Môj profil 
Predplatné
Keďže sa nepodarilo zabrániť expanzii čínskeho politického a hospodárskeho vplyvu po celom svete, Západ zameriava svoje úsilie na zastavenie Číny v nasledujúcich rokoch svojim obľúbeným pojmom – demokraciou. Západná sekularizácia a demokracia slúži ako predvoj k destabilizácii a zmeny režimov tých vlád, ktoré sa Západu znepáčia.
Tento proces funguje nasledovne: Po prvé, prostredníctvom Západu a agentov západného mainstreamu sú založené médiá na základe toho, že demokracia je požadovaná občanmi cieľovej krajiny. Samozrejme sa všetko prezentuje ako dobrá vec. Nasledovne, vlády členských štátov odsúdia cieľový režim, ktorý popiera demokraciu a spoločne vyzvú na podporu bojovníkov za demokraciu.
Nasleduje materiálna a politická pomoc. Hlavné médiá posilňujú napätie. Ak idú veci hladko, nastáva hladká zmena režimu. V opačnom prípade sa uvarí farebná revolúcia. Úspešná zmena režimu privedie k automatickému pripojeniu nového člena druhej alebo tretej kategórie do demokratického impéria.
Rovnako, ako v predchádzajúcich príkladoch, bude aj západná propagandistická línia útoku proti Číne jednoduchá: Keďže demokracia je samozrejme najlepší systém vlády, ktorý je človeku známy, všetci správni ľudia sa musia snažiť demokraciu presadiť. Tí, ktorí nesúhlasia sú prinajmenšom podľudia a treba proti ním zakročiť. Aby sa dosiahol pokrok, treba prijať nadriadený demokratický systém. Samozrejme, monopol na demokraciu majú len poniektorí.
Ak si vezmeme príklad z Číny. Jej termín pre demokraciu je minzhu – čo doslova znamená: „zodpovední ľudia“. Toto je samozrejme podstata demokracie a nie to, čo sa ako demokracia prezentuje na Západe.
Liberálna demokracia západného štýlu má iný charakter. Ani ľudí ničím nepoverí, ani nezastupuje ich najvyššie záujmy. Hlavné je, aby sa presadzovali záujmy menšiny (bohatých vlastníkov nadnárodných korporácii), ktorá sa za demokraciu skrýva, tieto záujmy sú často na úkor väčšiny.
V kontraste, čínsky socializmus sa snaží vyhovieť záujmom obrovskej časti obyvateľstva. Čínski lídri sú neustále v strehu kvôli strachu, že stratia svoju legitimitu odchýlením sa od tohto cieľa.
Západ nemá žiadny výhradný nárok na demokratické idey. V 4. storočí pred Kristom, krátko po Sokratovi, okolo doby Platóna a Aristotela, obhajoval Mencius (čínsky filozof) právo ľudí odstrániť svojich vodcov, ak si títo nevykonávajú svoju prácu zodpovedne. Táto predstava, ktorá sa zdokonalila v samotnom Konfuciovi, bola radikálna. Neskôr sa rozvinula do “Mandátu neba” – jadra koncepcie tradičnej čínskej vlády.
Pre čínskych lídrov, vrátane tých dnešných by bolo preto prepadnutie ich mandátu vládnuť (ekvivalent starého čínskeho Mandátu neba) obrovskou osobnou katastrofou. To je dôvod, prečo sú čínski vládcovia nútení byť oveľa zodpovednejší v službe masám, ako ich politickí konkurenti na Západe.
Systém riadenia dnešnej Číny – zvaný centralizovaná meritokracia, je systém, ktorý sa neustále vyvíja s celou krajinou. Samozrejme, obsahuje nedostatky, ktoré je potrebné riešiť a odstraňovať. Keďže sú základné potreby ľudí najdôležitejšie, je Čína v tomto zmysle oveľa demokratickejšia ako Západ.
Zatiaľ čo liberálna demokracia ostáva preferovanou politickou ideológiou na Západe, rastie počet ľudí, ktorí spochybňujú hodnoty “západnej demokracie”. Čoraz viac ľudí chápe, že “západná demokracia” je neefektívna, založená na podvode oligarchov a slúži ako nástroj kontroly väčšiny.
Čínsky portál Globaltimes uviedol niekoľko zaujímavých myšlienok, ktorými charakterizuje západnú demokraciu
Západná demokracia sa začína preberať atribúty náboženstva. Presadzuje sa názor, je to najlepší systém vládnutia všetkým ľuďom po všetke časy a toto nemôže byť spochybňované.
Demokracia je najväčší, najzákernejší podvod, spáchaný elitami Západu na ľuďoch.
Demokracia je súťaž, ako obalamutiť čo naviac ľudí za najkratší čas.
Demokracia je vúdú, ktoré okamžite mení mozog inak inteligentných ľudí na kašu.
Západná demokracia sa demokraticky tvári len doma, oproti štátom mimo zóny Západu praktizujú krajiny Západu hegemóniu, neokolonializmus a diktatúru.
Takže, keď niekoho počujete, že predáva demokraciu ako ten najlepší systém správy vecí verejných, spomeňte mu vyššie uvedené príklady, aby sa zamyslel, aká forma demokracie sa tým myslí.
