Nie v totalitách, aké tu máme práve z dôvodu totality mediálneho priestoru. Potom je iste otázka, ako rozlíšiť totalitu od skutočnej demokracie. Okre iného práve tým. Viem, že nasledujúcimi riadkami vyprovokujem emócie mnohých. Idem pritom písať o bezpečnosti v tej najkoncentrovanejšej forme.

Múdrosť žien je v provokovaní a inšpirovaní mužov. Každého muža prinajmenšom na svet priviedla žena. A v prípade drvivej väčšiny mužov mali na nich vplyv najmä ženy: matky a staré mamy, neraz tety, ujčiné, alebo sestry a sesternice, neskôr učiteľky. Mužský element otca, starého otca, občas prastarého otca, ujkov, svákov, bratov, bratancov, neskôr hŕstky učiteľov mužského pohlavia a drvivo-väčšinovej orientácie, sa v tradičnej zdravej rodine začal prejavovať až v určitom veku.

Ak tomu z emotívnych dôvodov ženský element nebránil a mužské mláďa malo šťastie, že aspoň časť mužského elementu bola normálna a vyvážená, dostal do života obrovský dar. Podobne ženské mláďatá mali šťastie, ak sa na ich formovaní aspoň čiastočne podieľal zdravý mužský element. Neraz vzory pozitívnej mužskosti, s ktorými mali len sporadický alebo vzdialený, prípadne sprostredkovaný kontakt. Zvyšku, ako dúfam u nás ešte stále menšinového, je mi ľúto. Čosi im bude po celý život chýbať.

Faktom je, že neexistuje ani škola materstva, ani škola otcovstva. Či už v zvieracej ríši, alebo v ľudskej spoločnosti, jedinou školou materstva a otcovstva je pozorovanie vzorov v najbližšom bezprostrednom okolí. Tak zrelých, normálnych a pozitívnych, ako aj tých nezrelých, vyosených a negatívnych. Ako sa potom výsledok formovania prejavuje? V bežnom živote neraz v hrubých chybách výchovy, v únikoch z rodiny, v nenávisti, v zatrpknutosti, v zlom výbere partnera, v rozvodoch a v cyklickom zlyhávaní. V ideálnom prípade naopak: pokračovaním formovania zdravých nasledujúcich generácií. Ako sa to prejavuje vo volebných preferenciách?

Z pozorovania pomerne nemalej vzorky známych a priateľov som dlhodobo vypozoroval určité trendy. Zrelí muži s prejavmi „Alfa samcov“ sú ako celok menej náklonní tomu, aby podľahli cielenej manipulačnej propagande skorumpovaných tzv. mienkotvorných médií. Práve tie médiá sú nositeľmi cenzúry a manipulácie, ale zároveň prijímateľmi obrovských korupčných zdrojov z rôznych zdrojov, vrátane eurofondov. Každý z nás žil v sieti Alfa samcov, vedecky povedané, v systéme systémov: prastarí rodičia, starí rodičia, otec, ujkovia a svákovia. A každý vedel vycítiť, kde je hranica.

Mnohé zo žien, o ktorých viem, a ktoré sa o svoje myslenie podelili, volia emotívnejšie, ľahšie sa do ich hláv zasadzuje strach z predpokladanej a manipulátormi priživovanej nestability. V politike a vo voľbách sa rozhodujú, alebo sú prinajmenšom náklonnejšie sa rozhodovať, podľa nenápadne podsúvaných šablón „štandardného správania“. Práve ony sú dobrým objektom reklamných kampaní, aj manipulácie. Na mňa reklamy pôsobia presne opačne: to, čo mi v reklamách podsúvajú, vždy odmietam. Ak sú doma na Slovensku v cudzej reči, čiže ak urážajú moju reč, v prvej sekunde ich prepínam.

Tradiční muži, skutoční „Alfa samci“, tí schopní sa postarať o rodinu, brániť ju, zrelí, neraz úspešní v tom, čo robia, majú tendenciu voliť racionálnejšie, používajú dlhodobejšie kritériá. Na rozdiel napríklad od poženštených mužov, ale aj od nevyzretej mládeže, ktorá ešte do spoločnosti ničím neprispela, zatiaľ len brala a už má svoj rovnocenný podiel na rozhodovaní. A zrelí „Alfa samci“ si nadovšetko vážia „Alfa samice“, vyhľadávajú ich, držia sa ich. Lebo ony vytvárajú DOMOV, rodinný kozub.

