EK rozhodla: Brusel ukončí konanie proti Poľsku v oblasti právneho štátu

Európska komisia oznámila ukončenie konania podľa článku 7 Zmluvy o EÚ voči Poľsku. Osobitný dohľad v súvislosti so systematickým porušovaním základných hodnôt a pokračujúcim oslabovaním nezávislosti súdnictva prebiehal v Poľsku od roku 2017. Správu prináša Euronews

07. 05. 2024 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke líder poľskej občianskej koalície Donald Tusk (vľavo) a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová

Bratislava 7. mája 2024 (HSP/ Euronews/ Foto: AP/Virginia Mayo)

▶ ❚❚ ↻

Poľsko bolo pod osobitným dohľadom od roku 2017. V dôsledku toho bolo Poľsko nútené zúčastňovať sa na pravidelných vypočutiach pred ostatnými členskými štátmi a zodpovedať sa zo svojho pokroku – alebo regresu – v tejto oblasti.

Článok 7 sa doteraz uplatňoval len na Poľsko a Maďarsko.

V oznámení sa uvádza , že „už neexistuje žiadne jasné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu” na základe súboru legislatívnych a nelegislatívnych zmien, ktoré Poľsko navrhlo na zvrátenie negatívneho stavu.

Pred formálnym zrušením článku 7 je ešte potrebné, aby rozhodnutie potvrdili členské štáty -zasadnutie ministrov pre európske záležitosti je naplánované na koniec tohto mesiaca.

„Dnešný deň otvára pre Poľsko novú kapitolu,“ povedala Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie.

„Je to výsledok ich tvrdej práce a odhodlaného reformného úsilia. Prebiehajúce obnovenie právneho štátu v Poľsku je veľkým prínosom pre poľský ľud a pre celú našu Úniu,“ dodala.

Tento prielom predstavuje politické víťazstvo premiéra Donalda Tuska. Tusk po svojom nástupe do funkcie v minulom roku stanovil obnovenie vzťahov medzi Varšavou a Bruselom za jednu z hlavných priorít svojej proeurópskej exekutívy.

Tuskov “akčný plán”

Tuskova vláda predložila v polovici februára “akčný plán” pozostávajúci z deviatich návrhov zákonov, ktoré sú osobitne určené na obnovenie nezávislosti súdnictva od Najvyššieho súdu krajiny až po najnižšie súdy. Vláda sa tiež zaviazala dodržiavať rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ESD) a rešpektovať nadradenosť práva EÚ.

Táto koncepcia sa im však vyplatila: koncom februára Komisia odblokovala 137 miliárd EUR z fondov na obnovu a kohéznych fondov, ktoré boli Poľsku zastavené z dôvodu jeho demokratického úpadku a nedostatku súdnych záruk na ochranu financií bloku.

V apríli Varšava dostala prvú platbu vo výške 6,3 miliardy EUR vo forme grantov a pôžičiek.

“Akčný plán” má však vyššie ciele ako finančné zisky. Jeho konečným cieľom je ukončiť uplatňovanie článku 7 a zbaviť Poľsko zlého mena, ktoré sa s ním spája.

Minister spravodlivosti Adam Bodnar, ktorý stál na čele tohto úsilia, chcel, aby sa oznámenie EK o ukončení uplatnenia čl. 7 zhodovalo s 20. výročím vstupu krajiny do EÚ, ktorý majú Poliaci ( tak ako my) 1. mája. Napriek nedodržaniu tohto termínu Bodnar správu s potešením privítal a na sociálnych sieťach uviedol, že “Poľsko je odhodlané a oddané našim spoločným európskym hodnotám”.

Žiadny z deviatich návrhov zákonov predpokladaných v rámci “akčného plánu” sa však nedostal do cieľa, a to vrátane kľúčových zmien a doplnení ústavného tribunálu a Národnej rady súdnictva. Medzitým stále hrozí, že právo veta prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý má s premiérom Donaldom Tuskom dostatok ideologických rozdielov, tento celý proces zmarí.

Komisia uznáva, že práca sa ešte neskončila. Domnieva sa však, že iniciatívy, ktoré doteraz Poľsko prijalo (ako napríklad ministerský príkaz na zrušenie neoprávnených konaní proti sudcom), sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že vážne ohrozenia právneho štátu sa zmiernili na únosnú mieru.

