Bratislava 6. júla (TASR) – Vierozvestci sv. Cyril a Metod priniesli na naše územie vieru, ktorú dokázali spojiť s miestnou kultúrou, ale znamenali pre našich predkov aj šancu začleniť sa do stredovekej kresťanskej civilizácie v Európe. Pre TASR to uviedla historička Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského Emília Hrabovec.
"Vráťme sa k významu cyrilometodskej tradície. Hoci je to tradícia v prvom rade kresťanská, náboženská, aj neveriaci v nej môžu nájsť pozoruhodné bohatstvo významu. Začlenenie do vtedajšej kresťanskej európskej civilizácie bolo obrovským civilizačným počinom pre našich predkov, pre starých Slovákov," povedala. "Pretože ich začlenilo do všetkého toho, čo vtedajšia európska civilizácia znamenala. Kultúrne, duchovne, politicky, ekonomicky. Bola to participácia na všetkých týchto dobrách, výdobytkoch formujúcej sa stredovekej kresťanskej európskej civilizácie," zdôraznila Hrabovec.
Aj keď Konštantín a Metod neboli nositeľmi viery ako niečoho nového, tú na našom území už dlho pred nimi šírili franskí kňazi, až Konštantín s Metodom ju podľa nej dokázali prevteliť do kultúry národa. Vďaka tomu potom podľa Emílie Hrabovec cyrilometodská úcta na našom území pretvrvala aj nasledujúce stáročia. "Je pozoruhodné, že spomienka na cyrilometodskú misiu pretrvala aj veľmi pohnuté historické obdobia poznačené hlbokými otrasmi a premenami, plieneniami, rozvratom, územnými posunmi, absenciou politickej a cirkevnej organizácie. Od rozvratu v 10. storočí cez vpád Mongolov v roku 1241, Přemysla Otakara o niekoľko rokov neskôr, počas ktorého zhorela neoceniteľná nitrianska knižnica, ničivé nájazdy husitov…," vyratúva Hrabovec. "Keď spomienka na cyrilometodské dedičstvo prežila všetky tieto zmätky a temná, tak musela byť niečím, čo bolo veľmi hlboko zakorenené nielen formálne, ale predovšetkým v srdciach ľudí," zdôraznila historička.
df jk