Bratislava 1. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook)

Stačí málo a už po vás ide polícia. Od obvinenia zo schvaľovania terorizmu vás doslova delí jeden komentár na sociálnej sieti. To nie je náš výmysel, to je realita dnešných dní v Česku

Večer si otec rodiny, unavený životom a nakvasenou šialenou situáciou vo svete, kde je vydávané biele za čierne a čierne za biele, sadne k počítaču. A všetko, čo ho páli, napíše na sociálnej sieti. Teraz ho momentálne páli, že Európska únia na svoje členské štáty tlačí, aby prijali utečencov. Alebo prečo musia českí vojaci brániť americké záujmy v Afganistane a na bezpečnosť Česka kašľať. Vyleje si svoj hnev. Však to poznáte. A deň na to už po ňom idú. A na čele má nálepku extrémista.

Orwell sa obracia v hrobe

V reči štátnych orgánov sa tomu hovorí nenávisť z predsudkov. A je to trestný čin, vážení čitatelia. Termín zaviedli v minulom roku. A ako prvý sa objavil v Správe ministerstva vnútra o extrémizme a predsudkoch z nenávisti za rok 2018.

Podľa ministerstva vnútra prejavy nenávisti z predsudkov označujú konania, ktoré sú motivované neznášanlivosťou a spoločenskými predsudkami voči určitej skupine obyvateľov. Spravidla ide o skupiny definované rasou, národnosťou, etnicitou, náboženstvom, sexuálnou orientáciou, politickým alebo iným zmýšľaním, sociálnym pôvodom a podobne.

„Prejavy nenávisti z predsudkov sa líšia od extrémistických najmä tým, že nemusia byť spojené s niektorou z totalitných ideológií. Osoby, ktoré sa ich dopúšťajú, nemusia byť nutne členovia či priaznivci extrémistických hnutí. Rovnako u nich absentuje jasné volanie po zvrhnutí systému pluralitnej demokracie a jeho nahradenie systémom totalitným, „vysvetľuje vnútro v Správe o extrémizme a nenávisti z predsudkov za rok 2018.

A aké sú tie prejavy? Môže ísť o fyzické násilie, slovné útoky či využívanie urážlivej symboliky. Takže všetko, na čo si spomenieme.

Ako sa to týka našej témy? Absolútne priamo. Tak napríklad v máji vznikol v rámci pražskej polície špecializovaný odbor pre extrémizmus a terorizmus, ktorý má 31 ľudí. Chytá v Česku teroristov Islamského štátu? Chyba lávky.

„Jednou z kapitol, ktorú tento odbor rieši, je aj problematika násilia z predsudkov. Teda násilia motivovaného predsudkami útočníka. Najčastejšie sa s ním stretávame na sociálnych sieťach vo forme nenávistných príspevkov,“ spresnila pre denník Právo pražská policajná hovorkyňa Eva Kropáčová.

Kriminalisti zo spomínaného odboru v poslednej dobe riešili napríklad nenávistné prejavy schvaľujúce teroristické útoky v Nórsku, na Novom Zélande a v Afganistane, ale tiež napríklad vyhrážku zabitím slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej.

A teraz ešte slová pani Kropáčovej: „Policajti sa v rámci vyhľadávania tejto trestnej činnosti samostatne z vlastnej iniciatívy zameriavajú na všetky oblasti, kde môžu očakávať porušenie, teda aj na všetky sociálne siete.“ Inými slovami, možno to neviete, drahí čitatelia, ale napríklad vaše príspevky vo svojom pracovnom čase číta nejaký policajt a niečo hľadá. Čo na to hovoríte?

Od roku 2016 do vlaňajšieho júna súdy riešili 47 prípadov týkajúcich sa nenávistných prejavov na internete, pričom odsúdením ich v skončilo 43. „Stíhanie nenávistných prejavov v online prostredí často nadväzuje na konkrétne medializované kauzy a nezdá sa, že by bolo výsledkom priebežného a systematického monitorovania protizákonného obsahu na internete. Počet vydaných súdnych rozhodnutí týkajúcich sa nenávistných prejavov na internete medziročne zreteľne rastie, „napísala vlani ombudsmanka Anna Šabatová v dokumente Nenávistné prejavy na internete a rozhodovanie českých súdov.

A malé varovanie. Drvivá väčšina takzvaných nenávistných prejavov sa odohrala na Facebooku (83 percent). Najčastejším trestom potom bola podmienka alebo peňažný trest. Na Facebooku píšte s rozumom, inak za to zaplatíte!

Iné riešenie problému

O trestaní slobody prejavu na sociálnych sieťach Sputnik hovoril so známou poslankyňou za SPD a členkou snemovne výboru pre zdravotníctvo Karlou Mařikovou. Pani Maříková mala opletačky s políciou kvôli svojmu príspevku na Facebooku o utečencoch.

