Dáme moc jastrabom alebo múdrym sovám?

Bratislava 10. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR/Martin Palkovič)

Zodpovednosť štátu za bezpečnosť a obranu štátu a jeho obyvateľov je unikátnou funkciou, v ktorej je štát nenahraditeľný. Diskusia o spôsoboch realizácie tejto zodpovednosti by mala vychádzať nielen z ohrození, ale najmä z reálnych možností ekonomiky. V roku 2019 pôjde len na jeden z prvkov bezpečnosti, do rezortu obrany, so zodpovednosťou za riešenie vonkajších ohrození, 9,5 % štátneho rozpočtu. Je to suma, ktorá sa tento rok vynakladá na ozbrojené sily

V rámci všetkých rezortov a úradov, ktoré majú vo svojej pôsobnosti ozbrojené zbory, s primárnou zodpovednosťou za riešenie vnútorných a nevojenských ohrození, ide ďalšia suma, zodpovedajúca približne 17 % štátneho rozpočtu. V tom sú aj neefektívne výdavky napr. na zdvojené spôsobilosti, alebo štáty v štáte.

Ďalšie rezorty s priamou zodpovednosťou za nevojenské aspekty komplexnej bezpečnosti obyvateľov Slovenska disponujú neporovnateľne nižšími rozpočtami. Do rezortu zodpovedného za potravinovú bezpečnosť (popri energetickej v obnoviteľných lesných zdrojoch) ide iba 6,8% štátneho rozpočtu. Do rezortu, zodpovedného za zdravotnú a hygienickú bezpečnosť vyčleňujeme veľmi porovnateľný krajec rozpočtu s rezortom pôdohospodárstva. Pritom vieme, že premyslená pôdohospodárska a krajinotvorná politika by pomohla eliminovať aj iné akútne nevojenské ohrozenia so zvyšujúcou sa frekvenciou výskytu, napríklad povodne alebo zosuvy pôdy. Zdroje nenafúkneme, ale ich rozumné rozdeľovanie a premyslená prioritizácia je v rukách politikov. Tých si volia voliči.

Jedinou realistickou poistkou väčšiny štátov pred vojenskými ohrozeniami väčšieho rozsahu je členstvo v mechanizmoch kolektívnej bezpečnosti. Nie je to len NATO, ale aj OBSE. Nemá význam polemizovať o tom, či má takéto členstvo len výhody. S každým spolkom sú spojené aj menej priaznivé aspekty. Skôr má význam zodpovednosť každého člena za primeraný príspevok do celku. A zodpovedným prvkom kolektívnej bezpečnosti môže byť len ten člen, ktorý svoje limitované zdroje vyčleňuje premyslene, múdro, efektívne a hospodárne. Slovensko do takého klubu zatiaľ nepatrí.

Čo sú to vlastne ozbrojené sily? V skutočnosti je za ozbrojené sily možné považovať len také jednotky, ktoré sú v modernom ozbrojenom konflikte schopné pôsobiť v celom spektre vojenských operácií. Preto padlo rozhodnutie o profesionalizácii ozbrojených síl, zrealizované v roku 2005. Už naše tradičné chápanie všeobecných vojenských záloh v žiadnom prípade nezodpovedá uvedeným požiadavkám. Ako ukazuje analýza skúseností zo súčasných vojnových konfliktov, ozbrojené zbory zložené zo všeobecných záloh, ale aj nevycvičené jednotky ozbrojených síl a zborov pozostávajúce z krátko slúžiacich, nevycvičených a vynútených vojakov, majú amatérsky charakter. V modernom konflikte nedokážu čeliť vysoko motivovaným a dobre vycvičeným profesionálom. Nezabúdajme, že aj vojne vystavené štáty boli schopné zmobilizovať doslova fragmenty deklarovaných všeobecných záloh. Efektívnosť zdrojov vynakladaných na vojenský výcvik vojakov povinnej služby je preto veľmi spochybniteľná.

