Covidizmus – nové náboženstvo 21. storočia, epigóni Karla Marxa vymysleli novú spasiteľskú ideológiu

Bratislava 5. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

„Európu obchádza strašidlo komunizmu“, napísali Karl Marx a Fridrich Engels v úvodnej vete Komunistického manifestu, ktorý vyšiel pred 174 rokmi v Londýne. Strašidlo komunizmu dnes vystriedala obluda covidizmu, nového svetového náboženstva 21. storočia, založeného na spasiteľskej ideológii, myslí si rektor Metropolitnej univerzity v Prahe, Michal Klíma, ktorý na túto podobnosť poukázal vo svojej úvahe zverejnenej na stránkach portálu echo24.cz

Covidizmus, čiže nové svetové náboženstvo 21. storočia sa nachádza v počiatočnej, najagresívnejšej fáze. Nedemokratické spasiteľské autoritárstvo nadobudlo formu očkovacej revolúcie pod heslom boja dobra proti zlu. Tento boj sprevádza brutálna propaganda, cenzúra, vodné delá, slzotvorný plyn a ťažkoodenci. Kto nesúhlasí, je dezinformátor a nepriateľ. Nevídané sociálne inžinierstvo má potenciál definitívne rozvrátiť západnú civilizáciu s jej hodnotami slobody a demokracie.

Mediálna sféra v dobe covidizmu je achillovou pätou západnej demokracie. Média hlavného prúdu si uzurpovali vedúcu rolu v štáte a v duchu hesla „rozdeľuj a panuj“ usilovne šíria strach a štepia spoločnosť na dobrých a zlých. Vyvoleným politikom a odborníkom garantujú dominantnú pozíciu vo verejnom priestore, nepohodlných cenzurujú a zastrašujú. Ako samozvaný ideový predvoj dobra si prisvojili monopol na morálku, pravdu a stigmatizovanie kritikov.

Mediálna sféra svojou agresivitou a alarmistickým extrémizmom ťažko doľahla na spoločnosť. Presadila svoju nadradenosť nad nedokonalým svetom politiky, ekonomiky, kultúry a vedeckej expertízy. Vzdala sa svojej tradičnej roly moderovať slobodnú výmenu názorov a vyvažovať politiku. Svoje poslanie vidí v náprave neuvedomelého ľudu, v šikanovaní spurných politikov a v agresii voči kritikom. Mainstreamové média tým okrem mocenských ambícií realizujú hlavne komerčné záujmy svojich vlastníkov. Transformovali sa na akýsi „čierny bulvár“, čiže bulvár naruby, ktorý namiesto prezentácie celebrít vyznáva kult smrti a produkuje spravodajstvo à la černá kronika. Mediálne vyvrcholenie nastáva, keď sa údajný antivaxer, obklopený televíznymi kamerami, kajá zo svojho hriechu nezaočkovania.

Covidové perpetuum mobile v pravidelných intervaloch a v hlavných titulkoch zvestuje o nových mutáciách nebezpečného víru v rôznych kútoch planéty. Krajiny okamžite zatvárajú hranice a populistickí politici ihneď volajú po povinnom očkovaní miliónov ľudí. Strach z covidu je väčší než je nebezpečenstvo samotného covidu. Zo začarovaného kruhu alarmizmu niet úniku. Výsledkom je dramatické oslabenie prirodzenej imunity zarúškovaných a zaočkovaných más populácie.

Atmosféra strachu znásobuje účinky covidovej pandémie na zdravie ľudí. Alarmisti nesú priamu zodpovednosť za nebývalý nárast sociálnych a psychických porúch v spoločnosti. Nielenže narušili medziľudské väzby, ale vniesli do spoločnosti svár a zahnali jednotlivcov do izolácie. Milióny ľudí s prirodzenou imunitou voči covidu sú systematicky vylučovaní zo spoločnosti ako podľudia. Mnohí z nich sú vyhadzovaní z práce za súhlasného pokriku mainstreamu, ktorý zborovo žiada „uťahovať slučku“ okolo neočkovaných.
Mediálne výzvy „k uťahovaniu slučky“ okolo neočkovaných sú v skutočnosti výzvou k poslušnosti a stádovitosti.

Covidisti demonštrujú svoju aroganciu a vlastné presvedčenie, že si môžu dovoliť čokoľvek, napríklad aj zrušiť Vianoce tým, že direktívne zakážu vianočné trhy, no ponechajú otvorené veľké nákupné centrá. Kto si dovolí pochybovať o tom, že by sa vírus mohol vonku na otvorenom priestore šíriť viac ako v uzavretých priestoroch nákupných centier, je dezinformátor a nepriateľ.

Ideológia covidizmu je novodobým naplnením proroctva na Západe (a hlavne v USA) uznávaného francúzskeho filozofa a sociológa Michela Foucaulta (1926-1984), ktorý svoje ľavicové zmýšľanie dal najavo aj tým, že v 50-tych rokoch minulého storočia vstúpil do Komunistickej strany Francúzska. Michel Foucault vo svojej knihe „Dozerať a trestať: Zrodenie väzenia“ (Surveiller et punir: Naissance de la prison), vydanej v roku 1975, napísal:

„Epidémia je snom mocných, umožňuje kontrolovať populáciu, určiť každému jeho miesto, viesť o každom podrobné registre informácií a vytvoriť strnulý priestor, v ktorom každý občan podlieha priamemu vplyvu moci.“ 

Gabriel Gačko