Dánsko musí uprednostniť vysokokvalifikovanú imigráciu z Ázie a Ameriky pred Arabmi

Kodaň 15. mája 2023 (HSP/REMIX News/Foto:Twitter)

Dánsky poslanec Európskeho parlamentu Anders Vistisen diskutoval o vnútropolitickej situácii v Dánsku a predstavil kľúčovú imigračnú politiku svojej Dánskej ľudovej strany

Remix News sa minulý týždeň stretli s dánskym poslancom Andersom Vistisenom na konferencii CPAC v Maďarsku, aby sa hlbšie pozreli na imigračnú politiku navrhovanú jeho konzervatívnou Dánskou ľudovou stranou a opýtali sa ho na súčasnú politickú situáciu v Dánsku.

Tento 35-ročný zákonodarca pôsobí v strane už viac ako desať rokov, predtým bol národným predsedom mládežníckej sekcie strany a v súčasnosti je jej hovorcom pre zahraničné záležitosti.

Vistisen nie je na Konzervatívnej politickej akčnej konferencii žiadnym nováčikom, keďže sa na tomto podujatí vo Washingtone zúčastnil už päťkrát.

Najskôr si mimoriadne pochvaľoval “krásne mesto” Budapešť a dôkladne ho odporúčal ľuďom, ktorí v ňom ešte neboli. Vyjadril podobnosť medzi Maďarskom a Dánskom. Obe boli historicky “veľkými kráľovstvami, ktoré stratili veľa územia,” poznamenal a dodal, že obe sú tiež “relatívne malými, ale pomerne homogénnymi národnými štátmi”.

Na otázku, aký je jeho názor na súčasnú dánsku ľavicovú vládu a jej sociálne konzervatívnejší prístup k prisťahovalectvu, ako aj na to, či si súčasná vláda zaslúži pochvalu, Vistisen odpovedal:

Na západoeurópsku krajinu má Dánsko určite najprísnejšiu reguláciu nelegálnej migrácie. Treba si uvedomiť, že je pomerne jednoduché dostať sa do krajiny ako legálny migrant. Naše čísla sú porovnateľné napríklad s krajinou ako Kanada, keď sa pozeráte na legálnu migráciu.

Pre krajiny EÚ je to pomerne jednoduché, ale máte aj to, čo by sa v USA, myslím, nazývalo model zelenej karty alebo modrej karty – že ak máte relevantné skúsenosti, vzdelanie a jazyk, môžete prísť a pracovať pomerne ľahko. Takže čísla sú dosť podobné ako v iných západných krajinách. Zameriavame sa na nelegálnu časť migrácie, ako aj na presmerovanie migrácie z nekvalifikovanej migrácie z Blízkeho východu a severnej Afriky na vysokokvalifikovanú migráciu zo Severnej Ameriky, Austrálie a Ázie. Takže to je hlavný posun v mojej dánskej migračnej politike v priebehu rokov.

Toto zameranie na uprednostňovanie vysokokvalifikovaných migrantov, ktorým sa ponúkajú pracovné povolenia, pred nekvalifikovanou masovou migráciou je dlhodobou politikou Dánskej ľudovej strany od jej vzniku v roku 1995, vysvetlil Vistisen.

Dánsky zákonodarca uviedol, že prisťahovalecká politika strany je to, čo jej predovšetkým pomohlo stať sa v roku 2001 treťou najväčšou stranou v dánskom parlamente, čo viedlo k tomu, že strana podporila liberálno-konzervatívnu koaličnú vládu pod podmienkou, že vláda (bývalého) premiéra Andersa Fogha Rasmussena prijme jej reštriktívne prisťahovalecké opatrenia.

Dánski občania chceli tvrdší postup voči nelegálnej migrácii. Chceli mať kontrolu nad hranicami a chceli menej nízkokvalifikovanej a kultúrne veľmi náročnej imigrácie, najmä z Turecka, severnej Afriky a Blízkeho východu.

Podľa jeho slov konkurenční sociálni demokrati čoskoro zistili, že téma prisťahovalectva im prináša hlasy, a začali podporovať prísnejšiu migračnú politiku.

