Hrnko v dôvodovej správe argumentuje tým, že použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Národniari s obdobným návrhom na začiatku roka nepochodili.

V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, no používať ju počas povinných cvičných strelieb musia. Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň, alebo nie.

Predkladaná novela tiež myslí na situácie, kedy môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jeho služby v ohrození. Ak na to nastanú okolnosti, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude napríklad pridelenie nepriestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu, alebo iné vhodné ochranné opatrenie. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.

Ministerstvo vnútra zastáva názor, že predložený návrh vychádza z viacerých nesprávnych premís, neupravuje danú problematiku komplexne a jednoznačne a nie je ani spoločným návrhom všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností. „Použitie zbrane je krajným donucovacím prostriedkom, pričom zbraň možno použiť aj inak ako priamou streľbou na fyzické osoby – podľa § 59 možno použiť úder strelnou zbraňou, podľa § 60 možno použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel, okrem toho možno podľa § 62 použiť aj špeciálne zbrane. Činnosť duchovných v Policajnom zbore je však tak špecifická, že je len veľmi málo pravdepodobné reálne uplatnenie týchto donucovacích oprávnení. Obdobné princípy sa vzťahujú aj na ostatné ozbrojené zložky. Považujeme preto za oveľa vhodnejšie danú problematiku upraviť v zákonoch upravujúcich služobný pomer, v ktorých sú upravené aj iné odlišnosti pre duchovných vyplývajúce z ich postavenia,” uviedlo ministerstvo vnútra pre agentúru SITA.

Za problematické považuje ministerstvo vnútra aj ustanovenie o poskytovaní primeranej ochrany duchovným. „Takéto ustanovenie nemusí byť ani zo strany samotných duchovných vnímané pozitívne, keďže ich stavia do pozície nerovnocenných príslušníkov s ostatnými kolegami. Príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov sú povinní vykonať služobný zákrok v zákonom daných situáciách, profesionálni vojaci sú povinní použiť zbraň na základe vojenského rozkazu. Z hľadiska plnenia zákonných úloh, zabezpečenia prípravy a výcviku na ich plnenie a efektívnosti riadenia a velenia v jednotlivých ozbrojených zložkách sa navrhovaná právna úprava javí ako kontraproduktívna. Hoci postavenie a pôsobenie duchovných je v každej ozbrojenej zložke špecifické od ostatných príslušníkov, každý duchovný, ktorý má záujem o službu v ozbrojených zložkách, musí byť stotožnený s tým, že môže prísť do kontaktu so zbraňou a s jej pridelením na vlastnú ochranu, čo vyplýva zo samotnej podstaty činnosti ozbrojených zložiek,” vysvetlil rezort vnútra.

Poskytovanie ochrany duchovným by si podľa ministerstva vnútra vyžiadalo zvýšenie počtu príslušníkov Policajného zboru aj Zboru väzenskej a justičnej stráže. V Policajnom zbore minimálne o štyroch. „Zbor väzenskej a justičnej stráže navyše v súčasnosti ani nemá vytvorené funkčné miesta príslušníkov zboru, ktorí by zabezpečovali ochranu osôb a zároveň by boli na takúto činnosť aj adekvátne vycvičení. V rámci ozbrojených síl by to spôsobovalo problémy najmä v niektorých operáciách medzinárodného krízového manažmentu, pri ktorých dochádza k permanentnému ohrozeniu života a zdravia profesionálnych vojakov. Ozbrojené sily by tak museli vyčleniť profesionálnych vojakov pre potreby nepretržitej ochrany duchovných pôsobiacich v ozbrojených silách,” uzavrelo ministerstvo.