„V praxi môžeme vidieť, že situácia v Poľsku sa vyvíja priaznivo,“ uviedol anonymne člen Komisie.

„Ohrozenie právneho štátu sa výrazne znížilo. Musíme pokračovať v spolupráci s Poľskom pomocou ďalších nástrojov, ktoré máme k dispozícii -ako je výročná správa o stave právneho štátu a míľniky fondu na obnovu,“ dodal.

„Aj keď sa možno nepodarí uskutočniť celý “akčný plán”, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sme sa vrátili na územie článku 7,“ dodal úradník.

Obracajú list

Pre Varšavu je pondelkové oznámenie o ukončení konania príležitosťou obrátiť list za roky trvajúcou konfrontáciou s Bruselom a vrátiť tak dôležitú východnú krajinu pevne do hlavného politického prúdu.

Konflikt sa začal po tom, ako sa v roku 2015 dostala k moci tvrdá pravicová euroskeptická strana Právo a spravodlivosť (PiS) a zaviedla rozsiahle reformy. PiS zmenila štruktúru súdov, skrátila mandát úradujúcich sudcov a presadzovala svojich straníckych nominantov, čo vyvolalo obvinenia z nezákonnosti a protekcionizmu.

Komisia proti tejto reorganizácii tvrdo bojovala a tvrdila, že poľská vláda mení rozdelenie moci, bráni správnemu uplatňovaniu európskeho práva, necháva investorov bez ochrany a ohrozuje spoluprácu s ostatnými členskými štátmi.

Spor od roku 2017

V decembri 2017 Brusel rozhodol, že v krajine existuje “jasné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu”, a po prvýkrát spustil článok 7. Ide o radikálnu možnosť, ktorá v poslednej fáze môže pozastaviť hlasovacie práva krajiny v EÚ. (K tomu však nikdy nedošlo.)

„Súdne reformy v Poľsku znamenajú, že súdnictvo v krajine je teraz pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny,“ tvrdila vtedy Komisia.

Po aktivácii článku 7 nasledovalo viacero súdnych konaní, pričom niektoré z nich ešte stále prebiehajú.

Vláda vedená stranou PiS bez prekážok pokračovala vo svojich plánoch a prijala kontroverznú reformu, ktorá oprávnila disciplinárnu komoru Najvyššieho súdu sankcionovať sudcov podľa znenia ich rozsudkov.

Komisia následne podala žalobu, ktorá viedla k predbežným opatreniam, ktoré Poľsko hrubo nerešpektovalo. Európsky súdny dvor následne uložil pokutu vo výške 1 milión EUR za každý deň, ktorá bola v platnosti až do zrušenia reformy tribunálom v júni 2023.

PiS nakoniec ustúpilo a prijalo nový zákon, ktorým sa zrušil disciplinárny režim a nahradil komorou profesijnej zodpovednosti.

Predstavitelia PiS odsúdili rýchle tempo reakcie Komisie a označili ho za politicky motivované a odtrhnuté od reality. „Aké zmeny Donald Tusk v skutočnosti uskutočnil? Odpoviem : Žiadne! Bola to fraška, ktorej cieľom bolo odstaviť PiS od moci,“ povedal Arkadiusz Mularczyk, dlhoročný poslanec PiS.

Jakub Jaraczewski, výskumný pracovník Democracy Reporting International, ktorý pozorne sleduje spor medzi Varšavou a Bruselom, označil pondelňajšiu správu za “veľmi oneskorený pohreb článku 7”. Zdôraznil tiež vnútornú slabosť tohto postupu. „Článok 7, ktorý je závislý od politickej vôle členských štátov a ktorého najsilnejšia sankcia si vyžaduje prakticky nedosiahnuteľnú jednomyseľnú dohodu v Rade, sa nikdy nedostal tam, kam sľuboval – teda k zabezpečeniu dodržiavania hodnôt EÚ všetkými členskými štátmi,“ povedal Jaraczewski.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Spotrebiteľské ceny benzínov a motorovej nafty sa počas vianočného týždňa znížili, dynamika poklesu sa však oproti predchádzajúcim týždňom spomalila. Pohonné látky sa oproti minuloročným Vianociam predávali v priemere o 4,3 % lacnejšie.