Môj profil 
Predplatné
Zatiaľ čo obe referendá sú nezáväzné, jasné “áno” dá hlavám oboch regiónov väčšie právomoci v rokovaniach, aby sa usilovali o väčšiu časť daňových príjmov a aby získali väčšiu autonómiu od talianskej centrálnej vlády. Vedúci predstavitelia požadujú väčšie právomoci v oblastiach ako je bezpečnosť, prisťahovalectvo, vzdelávanie a životné prostredie.
Na rozdiel od Katalánska sa referendá neusilujú o nezávislosť a boli schválené talianskym ústavným súdom. Napriek tomu autonómia je silnou hrozbou pre autoritu Ríma. Spoločne Benátky a Lombardsko predstavujú 30 percent HDP Talianska a takmer štvrtinu národných voličov.
Na svojich príslušných volebných miestach predseda Lombardska Roberto Maroni a prezident Benátskeho regiónu Luca Zaia zrealizovali referendum ako historickú príležitosť. “Prepisujeme históriu,” povedal Zaia, keď hlasoval v provincii Treviso, severne od Benátok. “Benátky nebudú rovnaké ako predtým.” Maroni hlasoval v provincii Varese severne od Milána a uviedol, že referendum predstavuje “historickú príležitosť” pre oboch vodcov, aby získali “viac zodpovednosti a zdrojov”.
Maroni dodal, že bude šťastný, ak 34 percent z 7,5 miliónov voličov v regióne odovzdá hlasovacie lístky, čo sa rovná národnej účasti v ústavnom referende z roku 2001. Šéf benátskeho regiónu dúfal v aspoň 50-percentnú účasť 3,5 milióna voličov v regióne.
Do poludnia hlasovalo takmer 11 percent voličov z Lombardska, zatiaľ čo volebná účasť v Benátkach bola 21 percent, informuje talianska tlačová agentúra ANSA. Obidva regióny sú riadené anti-migračnou stranou Lega Nord (Severná liga). Vedúci predstaviteľ Severnej ligy Matteo Salvini uviedol, že má v úmysle presadzovať autonómiu bez ohľadu na konečnú účasť, ak budú voliči hlasovať za „áno“. “Ak nám milióny ľudí dajú mandát, budeme zajtra rokovať s centrálnou vládou,” povedal Salvini.
Niektoré kľúčové oblasti, v ktorých obidva severné regióny chcú väčšiu autonómiu – vrátane väčšej fiškálnej kontroly, otázok prisťahovalectva a bezpečnosti – prekračujú rozsah vymedzený ústavou, a preto si vyžadujú zložité ústavné zmeny.
“Nemyslím si, že je to možné,” povedal Paolo Natale, politológ na štátnej univerzite v Miláne. “Pre štát bude ťažké prijať, že sa vzdáva vzdelávacej a bezpečnostnej politiky. Riadenie prisťahovaleckej politiky sa musí uskutočňovať na národnej úrovni.” Ďalšie politické oblasti, v ktorých sa autonómia získava podstatne ľahšie – vrátane ochrany životného prostredia a kultúry – neboli v popredí kampane referenda.
Kritici tvrdia, že nezáväzné referendá nemajú žiadnu právnu váhu, nie sú legitímne na začatie rokovaní o autonómii a sú nákladným plytvaním zdrojov. Napriek tomu takéto argumenty hrajú do rúk “áno” bojovníkom, ktorí ich považujú za súčasť antidemokratického, centristického rozhodovania v Ríme. Tieto pocity sa odzrkadlili aj v katalánskom úsilí o nezávislosť v Španielsku, v amerických prezidentských voľbách a v britskom referende o opustení Európskej únie.
Talianska ústava priznáva rôzne úrovne autonómie piatim regiónom ako uznanie ich osobitného postavenia: prevažne nemecky hovoriacemu Trentino-Alto Adige; francúzsky hovoriacemu Aosta; ostrovom Sardínia a Sicília a regiónu Friuli-Venezia Giulia.
.jpg)
.JPG)