Všetky štáty EÚ vrátane neutrálnych štátov dovedna disponujú počtom asi 1,6 milióna vojakov v aktívnej službe. Je to počet porovnateľný s USA a takmer dvojnásobný oproti Ruskej federácii. Súčasný počet vojakov ozbrojených síl Slovenska v aktívnej službe v prepočte na obyvateľov zodpovedá miernemu nadpriemeru v rámci EÚ. Keďže ako jeden z mála štátov naši politici od roku 2005 úplne zanedbali formovanie záloh všetkých kategórií, v prípade realizácie zásadných opatrení v tejto oblasti budeme môcť dokonca počty aktívnych vojakov o nejakú tisícku znížiť. Nie je totiž dôvod na militarizovanejší bezpečnostný systém, mali by sme sa usilovať o premyslenejší bezpečnostný systém.

Optimalizácia štruktúr ozbrojených síl a zborov by mala vychádzať z niekoľkých strategických zásad. Prvou je zásada komplexnosti a cieľovo funkčnej integrácie všetkých prvkov bezpečnostného systému malého štátu s veľmi obmedzenými zdrojmi. Ide o využitie dostupných zdrojov štátu tak, aby sa minimalizovalo prekrývanie spôsobilostí a kompetencií jed­notlivých súčastí bezpečnostného systému, ako aj špecificky všetkých prostriedkov a spôsobilostí ozbrojených síl. Potrebujeme 2 štátne letectvá? Každý prvok bezpečnostného sys­tému má prispievať k celkovému obrannému úsiliu efektívnym a hospodárnym spôsobom. Pripravený integrovaný systém zaistenia bezpečnosti umožňuje významné úspory a maximálne využitie obmedzených zdrojov na bezpečnosť a obranu.

V časti spôsobilostí, ktorých samostatná prevádzka je v podlimitných počtoch extrémne nehospodárna a nebezpečná, existujú iniciatívy na budovanie spôsobilostí na mnohonárodnej platforme. Zabezpečí sa tým udržanie potenciálu rozvoja spôsobilostí ozbrojených síl pre prípad nutnosti po krátkom čase príprav. Treba zdôrazniť, že partneri v takých iniciatívach  musia bezpodmienečne trvať na suverenite rozhodovania o operačnom nasadení svojho personálu, čiže si musia zachovať tzv. plné velenie. Neexistuje ani jedna spôsobilosť, ktorá by umožňovala bilaterálnu spoluprácu dvoch menších členov. Napríklad v technologicky a finančne náročných spôsobilostiach v letectve sa optimálna kombinácia začína až spoluprácou viac ako 6 partnerských štátov. Stále platí zásadné NIE autora budovaniu ozbrojených síl a zborov EÚ.

Súčasným vedením pripravený koncept akvizície bojových lietadiel F-16 je ukážkou nehospodárneho a nedomysleného prístupu. Je to tiež dôkaz straty inštitucionálnej pamäte. Už pred rokmi sme prišli na to, že pre malé štáty je múdrejšie nakupovať spôsobilosti, nielen nosiče zbraňových systémov. Z hľadiska bojových lietadiel je múdrejšia orientácia na riešenie umožňujúce minimálne prevádzkové a výcvikové náklady, generujúce za rovnakú sumu vyšší počet letových hodín. Namiesto orientácie na predražený hardvér, teda drahé nosiče zbraní. Uvažovať o udržiavaní expedičných spôsobilostí letky 12-tich lietadiel môže len chorý mozog.

Aj prevádzka extrémne nízkeho počtu dvoch dopravných lietadiel ktoréhokoľvek typu je veľmi nehospodárna a latentná bezpečnosť zostáva extrémne nízka. V čase relatívneho mieru s dlhým časom výstrahy existujú iné komplexné a variantné riešenia na optimálne štruktúry. V prípade eskalácie málo pravdepodobných ohrození môžu vojaci dobudovať dostatočný potenciál v realistickom čase prípravy, na základe kvalifikovane odhadnutého času výstrahy. Zámerom je demonštrácia pripravenosti a vôle vedenia štátu konať rozhodné opatrenia na dobudovanie nie úplne zlikvidovaných spôsobilostí ozbrojených síl pre prípad priameho ohrozenia ži­votných záujmov štátu.

