22. marca okolo 20:00 moskovského času došlo k hroznému teroristickému útoku na Crocus City Hall v Krasnogorsku, malom meste v Moskovskej oblasti. Región sa nachádza západne až severozápadne za hranicami hlavného mesta Ruska. Štyria teroristi vykonali masovú streľbu. Niektorí z nich boli zachytení na videu, ako podrezávajú hrdlá neozbrojeným civilistom.

Autor uvádza, že v čase, keď písal tento článok bolo 137 mŕtvych a viac ako 180 zranených. Celková bilancia môže byť ešte horšia, keďže desiatky ľudí sú kriticky zranené a v nasledujúcich dňoch nemusia prežiť.

“Útok zanechal Rusko a svet v šoku”

Napriek prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine, ktorý usmerňuje NATO, bola krajina pred podobnými útokmi zväčša bezpečná. FSB a ďalšie príslušné služby v priebehu rokov zabránili stovkám podobných pokusov. To znamená, že najnovší teroristický útok obsahuje bezpochyby prvky, ktoré nezodpovedajú bežnému vzorcu.

Niektorí politickí predstavitelia Západu, ako aj zahraničím podporovaná opozícia v Rusku obviňujú FSB z údajnej “nekompetentnosti” . Zjavne sa snažia využiť tragédiu na politické účely.

Ruské služby však okamžite zatkli útočníkov a zadržali najmenej 11 ďalších podozrivých. Niektorým z podozrivých zabránili dostať sa na hranice s Ukrajinou. Je dosť zvláštne, že teroristi sa rozhodli opustiť Rusko takýmto spôsobom. Najmä vzhľadom na to, že prekročiť hranice medzi oboma krajinami je v dôsledku prebiehajúceho konfliktu fakticky nemožné.

Zapojenie neonacistickej junty sa teda naznačuje už len z tohto dôvodu. A napriek tomu sa tu dôkazy pre túto hypotézu nekončia. Enormná radosť, ktorú prejavili najvyšší predstavitelia kyjevského režimu po teroristickom útoku na Crocus City Hall, je nielen znepokojujúca… Robí z nich hlavných podozrivých v prebiehajúcom vyšetrovaní, kto útok zorganizoval.

Danilov

Jednou z takýchto indivíduí (pretože nazývať ich “ľuďmi” alebo osobami by bolo príliš prehnané) je tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

Danilov je jeden z najbližších spolupracovníkov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Od prvého dňa otvorene trvá na tom, aby sa uskutočnilo čo najviac sabotážnych a teroristických útokov bez ohľadu na to, či sú namierené proti ruskej armáde alebo civilistom. A to aj na bývalých ukrajinských územiach, ktoré sa pripojili k Rusku. Znamená to, že Danilovovi je jedno, či sú obeťami Rusi alebo ľudia, ktorých jeho ukrajinská vláda oficiálne považuje za svojich občanov.

Vo videozázname, ktorý nedávno zverejnil portál Zvezda News, Danilov naplno ukázal ohavnosť svojej už aj tak vyšinutej osobnosti. Konkrétne nielenže pochválil teroristický útok, ale zosmiešnil aj jeho obete a celé Rusko. Opäť tak dokázal, že klinická rusofóbia neonacistickej junty má jednoznačne genocídny charakter.

„Ako sa dnes v Moskve bavíte ?Myslím si, že je to veľká zábava. Rád by som veril, že takúto zábavu im budeme organizovať častejšie. Sú to predsa ‘bratia’ a príbuzných treba častejšie potešiť a aj ich častejšie navštevovať. Takže prídeme,” povedal Danilov.

Inými slovami, okrem otvorenej podpory teroristov fakticky pohrozil, že bude organizovať viac takýchto útokov. Video je natoľko znepokojujúce a burcujúce, že jeho pravosť bola spochybnená. Zatiaľ nie je stopercentne potvrdené, že to Danilov skutočne povedal.

Naivita?