Sfeminizované rodiny bez vzorov v „Alfa samcoch“ dnes produkujú mužov, ktorí si namiesto vhodných vzorov (otec, starí otcovia…) osvojujú vzory neraz agresívnej, alebo zakomplexovanej, prípadne sklamanej, zákernej ženskosti. Takíto muži sa potom stávajú bábovkami, snehovými vločkami. Už ich nedokáže formovať ani vojenčina, ktorá bola z pochopiteľných dôvodov zrušená, ale nebola nahradená alternatívnymi riešeniami. Ale bábovky si už pred zrušením povinnej vojenskej služby dokázali nájsť cestu vyhnutia sa formujúcemu prostrediu: modré knižky, výhrady svedomia, oslobodzovanie od telesnej výchovy, a podobne.

Je to všetko dôsledok plazivého aj otvoreného feminizmu, presadzovaného liberalizmom. Najzvrátenejším extrémizmom feminizovaného emotívneho liberalizmu je agresívny feminizmus presadzujúci dominanciu ženského rodu nad mužským. Ženy, s hrdosťou presadzujúce „girls power“ (babskú moc) „girls supremacy“ (nadvládu báb). Len si predstavme, za akého extrémistu by bol označený muž, ktorý by vybľakoval heslá o „boys power“ (chlapskej moci), alebo „boys supremacy“ (nadvláde chlapov). Prvú facku by schytal od vlastnej matky a hneď nato druhú od svojej baby. V skutočnosti, v tradičných vyvážených spoločnostiach interného matriarchátu, teda kde v domácnosti vládne žena-Alfa samica, ide feminizmu o obsadenie aj posledných zvyškov externého patriarchátu, teda kde mimo domácnosti vládne muž–Alfa samec.

Všetko je to výsledok údajného oslobodenia a zrovnoprávnenia žien, presadzovaného liberalizmom. Tento neoslobodzuje ženy, naopak. Kladie na nich dodatočné nároky. So všetkými dôsledkami dodatočných stresov, z ktorých prvým je vyrovnávanie sa mužom v očakávanej dĺžke života. Kratšej. V tradičnom systéme sú ženy v skutočnosti chránené, aj pred negatívnymi stresormi, sú istým spôsobom hýčkané, zbožňované.

V našej a mnou preferovanej tradičnej spoločnosti sú ženy nad mužmi, sú viac ako rovnoprávne. Liberalizmom presadený opak má potom devastačné dôsledky najmä pre malé a zraniteľné spoločenstvá, etniká a národy. Liberálne hodnoty si práve preto zaslúžia čo najnižšiu úctu a rešpekt od ľudstva ako takého, ale o to skôr od malých spoločenstiev, čiže malých národov. Neosvieteného „iqváča“ z kategórie báboviek rozpoznáme už podľa toho, že každému tyká, nedá prednosť ani tehotnej žene, ani starkej. Veď sme si rovní. A neosvietená „iqváčka“ tiež každému tyká, tiež nedá presnosť, ale navyše má slovník rozzúreného baníka.

Nositeľmi extrémistického agresívneho feminizmu sú často latentné feministky vychované v uni-genderových rodinách (dnes už v aj v homosexuálnych), formujúcich nenávisť k tradicionalistickému mužskému elementu, ako protikladu a najmä doplnku ženského elementu. Namiesto tradicionalistickej komplementárnej výchovy tak dostávajú uni-genderovú výchovu, ktorá je v drvivej väčšine vo svojej podstate ženská výchova (matka, stará matka, tety) s výrazne manipulatívnymi prvkami.

Už v prvotnej línii výchovy ide čiastočne o ženy, ktoré nie sú schopné si racionálne vybrať muža, ktorý bude schopný kontrolovať svoje prejavy a správať sa zodpovedne, s citom pre vyváženosť úloh v párovom vzťahu. Čiastočne ide o ženy, ktoré v slepote zaľúbenosti podľahnú podvodníkom a manipulátorom na strane mužov. Následne mnohé takéto ženy (a o to skôr liberálne alebo uni-genderovo vychované) nie sú schopné si vytvoriť a zachovať stabilný a vyvážený párový vzťah. Už vôbec nemajú cit pre formovanie atmosféry rodinného kozuba, do ktorého sa všetci, vrátane muža, radi vracajú. Čiže si nedokážu založiť a udržať normálnu rodinu. Nie sú a nedokážu byť „Alfa samicami“, len sa tak tvária a cítia.