Dá sa povedať, že všetky dánske strany, dokonca od bývalej komunistickej Socialistickej ľudovej strany až po Dánsku ľudovú stranu, podporujú podobnú líniu v otázke migrácie. Rozhodujúca línia v Dánsku dnes spočíva v tom, či veríte, že otázku migrácie môžete vyriešiť v rámci obmedzení medzinárodných dohovorov, ktoré sme podpísali, najmä Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý migrantom poskytuje veľa práv, napríklad právo na rodinný život, kde nemôžete vyhostiť tieto kriminálne živly v spoločnosti s cudzím pôvodom, pretože majú teoretické právo na rodinný život. Je to aj dohovor o osobách bez štátnej príslušnosti, ktorý nám bráni napríklad v boji proti nelegálnej migrácii Palestínčanov. A je to do istej miery aj Dohovor OSN o utečencoch, ktorý dáva základné práva požiadať o azyl, aj keď je jasné, že pochádzate z bezpečného miesta.

Vistisen uviedol, že otázka azylového nakupovania, keď si jednotlivec vyberie obľúbenú destináciu, kde požiada o azyl z dôvodu, že krajina má najlepšie výhody alebo najvyššiu životnú úroveň, je jednou z oblastí, ktorú Dánsko ako atraktívna ponuka pre mnohých potrebuje riešiť.

To musíme zásadne zastaviť a navrhli sme tzv. austrálsky model, v podstate model pushback, kde ak prídete nelegálne, môžete získať ochranu, ak ju potrebujete, ale nevstúpite do dánskej spoločnosti, ale získate ochranu v bezpečnej tretej krajine. Práve v tom je dnes deliaca čiara v migračnej politike: či si myslíte, že to môžete vyriešiť v rámci súčasného právneho rámca v medzinárodných dohovoroch, alebo či si myslíte, že tento rozsah treba upraviť, alebo do určitej miery, že Dánsko musí opustiť niektoré z týchto záväzkov.

Keď sa Vistisena konkrétne pýtali na legálnu migráciu, hovoril o probléme, ktorý Dánsko a mnohé ďalšie bohaté západoeurópske krajiny mali počas prvého desaťročia vstupu menej bohatých východoeurópskych krajín do Európskej únie; navrhol, aby sa pre nové členské štáty stanovila čakacia lehota na prijatie zásad voľného pohybu, kým sa rozdiely v mzdách stanú primeranejšími.

Rozdiel v mzdách jednoducho do určitej miery zvrátil dánsky trh práce. Dnes už nie je taký dominantný, pretože v celej Európe došlo k veľmi vysokému nárastu životnej úrovne. Takže sa stáva čoraz menším problémom.

Vistisen vysvetlil, že v prípade legálnej migrácie z krajín mimo Európskej únie jeho strana podporuje to, čo označuje ako “modely modrej a zelenej karty”. Jeden z nich sa týka výlučne mzdy, keď cudzinec dostane povolenie pracovať v Dánsku, ak mu bude ponúknutá pozícia s vysokým príjmom nad určitú hranicu.

Ak naše veľké spoločnosti potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, môžu ísť a získať ju z medzinárodných kancelárií alebo z medzinárodného náboru.

Druhý sa týka bodového systému, v ktorom potenciálni migranti získavajú body za jazykové znalosti a kvalifikáciu, pričom počet potrebných bodov je úmerný počtu voľných pracovných miest v konkrétnej oblasti.

Na otázku, či si dánsky zákonodarca vie predstaviť Dánsko ako etnickú dánsku menšinu s vysokokvalifikovanou legálnou imigráciou z Indie a Ázie, Vistisen odpovedal: “Nie, to by som nedokázal.”

Na otázku: “Kde teda určíte hranicu?” zákonodarca odpovedal:

V podstate vidíme, ako to funguje, koľko ich prichádza. A rozdiel aj pri týchto vysokokvalifikovaných ľuďoch, ktorí prichádzajú, je v tom, že po prijatí aj odchádzajú. Pokiaľ je ich počet taký, aký je, a vidíme, že sa veľmi ochotne asimilujú do spoločnosti, nie je to pre nás veľký problém.

Vysvetlil, že Dánsky štatistický úrad zostavuje štatistiky, ktoré hodnotia potenciálnych migrantov na základe miery kriminality, úrovne nezamestnanosti a prístupu k sociálnym dávkam v ich krajine pôvodu.