„Pojem nenávisti z predsudkov schválila vláda ÁNO, ČSSD. Podľa ministerstva vnútra Jana Hamáčka (ČSSD) prejavy nenávisti z predsudkov označujú konania, ktoré sú motivované neznášanlivosťou a spoločenskými predsudkami voči určitej skupine obyvateľov. Týmto pojmom chce vláda regulovať správanie, názory ľudí a trestať ich. Určite nemožno schvaľovať podnecovanie k vraždeniu, zabitiu alebo fyzickému napadnutiu, ale nemožno popierať Ústavu, kde je zakotvená Listina základných práv a slobôd, ktorá nám zaručuje slobodu slova a upierať ľuďom slobodne sa vyjadrovať. Keď vezmeme pojem nenávisti z predsudkov, tak čo je to vlastne nenávisť? Nenávisť je dlhodobá intenzívna emócia rovnako ako napríklad mať rád. Je emócia teda trestným činom? A môžete vedome a cielene nenávidieť? A kto to bude vykladať? Je úplne evidentné, že tento pojem zaviedli zámerne, aby bolo možné perzekuovať a stíhať nesúhlasné názory. Mazanie a stíhanie názorov sa potom ešte musí podporiť, a to najlepšie osobitným zákonom alebo exemplárnym prípadom napríklad ako ten môj, aby bolo možné súdiť ďalšie prípady,“ hovorí populárna politička.

V Česku vďaka aktívnemu monitoringu sociálnych sietí rastie počet ľudí stíhaných za podporu terorizmu. Ide napríklad o stíhanie ľudí za reakcie na útok na Novom Zélande. Je správne, že štát robí z ľudí virtuálnych teroristov?

„Podnecovanie k vraždeniu, zabitiu alebo fyzickému napadnutiu určite schvaľovať nemožno ako sme sa zmienili. Bohužiaľ v mnohých prípadoch ide skôr o výroky, pri ktorých používateľ vôbec nemá v úmysle dôjsť ku skutku a neuvedomuje si následky svojich slov, ktoré sú skôr volaním o pomoc, že ​​smerujeme niekam, kde si spoločnosť neželá byť. Ľudia nemajú možnosť sa vyjadriť inak ako na sociálnych sieťach a toto je výsledok,“ domnieva sa poslankyňa.

Mazanie, stíhanie názorov a vytvorenie strachu podľa nej nič nerieši.

„Je nutné viesť otvorenú diskusiu a v tomto mi dáva za pravdu aj Ústavný súd, ktorý zdôraznil, že škodlivé následky sporných výrokov možno minimalizovať oveľa efektívnejšie ako cestou trestného stíhania, a to otvorenou diskusiou. Otvorenej diskusie sa však niektorí politici boja, pretože väčšinová spoločnosť sa s ich názormi a politikou, ktorú robia, nestotožňuje,“ hovorí pani Maříková.

Za všetkým hľadaj politiku

Znamená to, že samozvaní elfovia zvíťazili nad normálnymi ľuďmi, ktorí podstate len vyjadrujú na internete svoj nesúhlas?

„Nie sú samozvaní, to voliči opakovane túto politiku volia a čudujú sa, že vo vláde je ten či onen. Toto je následok nezáujmu o politické dianie. Títo politici to využívajú a pred voľbami sľubujú, ale potom, keď sú zvolení, ich názory spoločnosti nezaujímajú. Hrajú na krátku pamäť voliča. V skutočnosti chcú mať neobmedzenú moc a boja sa o ňu prísť, preto pristupujú k cenzúre, obmedzovaniu diskusie, ale to je práve to, čo v ľuďoch podnecuje agresivitu. Čím viac sa však budú ľuďom nasadzovať servítky pred ústa, tým viac polarizujúce názory budú v spoločnosti gradovať a budú ju rozdeľovať,“ myslí si poslankyňa.

„Nenávisť tu šíria tí, čo miesto otvorenej diskusie a oponovania chcú spoločnosť perzekuovať a zavádzať totalitné praktiky. Keby vláda a politici nekonali proti vôli ľudu, tak by ľudia nemali potrebu sa emotívne vyjadrovať na sociálnych sieťach,“ dodáva.

Dá sa s nastolenou situáciou niečo robiť?

„Vždy sa dá so všetkým niečo robiť. Je to len na ľuďoch, ktorí musia chcieť voliť zmenu, pretože nemôžete očakávať zmenu, keď vládnuť budú stále rovnaké strany. Voliči by si mali uvedomiť, že nevolia iba človeka, ktorý sa im páči, ale volia aj politický program danej politickej strany, ktorú tá osoba zastupuje a to mnoho politických subjektov využíva. Dosadí vždy novú tvár, ktorá má zaujať voliča bez ohľadu na politický program strany, ktorá mnohokrát sklamala. Krásnym príkladom je ČSSD alebo ODS, zmenili lídra, imidž a voliči znovu uverili, ale sú to stále tie isté strany, chcú euro a Európsku úniu (mnohí členovia ODS hovoria, že sú proti prijatiu eura v súčasnej chvíli, v budúcnosti by však túto možnosť nevylúčili, pozn. red.),“ uvádza politička.

„Volič sa nesmie báť zvoliť zmenu, keď mi predsa nebude chutiť konkrétne jedlo, tak si ho tiež nebudem znovu kupovať a o tom je tá zmena, keď nie sme s niečím spokojní, tak do toho znova nejdeme,“ hovorí poslankyňa za SPD Karla Maříková.