Historicky nie je model jednorodičovskej rodiny vôbec unikátny. Muži hynuli po založení rodiny vo vojnách, ženy podliehali chorobám, alebo podľahli dôsledkom pôrodu. Lenže úlohu dvojgenderovej rodiny hravo prebral žijúci zvyšok rodiny. V dnešnom tzv. globalizovanom svete je najzreteľnejším trendom širší rodinný separatizmus. Neraz jediné dieťa žije ďaleko od krajiny pôvodu, nieto ešte od rodiny. Vnuci sa neraz nedokážu dohovoriť v reči starých rodičov, nemajú k nim žiadny vzťah.

Zásadný problém má korene v skutočnosti, že na rozdiel od sveta zvierat, v ľudskom rode z uvedeného dôvodu potom nikto nepripravuje ľudské mláďatá na prevzatie úlohy rodiča. Jedinou školou je už spomenuté pozorovanie v rodine, ktoré separatizmom absentuje. Vo svete zvrátených liberálnych hodnôt, kde extrémistický feminizmus zdôrazňuje potrebu oslobodenia, sa ženy aktívne dištancujú od, pre extrémistické liberálne feministky dehonestujúcej, úlohy nositeliek života a pokračovania ľudského rodu. To priamo súvisí s bezpečnosťou v tej najkoncentrovanejšej forme.

Oficiálna politika podlieha týmto extrémistickým ultra-menšinovým politickým postojom. Vonkajším prejavom je trend zrovnoprávňovania všetkých foriem spolužitia ľudí, aj a najmä tých, ktoré diskriminujú normálnosť, odmietajú tradičné úlohy ženy a muža, teda tie, bez ktorých ľudský rod ako celok degeneruje a dlhodobo nemá šancu prežiť. Už vôbec nie v krízových časoch.

Paradoxne, práve liberalizmus sa vyznačuje hľadaním zvrátených riešení stavu, ktorý spôsobil: v pozývaní migrantov s tradičnými hodnotami na vyplnenie deficitu, spôsobeného presadzovaním extrémistických liberálnych hodnôt. Toto nie je cesta. Ak, tak len cesta rozkladu, vedúca do pekla.

Nemám sa prečo hanbiť za to, že v mojom tradicionalistickom svete majú ženy privilegované postavenie. Že sú inšpirátorkami, ale aj držiteľkami rodinného kozuba. Že zdravé ľudské priateľské siete ženského elementu sú v tradičnom svete spojivom a nositeľom budúcnosti. Že muži sme v tomto svete oporou slabších, že preberáme tie nepríjemnejšie zodpovednosti. Nie je dôležité, že preto žijeme kratšie. Čo je dôležité je fakt, že zanechávame stopu. Stopu normálnosti a vyváženosti.

Liberalizmus je anti-strategický, lebo z dlhodobého hľadiska likviduje ľudstvo ako také a ľudskosť vo svojej hlbokej podstate. Je preto aj anti-humánny. Je anti-demokratický, pretože záujmy drvivej väčšiny obetuje pre záujmy mikromenšín. Preto voľme múdro a odmietnime liberalizmus vo všetkých jeho formách, aj vo forme ohavného extrémistického feminizmu. Ide totiž proti záujmom žien. Likviduje základy spoločnosti.

Liberalizmus je hĺbkovou podstatou totalitný a anti-demokratický, je nebezpečný. Liberalizmus je sám osebe bezpečnostným ohrozením predovšetkým žien, ženskosti, aj mužskosti, rodinných hodnôt a celého ľudstva. Slúži len manipulátorom a ovládateľom. Ľudí a národov. Nebojme sa toho, že časť národa unikne, emigruje, teda pôjde tam, kde si splnia svoje liberálne sny. Prežívali sme, keď nás bolo 3,5 milióna, aj vtedy, keď nás boli 2 milióny, aj keď nás bolo pár stoviek tisíc. S podmienkou. Prežívali sme, keď jadro nášho národa tvorili prevažne kombinácie Alfa samcov s Alfa samicami. Ak to odstránime, vtedy skončíme a zanikneme. Nebudeme prví, nebudeme ani poslední. Ale prečo by tak mal skončiť práve náš národ.

Práve ženy sú prvé, ktoré by mali absolútne striktne odmietať liberalizmus. Pretože hrá sa o budúcnosť zachovania ženskosti a teda o budúcnosť národa, ba ľudstva. Budem považovať za obrovskú česť, ak moje úvahy privedú agresívne feministky do zúrivosti. Ostatní sa môžu aspoň zamyslieť.

Ing. Peter Švec, bezpečnostno-obranný analytik