Dukelské súsošie Žalujem. Rekonštrukcia či politické kroky voči Rusku?

Bratislava 29. septembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Stanovisko Vojenského historického ústavu

Premiestnenie súsošia Žalujem sochára Antona Kulicha z predpolia duklianskeho pamätníka do vyhliadkovej veže nesúvisí so súčasnou politickou situáciou, ale s ambíciou vrátiť pamätník do pôvodného stavu z roku 1949. V reakcii na vyjadrenia politológa Eduarda Chmelára to pre TASR uviedol riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič.

Komunistický režim totiž v 60. rokoch pôvodnú sochu odstránil a na jej miesto nechal inštalovať novú, ktorá mala viac vyjadrovať ideu československo–sovietskeho priateľstva. “Súsošie Žalujem bolo osadené v predpolí Pamätníka čs. armády s vojnovým cintorínom na Dukle v roku 1964 ako tretie v poradí. Nezavreli sme ho do depozitu, nezlikvidovali, nezničili, ako sa to často robilo za bývalého režimu, ale premiestnili do vstupnej haly práve modernizovanej vyhliadkovej veže na Dukle, kde bude mať dôstojné miesto. Postupne meníme celú koncepciu vyhliadkovej veže, zatraktívňujeme ju pre návštevníkov. Je to miesto, ktoré patrí k najviac navštevovaným v podduklianskom regióne,” vysvetlil Čaplovič.

Chmelárov názor, že premiestnenie komunistickej sochy súvisí s aktuálnou politickou situáciou, považuje za absurdný. “Ak si niekto myslí, že sanácia pamätníka s priľahlým vojnovým cintorínom a jeho navrátenie do pôvodného stavu sa zrealizuje za niekoľko dní, či mesiacov, hlboko sa mýli. Na vyhotovení vernej kópie sochy československého vojaka pracujeme už vyše roka. Sme zodpovední za tento pamätník a jeho navrátenie do pôvodného stavu realizujeme postupne od roku 2011. Vnímame to aj ako zadosťučinenie našim otcom a starým otcom, ktorí bojovali po boku armád protihitlerovskej koalície na všetkých bojiskách druhej svetovej vojny, pod bojovou zástavou so štátnym znakom s dvojkrížom, ktorý mal lev s korunou na hrudi,” dodal riaditeľ VHÚ s tým, že renovácia pamätníka sa začala pripravovať pred tromi rokmi.

“S občanmi podduklianskeho regiónu o našich krokoch  prostredníctvom médií dlhodobo diskutujeme, a musím skonštatovať, že sa stretávame predovšetkým s pozitívnymi ohlasmi,” konštatoval Čaplovič.

Chmelár má iný názor

Premiestnenie Kulichovej sochy vníma politológ Eduard Chmelár ako chybný krok. “Dobre si obzrite tento pamätník na Dukle, lebo v takejto podobe ho vidíte naposledy. Vojenský historický ústav, pod ktorého táto národná kultúrna pamiatka patrí, rozhodol o odstránení tohto známeho bronzového súsošia z roku 1964,” reagoval na Facebooku Chmelár. Píše o Kulichovom súsoší, ktorým komunistický režim nahradil pôvodnú sochu z rolu 1949. “Pamätník mal na blížiacich sa oslavách 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie oslavovať polstoročie svojej existencie, namiesto toho ho odstraňujú,” upozornil Chmelár. “Pripomínam, že v boji o Duklu padlo viac ako 13.000 sovietskych vojakov. Trinásťtisíc statočných ľudí, ktorí nemôžu za súčasnosť, ktorí nemali nič s politikou, iba nasadili svoje životy v boji proti najväčšej koncentrácii zla na Zemi,” píše politológ. “Dokedy budeme neustále odstraňovať pamätníky, dokedy budeme amputovať útržky našej historickej pamäti?” uviedol na margo Kulichovej sochy Chmelár.

