Môj profil 
Predplatné
Správa konštatuje, že rok 2017 bol 12. ročník poklesu globálnej slobody. Až 71 krajín, podľa reportu, zaznamenalo v roku 2017 čistý pokles politických práv a občianskych slobôd, pričom iba u 35 štátov bol zaznamenaný nárast. Kedysi perspektívne štáty ako Turecko, Venezuela, Poľsko a Tunisko boli medzi tými, ktoré zažili pokles demokratických štandardov. Nedávne demokratické snahy v Mjanmarsku boli natrvalo poškodené šokujúcou kampaňou etnických čistiek proti Rohingjskej menšine.
“Demokracia čelí najvážnejšej kríze za posledné desaťročia,” povedal Michael J. Abramowitz, prezident spoločnosti Freedom House. “Základné zásady demokracie – vrátane záruk slobodných a spravodlivých volieb, práv menšín, slobody tlače a právneho štátu – sú poškodzované po celom svete.”
Materiál “Sloboda na svete 2018” hovorí aj o tom, ako Čína a Rusko využili ústup vedúcich demokracií, aby zvýšili represie doma a vyvážali svoj “škodlivý vplyv” do iných krajín. “Na udržanie moci tieto autokratické režimy pôsobia za svojimi hranicami, aby usilovali o otvorenú diskusiu, sledovali disidentov a kompromitovali inštitúcie založené na demokratických pravidlách.”
Významným vývojom v roku 2017 bol ústup Spojených štátov ako “šampióna a vzor demokracie”. Zatiaľ čo Freedom House zaznamenal pomalý pokles politických práv a občianskych slobôd v Spojených štátoch za posledných sedem rokov, tento pokles sa v roku 2017 zrýchlil vzhľadom na rastúce dôkazy o ruskom zasahovaní do volieb v roku 2016, porušenia základných etických noriem novej administratívy a zníženie transparentnosti vlády.
Hoci inštitúcie USA, ako i tlač a súdnictvo, zostali odolné voči nevídaným útokom prezidenta Trumpa, útoky by ich nakoniec mohli oslabiť, čo má vážny vplyv na kondíciu americkej demokracie a amerického postavenia vo svete. Medzitým, strata tradičnej úlohy USA ako popredného šampióna demokracie vyvoláva hlboké znepokojenie a potenciálny dôsledok prebiehajúceho boja proti moderným autoritárom a ich škodlivým nápadom.
“Administratíva Trumpa urobila prudký prelom od politického konsenzu posledných 70 rokov tým, že odložila demokraciu ako oživujúcu silu americkej zahraničnej politiky,” dodal Abramowitz. “Rýchle stiahnutie Spojených štátov od ich historického záväzku podporovať demokraciu v zámorí spôsobuje, že výzva, ktorú predstavujú autoritárske režimy, je ešte silnejšia a hrozivejšia.”
V ďalšom významnom vývoji sa Turecko presunulo z čiastočne slobodného na viac autoritárske, keďže prezident Recep Tayyip Erdoğan rozšíril a zintenzívnil zákrok proti svojim vnímaným protivníkom, ktorý začal po neúspešnom pokusu o prevrat v roku 2016 s hroznými dôsledkami pre tureckých občanov.
V období od začiatku 12-ročného posunu v roku 2006 dosiahlo 113 krajín čistý pokles a len 62 zaznamenalo čisté zlepšenie.
Z 195 posudzovaných krajín bolo 88 (45%) hodnotených ako slobodné, 58 (30%) čiastočne slobodných a 49 (25%) ako neslobodných.
Korupčné a represívne štáty ako Saudská Arábia, Irán, Venezuela a Severná Kórea ohrozujú celosvetovú stabilitu tým, že udržiavajú dlhodobé regionálne konflikty, podnecujú humanitárne krízy a v prípade Severnej Kórey rýchlo rozširujú svoj jadrový arzenál.
Ostrý demokratický pokles v Tunisku v roku 2017 ohrozil jedinú slobodnú krajinu v arabskom svete a jediný úspech z arabského jari v roku 2011.
Nútená rezignácia zvoleného prezidenta Roberta Mugabeho pod vojenským tlakom preniesla Zimbabwe cez prah z čiastočne slobodnej na neslobodnú krajinu.
Myanmarská kampaň etnických čistiek v roku 2017 preukázala nedostatočnú povahu obmedzeného demokratického smerovania krajiny, ktorú medzinárodné spoločenstvo uvítalo v roku 2010.
V dokumente televízie RFE boli Turkménsko a Uzbekistan vymenované medzi 12 “najhorších z najhorších” pre zlú politickú slobodu a občianske slobody. V správe sa uvádza, že nová vláda Uzbekistanu “vyvolala opatrný optimizmus” ako nová vláda vytvorená po smrti dlhoročného autokratického vládcu Islama Karimova ukončila niektoré formy nútenej práce a poskytla “občianskej spoločnosti nový, no limitovaný priestor”. Ale hovorí aj, že Uzbekistan si zaslúži “zvláštnu kontrolu”. “Trvalá zmena v jednom z najprespektívnejších politických systémov na svete si bude vyžadovať trvalú medzinárodnú pozornosť, ako aj podporu nezávislých hlasov v médiách a občianskej spoločnosti v krajine.
V Srbsku dospel Freedom House k záveru, že tolerancia vedúcich predstaviteľov Európskej únie voči autoritárskym tendenciám prezidenta Aleksandara Vuciča mu umožnila ďalej odvrátiť opozíciu a podkopať to, čo zostáva z nezávislých médií v krajine.
Gruzínsko, Afganistan a Macedónsko sú tiež pomenované ako “krajiny, ktoré bude potrebné sledovať v roku 2018”, ktoré môžu mať dôležitý vývoj, ktorý si zaslúži “zvláštnu kontrolu”. Hovorí sa, že opozičné aliancie sa “kryštalizujú pred dlhodobými parlamentnými voľbami v Afganistane, ale chýbajú prípravy na prieskum verejnej mienky a je neisté, či sa budú konať podľa plánu v roku 2018.” Freedom House hovorí, že Macedónska “demokraticky zvolená, etnicky inkluzívna vláda” premiéra Zorana Zaeva “sa usiluje o odstránenie korupcie a iných zneužívaní systému, ktoré sa zhoršili vďaka škandálmi sužovanému predchodcovi.”
.JPG)
.jpg)
