Na americkej hospodárskej, obchodnej a finančnej blokáde Kuby sa od šesťdesiatych rokov 20. storočia nič nezmenilo, napriek tomu, že je nespravodlivá a odsudzovaná všetkými členskými krajinami OSN okrem dvoch: samotných USA a Izraela.

Preto Kuba aj tohto roku, tak ako každý rok, už po dvadsiaty ôsmy krát, predloží Valnému zhromaždeniu OSN rezolúciu za zrušenie hospodárskej, obchodnej a finančnej blokády zo strany Spojených štátov amerických. Podrobnejšie sme o tom písali pred rokom (viac TU).

Táto blokáda je najdlhšie uplatňovaným systémom sankcií proti jednej krajine v histórii. Je rozsiahlym, zjavným a systematickým porušovaním ľudských práv Kubáncov a výrazne postihuje všetky oblasti života krajiny. Opatrenia a sankcie blokády sú podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 kvalifikované ako genocídny akt a podľa ustanovení Londýnskej námornej konferencie z roku 1909 ako akt hospodárskej vojny.

Siedmeho novembra 2019 Valné zhromaždenie OSN už po dvadsiaty ôsmy krát pravdepodobne odhlasuje prijatie tejto rezolúcie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa vôbec nič nezmení: USA to opäť budú ignorovať. Ba skôr naopak: dá sa očakávať, že tak ako sa od nástupu Donalda Trumpa do prezidentského úradu stalo pravidlom, americká arogancia sa bude aj ďalej stupňovať.

Spojené štáty nezaujíma názor ostatných krajín, je im ukradnuté, že celý svet odsudzuje ich genocídnu politiku. Podľa sprievodnej správy k rezolúcii, len od apríla 2018 do marca 2019 spôsobili opatrenia blokády Kube straty vo výške približne štyroch miliárd eur. Blokáda má dominantný podiel na tom, v akom stave sa nachádza kubánska ekonomika, ale negatívne sa dotýka aj tretích krajín, postihovaní sú prepravcovia v lodnej doprave, dovozcovia, medzinárodné banky a pod. Napriek drastickým výsledkom blokády je však po takmer šesťdesiatich rokoch možné konštatovať, že táto sa ukázala ako neúčinná, pretože cieľ zmeniť režim ma Kube nedosiahla.

Napriek tomu, že Kubánci pre chudobu z krajiny utekajú, paradoxne často práve do krajiny, ktorá túto chudobu z veľkej časti zapríčinila, veľká časť obyvateľov chápe geopolitickú realitu a vie, že lepšie by sa vo svojej krajine pravdepodobne nemali, ani keby ju opäť odovzdali kolonizátorom. Tá bola pred šesťdesiatimi rokmi, pred znárodnením, z podstatnej časti vlastnená Američanmi, pre ktorých je súkromný majetok najposvätnejšou zo všetkých modiel. Aj preto tá zúrivá blokáda ešte aj po šesťdesiatich rokoch. Aký smutný paradox – krajina, ktorá sama vznikla jednoduchým bezodplatným zabraním čejsi zeme a majetku, nevie odpustiť iným, ak cudzie nechcú, ale svoje si nedajú…

Kuba je chudobná, ekonomika zápasí s množstvom problémov, na každom kroku človek vidí skromnosť, improvizáciu, nedokonalosti vyplývajúce zo svojrázneho socialistického systému. Lenže na druhej strane, napríklad v porovnaní so susedným Haiti – jednou z najchudobnejších krajín sveta, s ktorou bola Kuba kedysi na jednej štartovacej čiare, ale ktorá ostala kolóniou USA – Kuba je na tom neporovnateľne lepšie. Toto nedokáže poprieť ani západná propaganda: Kubánci si môžu bezstarostne spievať a tancovať, pretože tam nikto neumiera od hladu, každý má strechu nad hlavou, každý vie čítať a písať, každý má zdarma k dispozícíi kvalitné zdravotníctvo.

Aj preto bolo šesť desaťročí americkej blokády márnych: Kuba je stále nepokorená, jej revolúcia stále žije. Hrdý ostrov slobody si ide svojou cestou, napriek všemožným priekom, ktoré od svojho veľkého suseda zažíva. „Sme veľmi radi, že ste prijali pozvanie na túto tlačovku, pretože pre nás je veľmi ťažké dostať do médií reálne informácie o Kube,“ hovorí veľvyslankyňa Montesová. „Žiaľ, keď sa hovorí o Kube, tak sú to zvyčajne zmanipulované informácie.“ Položili sme jej niekoľko otázok.

Hlavné správy: Doposiaľ to bolo tak, že zahraničná banka, ktorá umožňovala platobný styk s Kubou, sa okamžite dostala na čiernu listinu a boli voči nej vyvodzované kruté sankcie. Týmto spôsobom bolo veľmi sťažené obchodovanie s Kubou. Zmenilo sa niečo na tejto bankovej blokáde Kuby?

Veľvyslankyňa Kubánskej republiky na Slovensku Yamila Sonia Pita Montesová: „Nič podstatné sa nezmenilo, a ak, tak iba k horšiemu. Všetko je prísnejšie sledované, prísnejšie trestané. Aj táto sféra spadá do politiky naháňania strachu, ktorej cieľom je snaha zabrániť hospodárskemu rozvoju Kuby. Sú to neustále hrozby, rôzne formy vydierania a najrôznejšie prekážky, ktoré musíme riešiť, ak chceme byť v kontakte s vonkajším svetom.“

Hlavné správy: Svetová politika sa predsa len postupne mení. Ako sa vyvíja vzťah Kuby s ďalšími rozhodujúcimi svetovými mocnosťami? Pomáhajú napríklad Rusko alebo Čína Kube v jej rozvoji?

Montesová: „S týmito veľmocami máme v diplomatickej aj obchodnej oblasti stabilné vzťahy na veľmi dobrej úrovni a dá sa povedať, že sa stále upevňujú.“

Hlavné správy: V uplynulom období sa na Kube pripravovala nová ústava, ktorá bola široko pripomienkovaná obyvateľmi na všetkých úrovniach, vo všetkých regiónoch, na pracoviskách. Bola už prijatá?

Montesová: „Áno, nová ústava bola na jar tohto roku prijatá väčšinou obyvateľov v referende. Prípravu novej ústavy Kubánci brali naozaj veľmi vážne a predložený návrh bol široko diskutovaný na všetkých možných úrovniach, bolo do neho zapracovaných množstvo pripomienok. Teraz poslanci v parlamente preberajú zákon po zákone, aby zharmonizovali legislatívu a ústavu uviedli do praxe.“

Ivan Lehotský