Francúzsko prijalo útoky USA na Irán „so znepokojením“, vyhlásil minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Zvlášť zdôraznil, že „Paríž sa nezúčastnil ani na samotných útokoch, ani na ich plánovaní“.

Francúzsko tiež „vyzvalo všetky strany k zdržanlivosti, aby sa zabránilo eskalácii a rozšíreniu konfliktu“. A vyhlásilo, že „trvalé riešenie je možné len v rámci rokovaní o Dohode o nešírení jadrových zbraní“.

To sa líši od postoja Nemecka, ktoré po útoku vyjadrilo Izraelu „bezvýhradnú podporu“ a nevyjadrilo ani náznak kritiky voči krokom USA.

Agentúra Fars: Islamská republika sa pripravuje na vojnu s Izraelom, ktorá potrvá „najmenej dva až šesť mesiacov“.

Iránsky parlament údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada. Informovala o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroj iránskej štátnej televízie Press TV.

Iránske Islamské revolučné gardy v nedeľu po útokoch na nukleárne zariadenia vyslali varovanie americkým základniam na Blízkom východe. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Útokom na mierové jadrové zariadenia sa (americké sily) de facto vystavili priamemu nebezpečenstvu,“ uviedli gardy podľa tlačovej agentúry Fars.

USA nemali v úmysle svojimi údermi zmeniť režim ajatolláhov v Iráne, vyhlásil šéf Pentagónu.

„Úlohou nebola zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu na neutralizáciu hrozieb pre naše národné záujmy, ktoré vychádzajú z iránskeho jadrového programu,“ povedal Pete Heggset, ktorého cituje agentúra Bloomberg.

Poradca Chameneího: Útok USA legitimizuje akýkoľvek krok, ktorý podnikne Irán. Náš náboženský vodca môže podniknúť akýkoľvek krok.

Generál Caine: V priebehu operácie sme zhodili 14 protibunkrových bômb (12 na objekt Fordow a dve na Natanz). Celkovo bolo v priebehu operácie zhodených 75 vysoko presných bômb, na operácii sa zúčastnilo 125 amerických bojových lietadiel.

Iránsky parlament hlasoval za blokádu Hormuzského prielivu. Konečné rozhodnutie musí prijať Národná bezpečnostná rada.

Možnosť uzavretia Hormuzského prielivu nie je vylúčená, vyhlásil iránsky minister zahraničných vecí.

Minister obrany USA Hegseth vystúpil s vyhlásením v duchu „všetky úlohy splnené, všetky ciele zničené“.

Vyhlásil, že jadrové ambície Iránu sú v dôsledku dnešných úderov USA zničené.

Tiež varoval, že za akúkoľvek odpoveď Iránu bude nasledovať oveľa silnejší úder.

„Irán si musí zvoliť mier,“ vyhlásil Hegseth.

Brigádny generál Tangsiri, veliteľ námorníctva iránskych revolučných gárd, povedal: “Hormuzský prieliv bude uzavretý v priebehu niekoľkých hodín.”

Všetci bieloruskí politickí väzni môžu byť prepustení do mesiaca vďaka Donaldovi Trumpovi, vyhlásil prepustený bieloruský opozičný politik Sergej Tichanovskij na tlačovej konferencii vo Vilniuse.

Pripomíname, že on sám bol prepustený včera po návšteve Minska špeciálnym predstaviteľom USA Kellogom.

Tichanovskij a jeho manželka Svetlana už vyzvali Bielorusov, aby pokračovali v boji proti Lukašenkovi.

Pápež Lev XIV. vyzval v nedeľu v reakcii na útoky Spojených štátov na jadrové ciele v Iráne na ukončenie tragédie vojen. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne. Informovali o tom správy agentúry AFP a portálu Vatican News.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu vyzval v urýchlený návrat k diplomacii po tom, čo USA v noci zaútočili na tri jadrové zariadenia na území Iránu. Oznámil to jeho hovorca Stefan Kornelius, informovala agentúra AFP.

Podľa českého premiéra Petra Fialu je americký útok pochopiteľnou snahou zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane, uviedol na platforme X.

Iránsky minister zahraničných vecí Arakčí vyhlásil, že dnes odlieta do Moskvy a zajtra sa stretne s Putinom.

Pripomenul, že Moskva a Teherán podpísali dohodu o „strategickom partnerstve“.

Predtým zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev povedal, že niektoré krajiny sú pripravené odovzdať Iránu svoje jadrové zbrane, pričom nešpecifikoval, či medzi týmito krajinami bude aj Rusko.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová vyzvala v nedeľu na deeskaláciu a návrat k rokovaniam po tom, čo Spojené štáty podnikli útoky na iránske jadrové zariadenia. 

„Vyzývam všetky strany, aby ustúpili o krok späť, vrátili sa k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii,“ napísala Kallasová na platforme X.