Že sa parlamentná schôdza tentoraz otvorí, to bolo jasné každému – jej neotvorenie by už totiž hrozilo problémom, a ten oni, koaličníci, nechcú – oni sa medzi sebou zvyčajne iba tak doťahujú, ale keď sú postavení pred vážnu voľbu, tak zväčša sa ukáže, že vlastne iba žartovali. Teda konkrétne najmä strana SaS, ktorej správanie čoraz viac pripomína starý aforizmus „mám názor, ale nesúhlasím s ním“.

Je to možno nejaká zvláštna choroba, tá večná nespokojnosť, ktorou trpí predseda SaS Richard Sulík. Oni sú v tej opozícii ešte len pár týždňov a už sa im zrejme cnie za prekáračkami s šéfom OĽaNO, ministrom financií Igorom Matovičom, lebo napriek nedávnemu Sulíkovmu kategorickému vyhláseniu o tom, že už budú plnohodnotnou opozíciou a nebudú sa usilovať obnoviť koalíciu, tento týždeň ukázali, že už opäť fungujú ako jej plnohodnotná súčasť.

A tak parlament v utorok vďaka postoju SaS neschválil návrh Smeru-SD o zneužívaní orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní závažných trestných činov, hoci zaň hlasovali okrem opozície aj poslanci Sme rodina.

Verejnosť však čakala najmä na iné hlasovanie, ktoré malo byť viacmenej prvým skutočným potvrdením toho, či vôbec koalícia v dnešnej zostave dokáže nájsť väčšinu pri dôležitých veciach: na schvaľovanie návrhu dodatku k štátnemu rozpočtu na rok 2022 vo výške 1,5 miliardy eur. A ukázalo sa, že priepasť je príliš hlboká – keď ide do tuhého, koalícia funguje vlastne v pôvodnej zostave ako na samom začiatku, možno až na pár diskutabilných a špecifických výnimiek. V zrýchlenom konaní bol Matovičov návrh bez problému prijatý.

Mimochodom, ako hlasovali traja „tarabovci“ (poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa, ktorí do parlamentu pôvodne prišli na kandidátke ĽSNS), ktorí v uplynulých týždňoch boli jazýčkom na váhach? Pri menej dôležitých prvých dvoch hlasovaniach Kuffovci hlasovali za návrh, na rozhodujúcom treťom sa nezúčastnili, podobne ako Taraba, ktorý sa pri týchto hlasovaniach neprezentoval, tak ako prakticky všetci ostatní opoziční poslanci.

Nezištná pomoc? Alebo kupovanie voličov za štátne a na sekeru? Vyberte si…

O čom vlastne bola tá suma 1,5 miliardy? Išlo o to, že vďaka inflácii s rastom cien narastajú aj sumy, ktoré štát dostáva ako dane – či už DPH alebo dane z príjmu. Do rozpočtu teda tohto roku prišlo viac peňazí, než sa plánovalo. Financpremiér Igor Matovič preto vymyslel, že si z týchto peňazí – v hlbokej podstate ukradnutých ľuďom bez akéhokoľvek slušného dôvodu a vlastne už z peňazí určených na budúci rok – požičia zo štátnej kasy 1,5 miliardy, aby ich už teraz porozdával v rámci predvolebnej korupcie prepáčte ten preklep, samozrejme, v rámci kompenzovania ťažkej situácie, rastu cien tovarov a energií domácnostiam a firmám.

Z tej sumy by mali dostať 207 miliónov dôchodcovia (priemerná suma „štrnásteho dôchodku“ má byť 144,70 eura), 190 miliónov pôjde „ohrozeným skupinám“, 200 miliónov pôjde do verejného sektora (vybrané školy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb a iné inštitúcie) a tá podstatná časť, 900 miliónov eur, má ísť firmám, najmä tým s energeticky náročnou výrobou, z ktorých viaceré už zatvárajú prevádzky pre nedostatok štátnych kompenzácií nečakane vysokých cien energií. Potom, ako ostatné európske krajiny väčšinou už absolvovali niekoľko kôl pomoci svojej hospodárskej sfére, konečne by malo niečo podobné byť aj u nás.