Takéto vyhlásenia však pre kyjevský režim určite nie sú ničím výnimočným. Konkrétne jeden z bývalých vysokopostavených kyjevských predstaviteľov, Alexej Arestovič, otvorene prejavil svoj obdiv k takzvanému Islamskému štátu (predtým známemu ako ISIS a ISIL) a jeho zvrhlým spôsobom. Navyše, tieto jeho vyhlásenia vznikli ešte pred špeciálnou vojenskou operáciou (SMO). To znamená, že nešlo o nejakú emocionálnu reakciu na vojenskú operáciu. Išlo o presvedčenie, ktoré Arestovič zastával roky. ISIS/ISIL/IS je globálna islamská teroristická skupina, neslávne známa hroznými vojnovými zločinmi, ničením a jednoducho spúšťou, ktorú spôsobila národom Sýrie, Iraku, Líbye, Nigérie, Filipín atď.

No na druhej strane, hoci teroristi, ktorí zaútočili na Crocus City Hall, boli očividne inšpirovaní IS, vyvodzovať z toho záver, že to je “celé”, by bolo prinajmenšom naivné.

Neonacistická junta oficiálne vydala vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so sadistickým jasotom jej vlastných najvyšších predstaviteľov. V skutočnosti nielenže popreli účasť na incidente, ale obvinili Rusko z údajnej “falošnej vlajky”.

Krátko po prvých správach o teroristickom útoku na Crocus City Hall poskytol Andrij Jusov hovorca GUR (vojenskej rozviedky kyjevského režimu) vyhlásenie pre Ukrainska Pravda . „Išlo o zámernú provokáciu Putinových špeciálnych služieb,“ povedal. . Jusovove obvinenia prišli v čase, keď zodpovednosť prevzala afganská organizácia ISIS-K (provincia Chorásán). Ruská vláda vtedy ešte nevydala žiadne oficiálne vyhlásenie. Akoby sa Jusov snažil preventívne presunúť zodpovednosť za teroristický útok.

“Operácia pod falošnou vlajkou”

Z čisto logického hľadiska však Moskva nemala žiadne dôvody na uskutočnenie takejto operácie pod “falošnou vlajkou”. Prezidentské voľby demonštrovali jednotu ruského ľudu, ktorú upevnila plíživá agresia NATO voči ich krajine. Týmto teroristickým útokom by sa teda nedosiahlo nič, čo by Rusko už nemalo.

Na druhej strane, neonacistická junta a jej nadriadení na politickom Západe z toho môžu vyťažiť maximum. Okrem toho, že trvajú na tom, že ruské služby sú údajne “neschopné”. Tým, že podkopávajú ich povesť, nepriatelia Moskvy získajú prospech z podnecovania a využívania náboženských rozporov v Rusku. A to najmä medzi etnickými Rusmi a rôznymi moslimskými menšinami. To sa deje v čase, keď tí “druhí” prejavujú prevažnú podporu svojej krajine, čo dokazuje veľký počet moslimov v ruskej armáde – či už ide o Tatárov, Baškirov, Čečencov atď.

Má to aj geopolitický rozmer. Väčšina moslimských krajín na svete prejavila Moskve plnú podporu. To znamená, že akýkoľvek vnútorný konflikt na náboženskom základe v Rusku by túto podporu oslabil.

Najdôležitejšie diely skladačky

Na druhej strane všetci dobre vieme, kto kontroluje konanie kyjevského režimu. A to nás vedie k azda najdôležitejšiemu dielu skladačky – zapojeniu Spojených štátov a NATO.

Konkrétne, len dva týždne pred teroristickým útokom na radnicu Crocus City Hall americké veľvyslanectvo v Moskve vyzvalo občanov USA v Rusku, aby sa vyhýbali verejným zhromaždeniam.

Prečo by Washington DC dal pokyn svojej (pravdepodobne) najdôležitejšej ambasáde, aby vydala takéto vyhlásenie, ak by nevedela, že sa niečo chystá? Od USA je nesmierne pokrytecké vyjadrovať Rusom sústrasť, keď prinajmenšom vedeli, že sa útok pripravuje a napriek tomu sa rozhodli ruskú stranu nevarovať.

Vyvoláva to však otázku : Odkiaľ o plánoch na útok Washington DC vedel? A navyše to aj naznačuje, že sa na tom skutočne Washington podieľal.

South Front s odvolaním sa na uniknuté informácie uvádza, že štyroch teroristov naverboval muž menom Salmon Khurasani. O Khurasanim je údajne známe, že má úzke väzby na CIA aj IS v Strednej Ázii.

