Môj profil 
Predplatné
Diskusiu zorganizovalo EuroPolicy o.z. a Friedrich-Ebert Stiftung v spolupráci s Euroactiv Slovensko. Ako ďalej uviedla Porubänová, prerušenie kariéry, nižšie pracovné miesta či menej platená práca, to všetko sa neskôr odráža na nízkych dôchodkoch.
Práve nízke mzdy a dôchodky sú podľa sociologičky najväčším ekonomickým problémom. Najmä platy vo verejnej správe sú nízke, týka sa to napríklad učiteliek, úradníčok či zdravotných sestier. Ako upozornila výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Barbora Holubová, v dôsledku pandémie muselo mnoho žien zostať s deťmi doma. „Vidíme, aký kolaps na pracovnom trhu nastal, keď zostali doma. Kríza však poukázala na dôležitosť žien na trhu práce,“ dodala.
Riaditeľka Implementačnej jednotky Úradu vlády SR Miriam Letovanec Svetkovskej v súvislosti so starostlivosťou upozornila, že aj keď sú na Slovensku škôlky či domovy sociálnych služieb, do budúcnosti je lepšie diskutovať aj o neformálnej starostlivosti a zaviesť opatrenia, ktoré sa zameriavajú na neformálnu starostlivosť.
Z diskusie vyplynulo, že ženy vykonávajú veľké množstvo domácej neplatenej práce. A často musia zladiť svoj pracovný život s rodinným, čo sa ukázalo aj počas pandémie. Okrem toho je možné, že po kríze budú firmy viac zavádzať „home office“. Ženám by však mohli podľa Letovanec Svetkovskej zamestnávatelia umožniť prácu z domu aj počas materskej dovolenky, pokiaľ má žena záujem. Podľa nej je vhodné o tejto téme diskutovať. „Z programového vyhlásenie vlády vidíme veľké záväzky a tému rodovej rovnosti môže posunúť pred alebo vzad. Výstupom však bude nejaké hodnotové hľadisko, ktoré bude mať vplyv na postavenie žien,“ dodala Letovanec Svetkovská.
V tejto súvislosti Porubänová konštatuje, že súčasťou verejných politík musí byť otázka odmeňovania a hodnoty neplatenej práce. Ak budú mať dievčatá šancu študovať rovnaké odvetvia ako chlapci, potom môže podľa nej dochádzať aj k rovnomernému obsadeniu pracovných miest. Na Slovensku je viac vysokoškolsky vzdelaných žien v porovnaní s mužmi, napriek tomu majú nižšie platy. Do miezd žien sa počítajú všetky výpadky, čo je jeden z dôvodov, prečo dochádza k platovej nerovnosti. Podľa Porubänovej by sa do platov mala počítať aj práca, ktorú žena vykonáva v domácnosti, starostlivosť o blízkych. „Rada by som apelovala na ženy, aby si boli vedomé svojej hodnoty,“ dodala sociologička.
V tejto súvislosti je podľa odborníčok potrebná tvorba rodových politík. Hovoria, že a by štát pravidelne na ročnej báze zverejňoval štatistky o výške platov mužov a žien na rôznych pozíciách, mohlo by to otvoriť diskusiu o rodovej rovnosti. Takýmto spôsobom dokážu vznikať dobré verejné politiky a Slovensko by malo byť aktérom cielených opatrení na podporu žien a slabších, aby sa k nim pomoc reálne dostala. Ako upozornili, ani súčasná pomoc v rámci pandémie nie je rodovo orientovaná. Nevidno totiž cielenú pomoc na podporu žien, ktoré sú v tejto mimoriadnej situácii pod tlakom, nakoľko museli zladiť pracovný a rodinný život.
Odborníčky sa zhodujú, že by bolo dobré tiež otvoriť otázku otcovstva, aby na nich spoločnosť nenahliadala len ako na živiteľov rodiny, ale aby mohli zároveň realizovať svoju rolu otca. Počet otcov, ktorí čerpajú materský príspevok sa za ostatné roky zvýšil. Holubová si však myslí, že poberanie materského príspevku automaticky neznamená aj starostlivosť o domácnosť. „Zákonov je dosť a relevantné ministerstvá by ich mohli naplniť,“ dodala na záver Letovanec Svetkovská.
.jpg)
.jpg)