Opozícia pôvodne návrh kritizovala, že je to vlastne bianko šek pre Matoviča, aby s peniazmi šafáril tak, že by si za ne v podstate kupoval priazeň voličov a sponzorov, a požadovala, aby bolo detailne vopred rozpísané, komu adresne tie peniaze majú ísť. Matovič teda k návrhu takýto rozpis pripravil, čím sa dozaista všetky podozrenia z možného predvolebného korumpovania rozplynuli ako júlová obedná hmla nad úradom vlády za horúceho slnečného počasia.

Minister financií tiež avizuje, že podobná rezerva na finančné kompenzácie domácnostiam a firmám, ale vo výške až 3,5 miliardy eur, je už zarátaná v návrhu rozpočtu na budúci rok.

Chvíľa pravdy sa blíži – bude sa schvaľovať rozpočet na rok 2023

Práve o tom by mali poslanci už čoskoro hlasovať, pričom každému je jasné, že tento „najdôležitejší zákon roka“, ako zvyknú zákon o rozpočte na nasledujúci rok nazývať, bude tým najkritickejším bodom, v ktorom sa môže koalícia rozpadnúť. Ak sa nerozpadne, tak sa výrazne zvýši pravdepodobnosť, že táto hašterivá banda amatérov, plagiátorov a babrákov dovládne už až do regulárnych volieb plánovaných na jar 2024.

SaS avizuje, že oni s návrhom rozpočtu nesúhlasia. Na príklade zdravotníctva to demonštruje poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Poukazuje na to, že v rozpore so sľubmi, že do zdravotníctva má ísť viac peňazí, realita je taká, že podľa návrhu rozpočtu má zdravotníctvo dostať o 83 miliónov eur menej. „Je to jednoducho likvidačný rozpočet,“ hovorí Cigániková. Lenže SaS podobne nesúhlasila ani s tento týždeň schvaľovaným návrhom dodatku k štátnemu rozpočtu na rok 2022, aby ho potom bez zaváhania jednohlasne schválila. Nie je preto vôbec vylúčené, že to dopadne tak isto aj s návrhom rozpočtu na budúci rok.

Návrh budúcoročného rozpočtu však opozícia (tá skutočná, nie SaS) nemilosrdne kritizuje ako jeden z najhorších. Vážne výhrady voči nemu vzniesol napríklad bývalý minister financií Ladislav Kamenický, ktorý ho nazval rozpočtom bezradnosti (rozhovor s ním na túto tému sme priniesli tu).

Cap záhradníkom – vadí to niekomu?

Kamenický, tak ako aj mnohí ďalší kritici, vyčíta Matovičovmu návrhu nekonkrétnosť, ktorá by pri schválení takého rozpočtu dávala ministrovi financií veľký priestor na avanturistické šafárenie, ak nechceme priamo napísať čosi oveľa horšie. Ono by to totiž nebolo len tých 3,5 miliardy, ktoré tam teraz má navrhnuté ako „bianko šek“ na rozdávanie komu on uzná za vhodné, ale oveľa väčšie sumy.

O tom, že si na voluntaristické narábanie s verejnými financiami veľmi rýchlo navykol, svedčí aj jeho vlastné, nazvime to pravým menom, priznanie spred pár týždňov.

„Mne idete vyčítať, že som pomoc rodinám predložil v skrátenom konaní. Všetci vieme, že počas covidu sme tu tak prijali hocičo,“ povedal nedávno Matovič vo vystúpení na svoju obranu, keď ho išli odvolávať. Bolo to vlastne priznanie v priamom prenose: pod zámienkou pandemickej situácie vtedy vládna junta poprijímala rôzne zákony a „dokrvavila“ Ústavu v skrátenom legislatívnom konaní. Inými slovami, vlastne si protiústavným spôsobom prispôsobila legislatívu na svoj obraz, čo nielen slovenská právnická obec, ale aj všelikto vo svete kritizuje. Podobným spôsobom, bez výberových konaní, porobili aj všelijaké štátne kšefty. Ktovie či si na to niekedy ešte niekto spomenie, keď sa táto garnitúra poberie na smetisko dejín…

Ivan Lehotský

Súvisiace články: Kamenický komentuje rozpočet na rok 2023 (prečo ho nedal financpremiér Matovič vypracovať radšej Pavlínke, keď to sám nevie robiť?)