Môj profil 
Predplatné
Štrasburg 11. júna (TASR) – Po vstupe Chorvátska do Európskej únie nastane z hľadiska jej rozširovania určitá pauza. Aj napriek dostatku záujemcov o vstup do únie. Uviedol to poslanec Európskeho parlamentu (EP) Eduard Kukan (SDKÚ-DS) v rozhovore na tému, aký bude vývoj EÚ v najbližšom období.
„Z pohľadu rozširovania možno čakať, že po vstupe Chorvátska bude pár rokov pauza. Nie preto, že by nebolo dosť kandidátov, ale preto, že rokovania a prístupové procesy potrvajú podľa mňa sedem až osem rokov,“ zhodnotil situáciu Kukan v rozhovore pre TASR.
Predseda Delegácie EP pre vzťahy s krajinami západného Balkánu spresnil, že momentálne je z balkánskeho regiónu iba jedna krajina, Čierna Hora, plne zaangažovaná do prístupových rokovaní o členstve. A dodal, že aj z vlastných, slovenských skúseností, a najmä z príkladu Chorvátska, vieme, že únia je dnes prísnejšia a chce mať záruky, že keď bude kandidátska krajina prijatá za člena, jej legislatíva v praxi bude zhodná s tou, ktorá platí v priestore EÚ.
„V tomto sa pozícia ďalších kandidátskych štátov skomplikovala, lebo sa im už nič neodpustí,“ upozornil Kukan. A dodal, že po Čiernej Hore bude ďalším najhorúcejším kandidátom na vstup Srbsko, ktoré sa nádeja, že na júnovom summite EÚ mu bude poskytnutý dátum otvorenia prístupových rokovaní.
Slovenský europoslanec pripomenul špecifický prípad Islandu, ktorý je pripravený na vstup do únie a ktorý už s EÚ o tom aj rokoval, ale po nástupe novej vlády sa prístupový proces prerušil, nakoľko nová vláda nie je zástancom vstupu ostrovného štátu do únie.
Ešte špeciálnejší je podľa neho prípad Turecka, ktoré začalo s rokovacím procesom v rovnakom dni, keď aj Chorvátsko a v čase keď Chorváti oslavujú svoj vstup do EÚ, Turci majú otvorené iba tri prístupové kapitoly.
„Realisticky sa tie rokovania s Tureckom nehýbali výrazne dopredu,“ uviedol Kukan. A dodal, že aj súčasné udalosti v tejto krajine ukazujú na to, že situácia je vážnejšia než ako sa ju snaží svetu prezentovať turecký premiér.
V súvislosti so vzťahmi EÚ – Turecko, Kukan naznačil, že EÚ je unavená z týchto rokovaní, ale na druhej strane unavené je aj Turecko, že sa to tak dlho naťahuje, veď o členstvo požiadalo už v roku 1964.
„Dlho sa to naťahuje, nie je to seriózne voči nim. Je to veľká a dôležitá krajina a treba im povedať, chceme vás alebo vás nechceme,“ konštatoval Kukan. A dodal, že on osobne je skeptický, pokiaľ ide o úspech prístupových rokovaní s Tureckom.
Upozornil, že aj napriek úsiliu EÚ o oživenie vzťahov s Tureckom, stále zostávajú mnohé otázky, na ktorých sa obe strany nedokážu dohodnúť. Napríklad v otázke Cypru, ktorý už je členským štátom EÚ.
Medzi problémových kandidátov na vstup do únie sa dostala aj Bosna a Hercegovina, kde viazne spolupráca medzi politikmi a potrebné reformy. Kukan uviedol, že počas nedávneho hlasovania v EP takmer prešiel návrh, aby bolo Bosne a Hercegovine pozastavené členstvo v Rade Európy. Malo to byť vnímané nie ako trest pre krajinu, ale ako vážna výstraha pre domácu politickú scénu, aby sa rozhýbala smerom k zmenám.
Kukan priznal, že v EP si uvedomujú, že rok pred voľbami do Európskeho parlamentu sa v Európe etablujú netradičné a euroskeptické politické strany a silnie tábor ľavice, pričom klasická pravica, ku ktorej sa hlási aj Európska ľudová strana, kde je Kukan zaradený, stráca podporu voličov.
Výraznejší úspech socialistov v budúcoročných eurovoľbách by mal podľa neho priamy dopad nielen na zloženie EP, ale aj na tvorbu Európskej komisie a voľbu jej nového predsedu, ktorý nahradí Josého Manuela Barrosa. Ľavicovejšia komisia by na obdobie ďalších piatich rokov mala zrejme aj iný pohľad na tvorbu ekonomickej politiky EÚ, pričom sa dá očakávať väčší dôraz na investície do rozvojových programov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) juh
Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový a audiovizuálny záznam
.jpg)