Zásada ekonomickej dostupnosti mierovej štruktúry ozbrojených síl je najkritickejšia zásada z hľadiska ich budovania v rámci premysleného systému bezpečnosti. Jej uplatnenie umožní, aby všetky plány budovania a modernizácie, ako aj budúce smerovanie ozbrojených síl, brali do úvahy realistické posúdenie schopnosti štátu financovať tieto plány. V po­stupnom narastaní úsilia výstavby udržateľných ozbrojených síl musia všetky obranné plány určovať priority podľa prijateľných rizík. Akékoľvek rozšírenie obrannej štruktúry sa má konať po plánovaných obdobiach a v súlade s ekonomickým rastom. Je potrebné hľadanie takých riešení, ktoré umožnia rozloženie financovania predovšetkým kapitálových výdavkov na veľmi dlhé obdobie. Zároveň treba uprednostňovať riešenia s duálnym určením na vojenské aj nevojenské ohrozenia. Pokiaľ sa nezabezpečí prakticky úplná eliminácia existujúcej praxe nehospodárnosti, tak aj aktuálny podiel výdavkov na obranu je privysoký.

Podielom rozpočtu na obranu k HDP sa Slovensko už nachádza nad priemerom. Štruktúrou výdavkov vyčleňujeme tradične neúmerne vysoký podiel na personálne výdavky, ktoré sú vyššie oproti vyspelým štátom. Neúmerne nízky podiel z obranného rozpočtu je vyčleňovaný na prevádzku a výcvik, kde sme na zlomkovej úrovni v porovnaní s vyspelými štátmi. To je indikátor nízkej kvality ozbrojených síl a slabého politického riadenia. Bez potrebných zdrojov sa primeraná obrana zabezpečiť nedá, ale čert sa skrýva vo vnútornom členení rozpočtu. Je potrebné zabezpečiť prísnu a systémovú parlamentnú kontrolu hospodárnosti vynakladania verejných prostriedkov na komplexnú bezpečnosť, vrátane obrany. Obstarávanie samotných zbraňových nosičov a techniky je prekonaný a veľmi nehospodárny spôsob modernizácie. Namiesto toho je potrebné striktne presadzovať akvizície celých spôsobilostí.

Projekcie obranných výdavkov ukazujú, že za nasledujúce volebné obdobie by na akvizície výzbroje mohlo ísť o kombinovanú sumu okolo troch miliárd eur. Je to zaujímavá suma pre zbrojných gigantov, ktorým sa rýchlo vráti štedrá investícia na volebné víťazstvo jastrabov agresívneho liberalizmu. Uplatnením zásad dobrého hospodára by pritom za dve volebné obdobia bolo možné za projektovanú sumu na akvizície zabezpečiť úplne nový typ kompletne prezbrojených a funkčných ozbrojených síl a zborov v prebudovanom bezpečnostnom systéme.

Takéto sumy sú o to zaujímavejšia pre tých, ktorí majú záujem vyciciavať štát. Nepodceňujme voľby do NR SR. Ide v nich o naše peniaze. V prípade voľby múdrych sov namiesto pažravých jastrabov bude možné presadiť iniciatívy na hľadanie optimalizácie výdavkov. Zámerom patriotických politikov má byť zaručenie toho, aby štátne zdroje nešli do nenásytných gágorov nadnárodnej zbrojnej oligarchie. Ale aby pomohli nášmu štátu eliminovať tie ohrozenia jeho bezpečnosti, ktoré boli doteraz šarlatánstvom politikov ignorované a nedocenené. Realizácia potrebných opatrení si bude vyžadovať veľkú politickú odvahu. Odvážnych a múdrych politikov môže navoliť len zodpovedný a múdry, väčšinovo normálny volič.

Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS

Bezpečnostno-vojenský analytik