Môj profil 
Predplatné
Slová lídra Mosta–Híd Bélu Bugára, podľa ktorého môžu byť nadchádzajúce regionálne voľby testom spolupráce medzi Mostom–Híd a SMK, považuje Csáky za nezmyselné.
„Politická strana, samozrejme, nesmie byť izolovaná. Spolupráca je potrebná na úrovni každej župy, celoštátnej úrovni alebo úrovni miest. Ale musíme si jasne povedať, o čom tá spolupráca je. A musia to byť len technické veci,“ povedal.
„My máme veľké výhrady k zloženiu tejto vládnej koalície. K jej praktikám a machináciám. Nechceme podporiť vystúpenia pána Bugára, ktorými obhajuje pána Kaliňáka. Myslíme si, že strana Most–Híd je strana biznisu, aj politického biznisu,“ zdôraznil Csáky. „SMK nechce ísť do korupčnej žumpy. Nerobme si ilúziu, že sme na tom s korupciou dobre. Tvárime sa, že všetko je v poriadku a v pozadí idú nekalé procesy, biznisy a korupcia. To by sme nemali tolerovať. Kto zo slovenských politikov sedí vo väzení kvôli korupcii?“ opýtal sa.
Rozhodnutie parlamentu zmeniť dvojkolovú voľbu predsedov VÚC na jednokolovú Csáky schvaľuje, rovnako ako spojenie termínov komunálnych a regionálnych volieb od roku 2022. „Pripomínam, že to bol pôvodne návrh Dzurindovej vlády. Len vtedy SDĽ odskočila od dohody a spolu s HZDS a SNS presadili dvojkolové riešenie,“ povedal. „Ako perlička – vystúpil vtedy pán František Mikloško za KDH a povedal, že hovoril s pánom arcibiskupom v Nitre. Pán arcibiskup vraj povedal, že si nepraje, aby sa pozeral z okna na maďarského župana v Nitre,“ spomína europoslanec.
Dodáva, že systém vyšších územných celkov (VÚC) nebol nakreslený dobre a dôvodom bola podľa Csákyho opäť snaha obmedziť možnosti politikov maďarskej národnosti.
„Pozrite sa, Žitný ostrov je rozdelený do troch žúp. Je to nezmysel a hanba. My sme navrhli Komárňanskú župu, neprešlo to. Tak sme ponúkli kompromis v podobe dvanástich regiónov, čo by boli organické župy a ľudia by k nim mali vzťah. Nepresadilo sa to,“ povedal.
Napriek tomu sa nestotožňuje s návrhom nezávislého poslanca Miroslava Beblavého VÚC úplne zrušiť. „Pán poslanec asi vie, že je to nezmysel. Povedal to len kvôli tomu, aby sme aj my tu hovorili o ňom. Máme aj iné a možno vážnejšie témy. Principiálne by bolo nesprávne rušiť župy a regióny,“ povedal Csáky.
Csáky v diskusii komentoval aj aktuálne dianie v Európskom parlamente, ktorý má od januára nového predsedu, nominanta Európskej ľudovej strany (EPP) Antonia Tajaniho.
Na poste vystriedal socialistu Martina Schulza. Keďže predsedom Európskej komisie je Jean–Claude Juncker a Európskej rady Donald Tusk (obaja z EPP), majú v tejto chvíli ľudovci pod kontrolou všetky tri európske najvyššie funkcie.
„Európska ľudová strana je najsilnejšou stranou v Európskom parlamente, ale nemáme absolútnu väčšinu. Ide o výsledok komplikovaných dohôd, formálne ide o tri nezávislé funkcie,“ poznamenal Csáky. „Osobne by som nemal nič proti tomu, aby niektorú z funkcií zastával člen inej politickej strany. Ostáva ešte otvorená otázka pána Tuska. Budú o tom rozhodovať členovia rady, teda premiéri a prezidenti. Každý má právo navrhnúť kohokoľvek, ale zároveň má každá krajina právo veta,“ dodal.
Ľudovci a socialisti mali pôvodne v Európskom parlamente dohodu, ktorá sa skončila práve v januári. „Dohoda nebola vypovedaná EPP, ale socialistami. Existovala písomná dohoda z roku 2014, že v prvej polovici volebného obdobia bude predsedom EP socialista a v druhej ľudovec. My sme tú dohodu rešpektovali. Ale šéf frakcie socialistov, pán Pittella, zohral nie veľmi šťastnú hru. Niektorí hovoria, že bol trochu urazený už v roku 2014, keď sa na tento post nedostal on, ale pán Schulz,“ reagoval Csáky.
Na margo slovenského predsedníctva v únii konštatoval, že z technického hľadiska ho europoslanci zväčša hodnotia dobre, výhrady však zazneli k niektorým výrokom premiéra Roberta Fica. Za významný považuje Csáky najmä neformálny bratislavský summit, ktorý bol bezprostrednou reakciou na britské referendum o vystúpení z Európskej únie.
„Summit nebol dôležitý samotným obsahom, ale bol to veľmi dôležitý politický signál. Práve preto, že sa po prvý raz nezúčastnil summitu ministerský predseda Veľkej Británie.
Bol to odkaz svetu aj Veľkej Británii, aj dvadsaťsedmičke, že budúcnosť zvládneme aj bez Veľkej Británie. Pani Mayová bola šokovaná tým, že nebola pozvaná. Preto summit ani nemohol byť oficiálny, lebo inak by mal byť prítomný zástupca Veľkej Británie,“ povedal Csáky.
„Je to pre Európsku úniu vážna kríza, bude sa to ťahať ešte tri roky a nikto nevidí koniec. Vidíme, aké nezmyselné kroky nastali potom, čo občania rozhodli,“ dodal. „Politici, ktorí boli za brexit, od toho potom utekali. A aj teraz vidíme, ako sa profesionálni britskí diplomati vzdávajú funkcií. Hovoria, že v britskej vláde je obrovský zmätok, ako to zvládnuť a čo robiť. A ešte tam majú problémy so Škótmi a budú ich mať so Severným Írskom,“ uvažuje europoslanec.
Britská premiérka už odkázala Škótom, že v prípade osamostatnenia nebudú súčasťou Európskej únie. Podľa Csákyho to však také jednoznačné nie je. „V Európskom parlamente sú na to rôzne názory. Existuje tzv. pozícia nástupcu (succesora). To znamená, že ak má nejaký väčší celok určité práva a potom tieto práva vypovie, časť tohto väčšieho celku si môže nárokovať, že bude pokračovateľom týchto práv. Škótsko možno bude hrať o toto,“ povedal Csáky.
.jpg)