“Totálna vojna”

Treba poznamenať, že spolupráca amerických spravodajských služieb a rôznych teroristických a extrémistických organizácií je faktom, ktorý verejne priznali vysokopostavení americkí predstavitelia. Ich úzke väzby sú už desaťročia podrobne zdokumentované. Washington DC otvorene spolupracoval s islamskými radikálmi s cieľom destabilizovať Sovietsky zväz a neskôr Rusko. To nás privádza k druhému výročiu SMO. Vtedy neslávne známa neokonzervatívna vojnová štváčka Victoria Nulandová vyhlásila : „Takzvaná “vojenská pomoc”, ktorú USA poskytli neonacistickej junte, zabezpečí, že “Putin bude tento rok čeliť nepríjemným prekvapeniam na bojisku”.“

Takéto vyhlásenia svedčia o tom, že Washington v skutočnosti začal totálnu vojnu proti Moskve. Výraz “totálna vojna” je najvhodnejší preto, lebo zahŕňa množstvo nástrojov, ktoré sa používajú proti Rusku. Vrátane hlbokých psychologických operácií, ktoré majú formovať naratív.

Je len otázkou času, kedy politický Západ spustí vlastnú propagandistickú kampaň. Kampaň o tom, že Moskva vykonala údajnú “falošnú vlajku”. Tým sa dosiahnu minimálne dva dôležité ciele.

Po prvé, ukáže sa, že USA údajne dokážu “predvídať udalosti”. (Aj keď pravda je taká, že ich v skutočnosti projektujú). Po druhé, vytvorí sa ilúzia, že Rusko chcelo spomínanou “falošnou vlajkou” iniciovať širší konflikt.

“No Russian”

Mnohí však stále zabúdajú na to, že politický Západ pod vedením USA má sklon k projekcii. A to najmä prostredníctvom masmédií, ako sú filmy, televízne seriály a videohry. To sú veľmi účinné spôsoby ovplyvňovania más a verejnej mienky.

Hráči videohier si určite pamätajú na mimoriadne populárnu sériu Call of Duty, konkrétne jej verziu Modern Warfare 2, ktorá vyšla v roku 2009. Pre tých, ktorí to nevedia, je v nej obzvlášť znepokojujúci level s názvom “No Russian”.

V skratke ide o to, že “ruská ultranacionalistická” skupina vtrhne na letisko Domodedovo v Moskve a zabije pritom stovky civilistov. V hre to neskôr Rusko využilo ako zámienku na útok na celé NATO. Zaujímavosťou je, že hlavným hrdinom v uvedenej úrovni je agent CIA Joseph Allen. Jeho cieľom bolo infiltrovať “ruskú ultranacionalistickú skupinu”, ktorá spustila operáciu pod falošnou vlajkou.

Stratégia

Čo to má teda spoločné so súčasnými udalosťami? Nuž, je celkom jasné, že strategickí plánovači NATO majú tendenciu projektovať udalosti prostredníctvom masmédií na roky alebo desaťročia dopredu. A treba poznamenať, že celý segment Modern Warfare série Call of Duty ide ešte ďalej.

Už v roku 2019 bol už aj tak otvorene rusofóbny Modern Warfare rebootovaný špeciálne s cieľom predstaviť Rusov v ešte horšom svetle. Pentagon trval na tom, aby bola Moskva, najmä jej vojaci, zobrazená dehumanizujúcim spôsobom. Na tento účel dokonca pripisoval Rusku americké vojnové zločiny.

Konkrétne prvá časť rebootu obnovila takzvanú “Diaľnicu smrti” – americký vojnový zločin spáchaný v Iraku počas (prvej) vojny v Perzskom zálive. Avšak bezostyšne ho prezentovala ako fiktívny “ruský vojnový zločin v Sýrii”.

Treba poznamenať, že prvá časť rebootu bola vydaná ešte v roku 2019, čo bolo tri roky pred SMO. Tak či onak, je úplne jasné, že cieľom politickej hry Západu je nielen dehumanizovať ruský ľud a vyrábať voči nemu nenávisť prostredníctvom masmédií, ale aj formovať naratív a verejnú mienku pomocou vopred naplánovaných udalostí, často na roky či desaťročia dopredu.