Vidíme, že migranti z Južnej, Severnej Ameriky a Ázie majú vo všeobecnosti nižšiu mieru kriminality ako arabské obyvateľstvo a majú vyššiu mieru zamestnanosti. A ak sa rozhodnú zostať dlhšie ako len kvôli voľnému pracovnému miestu, potom sa pomerne rýchlo začlenia do dánskej spoločnosti, čo nie je veľký problém. To je vo veľmi veľkom kontraste s tým, čo sme pozorovali u našej tureckej migrantskej komunity; ženia sa v rámci toho istého kultúrneho okruhu, radšej sa ženia z oblasti dediny, z ktorej pochádzajú. To znamená, že aj druhá, tretia a štvrtá generácia týchto migrantov je menej integrovaná do spoločnosti ako prvá generácia. Takže pre nás je to do veľkej miery otázka kultúrnej schopnosti integrovať sa do spoločnosti a vidíme, že niektoré kultúry to robia pomerne ľahko a nevytvárajú veľké napätie. Máme napríklad malú vietnamskú komunitu z obdobia vietnamskej vojny a to isté platí aj o Kórejčanoch, ktorí nikdy nevytvárali v dánskej spoločnosti žiadne problémy.

Vistisen uviedol, že kľúčovým problémom asimilácie v dánskej spoločnosti sú migranti pochádzajúci z Afriky a Blízkeho východu. Opísal “kultúrnu neschopnosť” integrovať sa do spoločnosti a hovoril o migrantských “getách”, v ktorých príchodzí “zostávajú v rámci tej istej etnickej skupiny” a “nerešpektujú dánsku spoločnosť, jej normy a pravidlá“.

Na otázku, čo si myslí o južnom susedovi Dánska, Nemecku, ktoré už dlho uplatňuje oveľa liberálnejšiu politiku v prospech masovej migrácie, dánsky zákonodarca vyhlásil, že Nemecko sa vždy prehnane snaží napraviť dedičstvo druhej svetovej vojny.

Nemecké myslenie je také, že musia byť lepší ako my ostatní. Musia byť kultúrnejší, musia byť progresívnejší ako všetci ostatní, pretože majú svoju históriu. A preto sa v Nemecku nedá hovoriť zdravým rozumom o migrácii, aj keď niektorí z týchto migrantov majú podobné názory ako fašisti, keď ide o Židov alebo keď ide o práva žien alebo čokoľvek iné. Nie je možné viesť riadnu diskusiu o migrácii bez toho, aby sme sa odvolávali na obdobie nacizmu. V skutočnosti si do istej miery myslím, že Nemecko má rovnaký problém ako Švédsko, na rozdiel povedzme od Dánska, Nórska a Fínska, ktoré majú dosť reštriktívne opatrenia v oblasti migrácie.

Remix News sa Vistisena opýtali, či existuje skutočný rozdiel v postoji jeho strany k prisťahovalectvu a sociálnych demokratov, s čím do istej miery súhlasil, ale dodal, že jeho strana zostáva vo svojej migračnej politike stoická tvárou v tvár odporu Bruselu, zatiaľ čo sociálni demokrati ustupujú.

Sociálni demokrati hovoria, že chcú zachovať hraničné kontroly, ale keď Európska únia povie: “To nemôžete,” obmedzia ich. Takže v tom je ten rozdiel. Rétorika je celkom živá, ale keď dôjde na skutočné vykonávanie politík, chýba im vôľa robiť to, čo chcú ľudia.

Na záver Remix News upozornil na pokles podielu hlasov, ktorému sa v poslednom čase teší Dánska ľudová strana, a spýtal sa Vistisena, prečo si myslí, že je to tak, a ako môže strana získať späť hlasy.

Myslím si, že existuje viacero vysvetlení. Jedným z nich je samozrejme to, že sme prešli obdobím vnútorných nepokojov a voliči vždy zle reagujú na strany, ktoré medzi sebou bojujú. To je dobrá vec na tom, že sme sa stali menšou stranou, máme menej ľudí, s ktorými sa môžeme hádať. Takže teraz to už nerobíme. Ďalšia vec je, že ostatné strany sa posunuli k našim základným produktom, teda k našej tvrdej migračnej politike. Do istej miery to fungovalo a myslím si, že až teraz si čoraz viac ľudí uvedomuje, že je rozdiel medzi tým, keď máte správnu rétoriku a keď robíte správne veci, keď ste pri moci. Myslím si, že to je súčasť toho, ako opäť rastieme, a sme radi, že môžeme povedať, že sme na dobrej ceste. Všetci sa zhodneme na tom, že je dobré mať dobrú migračnú politiku, ale ak ju nerealizujete, nemá to žiadnu cenu.