Deti pri plazení vdychujú veľké množstvo alergénov. Koľko, odhalil robot

Svet 16. januára 2018 (HSP/Foto:Facebook)

Keď sa deti plazia po zemi, najmä po kobercových povrchov, zachytávajú pritom množstvo nečistôt, kožných buniek, baktérií, peľu a spór húb, zistila nová štúdia. Dojčatá vdychujú nebezpečnú dávku možných alergénov, ktorá predstavuje štvornásobok (v prepočte na kilogram telesnej hmotnosti), toho čo vdýchne dospelý človek pri chôdzi po rovnakom povrchu. Na výskum bola použitá inovatívna technológa a robotom napodobňujúci pohyby dieťaťa, informuje univerzitný portál purdue.edu.

Vedúci výskumník Brandon Boor z univerzity Purdue v súvislosti so zachytavaním nečistôt uvádza, že to nie je nevyhnutne zlý jav. “Hovoríme o biologickom materiáli, ktorý dojča, najmä počas prvého roka života, vdychuje, keď sa plazí. Mnohé štúdie ukázali, že inhalačná expozícia mikróbov a čiastočkov prenášajúcich alergény v tejto časti života zohráva významnú úlohu pri vývoji a ochrane pred astmou a alergickými ochoreniami.” “Existujú štúdie, ktoré ukázali, že vystavenie vysokej diverzite a koncentrácii biologických materiálov môže v neskoršom období znížiť prevalenciu astmy a alergií,” dodáva.

Vedci v minulosti vykonali štúdie na určenie toho, koľko špiny a biologického materiálu sa vyskytuje vo vzduchu v domácnosti, no toto je prvá štúdia, ktorá sa zameriava na kojencov a ich jedinečné formy pohybu “po štyroch”.

Ľudské deti ako jedne z mála cicavcov nechodia hneď po narodení. Slony, žirafy, kone a iné zvieratá urobia niekoľko neistých krokov takmer hneď po tom, ako prídu  na svet, ale človeku trvá mnoho mesiacov, kým sa dostaví prvý úspech v chôdzi.

Keď sa deti kĺžu, posúvajú sa a plazia sa na podlahe, ich pohyby vnášajú viac častíc do vzduchu a ich ústa a nosné dierky sú omnoho bližšie k podlahe, kde je koncentrácia biologického materiálu väčšia. To sa čiastočne kompenzuje tým, že deti majú tendenciu pohybovať sa v oveľa kratších časových intervaloch ako staršie deti alebo dospelí.

Aby vedci zistili, čo všetko najmenšie deti vdýchnu, použili špeciálne zariadenie napodobňujúce pohyby dieťaťa. Video z výskumu si získalo mnoho fanúšikov na sociálnych sieťach.

“Používali sme najmodernejšie aerosólové prístroje na sledovanie biologických častíc vo vzduchu okolo dieťaťa. Prístroj používa lasere, ktoré spôsobujú, že biologický materiál fluoreskuje. Väčšina bakteriálnych buniek, spór húb a častíc peľu sú fluoreskujúce, takže sa dajú spoľahlivo odlíšiť od nebiologického materiálu vo vzduchu,” uviedol výskumník Boor.” Spolupracovali sme aj s mikrobiologickou skupinou vo Fínskom národnom inštitúte pre zdravie a blaho, ktorá vykonala analýzu založenú na DNA mikróbov, ktoré sme zhromaždili na filtroch. ”

“U dospelých je významná časť biologických častíc odstránená v horných dýchacích cestách, v nosných dierkach a v hrdle, ale veľmi malé deti dýchajú cez ústa a podstatná časť tohto materiálu sa im ukladá do dolných dýchacích ciest – tracheobronchiálnej a pľúcnej oblasti, ktoré vedú do najhlbších oblastí pľúc. ”

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia britský epidemiológ David Strachan prvý navrhol “hygienickú hypotézu”, ktorá hovorí, že príliš čisté prostredie môže potlačiť vývoj imunitného systému. Alergológovia to niekedy nazývajú aj “farmársky efekt”.

“Expozícia niektorým druhom baktérií a húb môže viesť k vzniku astmy, ale početné štúdie ukázali, že keď je dieťa vystavené veľmi vysokej rozmanitosti mikróbov, vo vysokej koncentrácii môže mať neskôr nižšiu náchylnosť na astmu. Takéto expozície slúžia na stimuláciu imunitného systému,” doplnil Boor.