Drienovec 16. marca (TASR) – Názov obce Drienovec v okrese Košice – okolie je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka, hojne sa vyskytujúcej v katastri obce. Podľa legendy kráľ Béla IV. v roku 1241 po prehre v bitke s Tatármi prechádzal týmto územím, pričom vysilené vojsko sa občerstvilo práve drienkami. "Tento rok obecná kronika uvádza aj ako rok prvej písomnej zmienky o obci a my tu vždy na okrúhle výročie usporadúvame obecné dni," uviedol pre TASR starosta obce Tibor Kočiš.
Prvá zachovalá písomná správa však pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kaštieľa, kde sa uvádza, že tieto hranice siahajú k vrchu Sumugy. Tento názov pravdepodobne súvisí s názvom územia, na ktorom v prvej polovici 14. storočia sa spomína hrad Sumugy a dedina rovnakého názvu. Drienovec v maďarskom preklade aj dnes znie Somodi.
Obec bola v histórii predmetom záujmu rôznych panovníkov a šľachticov, najmä pre svoju polohu. Obyvateľstvo sa živilo baníctvom a poľnohospodárstvom. Uhoľné bane tu boli v prevádzke až do roku 1896 a neďaleký kameňolom ešte aj po druhej svetovej vojne.
V 19. storočí preslávili obec najmä miestne kúpele, ktoré ešte donedávna slúžili na rekreačné účely.
V roku 1691, presne 1. mája, obec vyhorela a zostalo tu len 11 obytných domov. Zničený kostol bol opäť vystavaný v roku 1780 a obyvatelia obce si dátum 1. máj každoročne pripomínajú svätou omšou. V 18. storočí darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu.
Upozornenie: TASR dnes vydáva o obci seriál spravodajských materiálov.