Dva bloky

Povedzme si otvorene tak ako to je. Na Slovensku máme momentálne dva zneprijatelené bloky. Ten prvý liberálny, obhajujúci záujmy USA, má základy v súčasnej vláde. Podporujú ho všetky liberálne médiá aj mimovládky. Sú to najmä strany SaS, OĽaNO , tiež mimoparlamentné progresívne Slovensko a žiaľ k proamerickým liberálom patrí paradoxne aj KDH.

Druhým blokom je národno-konzervatívna scéna, ktorá háji záujmy Slovenska. Do tohto bloku môžeme zaradiť strany ako SMER-SD, Republika, mimoparlamentnú SNS, ale aj ĽSNS – ktorá však má nulový koaličný potenciál.

Hlas-SD a Sme rodina rozhodnú kam sa Slovensko uberie

A potom sú tu strany , ktoré vajatajú niekde medzi. A ktoré rozhodnú aká vláda po najbližších parlamentných voľbách vznikne. Či budeme pokračovať v súčasnom liberálnom marazme len s menšími obmenami, alebo sa moci chopí národno-konzervatívna scéna, ktorá konečne posunie Slovensko tým správnym smerom.

A týmto pomysleným jazýčkom na váhach sú strany Sme rodina, ale najmä Pellegriniho Hlas-SD, bez ktorého pravdepodobne žiadna vláda nevznikne.

Sme rodina v poslednom období poriadne sklamala a prikláňa sa skôr k liberálnej a proamerickej orientácii. Konieckoncov je aj súčasťou takejto vlády, no donedávna sa aspoň zdalo, že Sme rodina je jediná, ktorá má vo vláde zdravý rozum.

Situácia okolo okupačnej vojenskej zmluvy s USA však ukázala pravú tvár hnutia Sme rodina. Kollárovci sa v tej najnevhodnejšej chvíli priklonili na zlú stranu dejín.

Samotný predseda hnutia, Boris Kollár sa síce zdržal hlasovania, no ôsmi poslanci Sme rodiny, ktorí hlasovali za, rozhodli o tom, že Slovensko bude podriadené Spojeným štátom americkým.

Kollár navyše v médiách otvorene vyzýva na príchod tisícok cudzích vojakov na Slovensko. Po tejto zrade je vôbec otázne či sa Sme rodina vôbec ešte niekedy dostane do parlamentu.

Pellegrini sa postavil za záujmy Slovenska

Kto však milo prekvapil, bola strana Hlas-SD. Áno, je síce pravdou, že v minulosti, keď bol premiérom skutočne obhajoval zmluvu DCA s USA, no dôležité sú činy. Po tlaku SNS a konzervatívnej časti SMERu sa od tejto zmluvy upustilo a v súčasnosti bol aj Pellegrini dôležitou súčasťou boja proti tejto okupačnej zmluve. Môže niekto povedať, že je to alibizmus – keďže ju v minulosti obhajoval, ale to je jednoducho politika.

Pellegrini aj na základe prieskumov verejnej mienky pochopil, čo má robiť a ako sa zachovať. V tejto situácii sa teda postavil na tú správnu – proslovenskú stranu.

Dôsledkom toho je aj to, že si týmto znepriatelil liberálne médiá typu denník N, ktoré už naňho začínajú vyhrabávať špinu, napríklad ohľadom financovania jeho strany, či spájaním ho s niektorými oligarchami.

Pellegrini bol pritom ešte donedávna miláčikom liberálnych médií. Na tomto príklade je pekne vidieť, ako istá veľmoc spoza veľkej mláky zasahuje do našej vnútornej politiky prostredníctvom svojich spriaznených médií.

Pellegriniho zbližovanie sa s liberálmi, Hlasu preferenčne uškodilo

Pellegrini už taktiež upustil od svojich dávnejších vyjadrení, kedy v televíznych diskusiách vyhlasoval, že najlepšia budúca vláda by podľa neho bola kombináciou súčasných opozičných (myslel tým seba- stranu Hlas) a súčasných koaličných strán.

Takéto tvrdenia aj mnoho iných krokov pellegriniovcov v parlamente, či Pellegriniho súhlas s Budajovými slovami o opozičníkoch ako o dezolátoch, Hlasu veľmi uškodili. Hlas začal preto v prieskumoch verejnej mienky strácať a naopak, SMER začal kvôli svojmu jasnému protivládnemu boju stúpať.

Súčasná vládna garnitúra sa svojím dezolátnym vládnutím a proamerickým fanatizmom totálne zdiskreditovala. Hlas by preto spravil veľkú chybu, ak by šiel s týmito stranami do vlády.

Totálnou pohromou by bola vláda s ultraliberálnymi stranami SaS a Progresívne Slovensko. Snáď sa už Pellegrini poučil, že jeho voliči si takúto vládu neželajú.

Pellegrini by sa mal jasne vyjadriť, na ktorej strane stojí

Potencionálnych voličov Hlasu odrádza aj Pellegriniho vajatanie, a preto by mal jasne dať najavo, na ktorej strane stojí. Či na strane proamerických liberálov – ktorú predstavujú súčasné vládne strany, alebo je na strane väčšiny Slovákov, ktorí chcú jednoznačnú zmenu.

Prirodzeným partnerom Hlasu je strana SMER-SD a to by mal byť aj základ budúcej vlády. Rovnako by nebolo správne odmietať hnutie Republika, ktoré bude pravdepodobne tiež dôležitým partnerom pri zostavovaní budúcej vlády.

Ak Hlas vyhlási, že okrem ĽSNS a OĽaNO, odmieta budúcu spoluprácu aj s Republikou, bude to pre nás jasným signálom, že pellegriniovci chcú vytvoriť vládu s liberálmi. S podporou národne orientovaných voličov by v tom prípade nemal počítať.

Pellegriniho vajatanie je problémom aj pre alternatívne (nezávislé) médiá, ktoré sú prirodzene konzervatívne a pronárodne orientované.

Predseda Hlasu-SD by mal teda jasne povedať, že nevstúpi do vlády so stranami, ktoré zradili Slovensko a spravili z nás vazalov Spojených štátov amerických.

Samuel Gdovin

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.