Vojenský historický ústav každoročne monitoruje technický stav svojich objektov

Čaplovič reagoval, že Kulichovo dielo vystavia tiež, ale na inom mieste a pamätník získa svoju pôvodnú tvár. “Pamätník čs. armády s vojnovým cintorínom na Dukle, dielo Ing. arch. Josefa Grusa, postupne vraciame do pôvodného stavu, tak, ako vyzeral pri jeho odhalení 4. októbra 1949. Ďalšou etapou rekonštrukcie Pamätníka čs. armády do jeho pôvodného vzhľadu z roku 1949 je osadenie sochy čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka,” vysvetlil Čaplovič. “Keďže pôvodná socha, bola bývalým režimom v 50. rokoch 20. storočia zničená, pristúpili sme k realizácii vyhotovenia jej vernej kópie. Vychádzali sme pritom z archívnych dokumentov a dobových fotografií,” dodal.

V priebehu 65 rokov boli podľa neho súčasťou Duklianskeho pamätníka tri súsošia. To posledné, pod názvom Žalujem, bolo inštalované v roku 1964. “Autorom je akademický sochár Ján Kulich. Žena na ňom ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie. Na základe archívnych dokumentov, ktoré tiež máme k dispozícii, idea kompozície tohto tretieho súsošia bola prerokovaná 21. decembra 1956 na výtvarnom oddelení vtedajšieho Povereníctva vnútra a kultúry, s dôrazom, aby po stránke ideovej a obsahovej súsošie zvýrazňovalo československo–sovietsku družbu,” povedal riaditeľ VHÚ.

Pamätník je však postavený pri cintoríne padlých československých vojakov. “Dovolím si položiť otázku. Viete si predstaviť súsošie československého vojaka na ruskom (resp. sovietskom) vojenskom cintoríne alebo francúzskeho vojaka na cintoríne americkej armády?” pýta sa Čaplovič.

Vojenský historický ústav podľa neho každoročne monitoruje technický stav svojich objektov, ktoré má v správe, vrátane Národnej kultúrnej pamiatky Duklianske bojisko. Posledné rekonštrukčné práce na Pamätníku čs. armády na Dukle sa uskutočnili v rokoch 1999–2000, s dôrazom na priľahlý vojnový cintorín, kde je pochovaných 565 českých a slovenských vojakov, príslušníkov 1. čs. armádneho zboru, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie. “Statické posudky spred piatich rokov ukázali, že dvadsaťosemmetrový pylón pamätníka musíme zrenovovať. V roku 2012 sme prikročili k prvej etape rekonštrukcie, keď sa nám podarilo získať finančné prostriedky na jeho opravu,” konštatuje Čaplovič.

“Na základe spracovaného statického posúdenia boli vykonané sanačné práce – očistenie celého pamätníka, celkové vyšpárovanie blokov obkladov, ošetrenie celého pamätníka špeciálnym prípravkom ‘Kamenná pečať’, odstránenie poškodených častí obkladu, hydroizolácia, odvodnenie pamätníka,” vyratúva. “Renováciu pamätníka sme využili aj na návrat k pôvodnému československému znaku. Ten posledný kovový s hviezdou a symbolom SNP (Kriváň, na ktorom horí oheň), osadený v roku 1964, pod sebou ukrýval pôvodný kamenný z roku 1949. Vrátili sme tak Pamätníku vzhľad, aký mal v čase, keď bol odhalený. Nemôžeme prekrývať históriu štátnymi znakmi. Vojaci, ktorí sú pochovaní na Dukle, prisahali na štátny znak s českým levom a slovenským dvojkrížom. Pôvodný kamenný štátny znak ČSR, ktorý bol značne poškodený, sme nechali zreštaurovať a znak ČSSR sme umiestnili do priestorov vyhliadkovej veže na Dukle,” konštatoval riaditeľ VHÚ.

“V nasledujúcich rokoch máme zámer postupne realizovať aj sanáciu Pamätníka sovietskej armády vo Svidníku, kde je pochovaných vyše 9000 sovietskych vojakov. Statický posudok máme vypracovaný, všetko závisí od finančných zdrojov,” uzavrel.

ru