Čo ukázal Heger na stretnutí V4? Hneď niekoľko vecí, ale ani jedna nepoteší…

Bratislava 25. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Bábkový Matovičov premiér Eduard Heger na štvrtkovom stretnutí s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Maďarska požiadal svojich zahraničných kolegov o pomoc pre prípad nedohody s lekárskymi odborármi. Taká hanba!

Heger žiadal od premiérov susedných krajín prísľub poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom SR, ak by sa vláda s Lekárskym odborovým združením nedohodla, lekári by podali hromadné výpovede a v zdravotníctve by nastala kríza z nedostatku personálu.

Hegerovi zrejme do tejto chvíle ani nedošlo, čo vlastne ukázal: ako hlboko ponížil slovenskú štátnosť, úrad vlády aj seba osobne. V tejto záležitosti, ktorú musí riešiť každá vláda sama za seba, pretože je výlučne o finančných a organizačných rozhodnutiach plne v réžii suverénnych orgánov suverénneho štátu, dal susedom najavo, že nechápe svoju rolu, že nedorástol na úlohu, v ktorej sa nedopatrením ocitol.

Slovensko nemá kompetentnú vládu – takú, ktorá by dokázala zvládať svoje normálne, štandardné pracovné úlohy. To je jasný odkaz tým, ktorí by si to doteraz náhodou nestihli všimnúť.

Nečudo, že predstavitelia opozície z toho upadajú do bezvedomia. „Hanbím sa ako pes. Čo sme my preboha Urundi Burundi? Alebo krajinu zachvátila vojna, či prírodná katastrofa nezvládnuteľných rozmerov? Nie, my sme krajina v mieri, ktorá má nemocnice, lekárov aj peniaze. Toto všetko je nám málo platné, pretože máme vo vláde idiotov a magorov,“ hovorí predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico.

Fico správne postrehol, že problém s peniazmi jednoducho nemôže byť taký neriešiteľný, aby bolo treba žiadať o pomoc susedné krajiny. Už viackrát tu boli z jednej aj druhej vyjadnávacej strany na stole ponuky a ich splnenie by bolo otázkou desiatok miliónov eur, čo je v rámci rozpočtu nepodstatná suma.

Pripomeňme, že počas vládnutia tejto junty, za dva roky narástol štátny dlh SR o 25 miliárd eur, z 45 miliárd na viac ako 70 miliárd eur. Pri normálnej a zdravo fungujúcej ekonomike by nemalo byť neriešiteľným problémom z tých 25 miliárd (to je šialených 25 tisíc miliónov eur…) vyplatiť každému z cca 20 tisíc lekárov, ktorí pôsobia na Slovensku, keby na to prišlo, hoci aj milión eur (netvrdíme, že by to malo nejaký zmysel, to iba preháňame pre ilustráciu). Inými slovami, navýšenie platov o stovky eur v tomto kontexte jednoducho nemôže byť dôvodom ponížene prosiť susedov o pomoc.

Je to hanba nielen preto, že to ukazuje aký bábkový štát sme, ale tiež preto, že je to v podstate prejav nelojálneho a bezohľadného postoja voči celému personálu v zdravotníctve: nedohodneme sa? No tak nič, tak sa ľudia budú chodiť liečiť k susedom… Cynizmus, bezradnosť, úzkoprsosť, ľahostajnosť. A toto všetko na medzinárodnej scéne, pred našimi zahraničnými partnermi. Taká hanba…

Postoj ministra Lengvarského však je tiež slabošský: ako obhajuje ako šéf rezortu zdravotníctva záujmy svojich podriadených a kolegov? V celej veci je dlhodobo len ako štatista, mumle si pod nos nejaké nesúrodé poznámky a nie je schopný zaujať jasnú pozíciu. A vraj generál. Pod generálom si ľudia predstavujú niekoho s jasnou víziou, nezlomnou vôľou a tvrdou hlavou. Toto je tak nanajvýš desiatnik zdravoťák v zálohe. Nuž ale, v panoptiku príšer tejto vlády sa celkom stratí…

Národná rada prijala uznesenie, aby sa vláda s lekárskymi odborármi urýchlene dohodla – dni však bežia a rokovania sú stále na mŕtvom bode. Z diania okolo toho by človek takmer nadobudol podozrenie, že to ktosi zámerne bojkotuje, aby sa nedohodli. No skôr ide len o vytváranie tlaku na čo najlepšiu dohodu: aby sa deň či dva pred vypršaním termínu napokon predsa len dohodli a obe strany mohli pred svojimi kritikmi len pokrčiť plecami, že inak sa už nedalo. Tak to pri tvrdých jednaniach chodieva, netreba sa čudovať.

Musíme dúfať, že je to tak. Lebo ak nie… tak nám všetkým ostáva už len zdravo sa stravovať, otužovať sa, chodiť na vzduch a pomaly si zvykať na myšlienku, že sa nám nejako podarí dopracovať do domu smútku aj bez ukrajinizovaného zdravotníctva.

Ivan Lehotský