Tri známe skupiny koronavírusov sú spojené s rôznymi chorobami ľudí a domácich zvierat (napríklad hovädzí dobytok, ošípané, mačky, psy, hlodavce a vtáky), vrátane gastroenteritídy a chorôb horných a dolných dýchacích ciest.
Medzi známe koronavírusy patrí ľudský koronavirus 229E (HCoV-229E), psí koronavírus (CCoV), vírus infekčnej peritonitídy mačiek (FIPV), vírus prasacej transmisálnej gastroenteritídy (TGEV), epidemický vírus hnačky prasacej epidémie (PEDV), ľudský koronavírus(OC43), vírus hovädzieho koronavírusu (BCoV), vírus hemaglutinácie ošípaných (HEV), vírus potkana (SDAV), vírus myšej hepatitídy (MHV), morčacie koronavírusy (TCoV) a vírus vtáčej infekčnej bronchitídy (IBV-avian)
Veľkosť vírusu je okolo 120 nm, ich genóm obsahuje okolo 30 000 báz. Spôsobujú ochorenia zvierat aj ľudí. Sú zoonotické, čo znamená, že sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia, nazývané zoonózy. Obvyklé ľudské koronavírusy sú alfakoronarovírusy 229E, NL63 a betakoronarovírusy OC43, HKU1.
Coronavírusy spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. Do roku 2002 prebiehali ochorenia ľudí, spôsobené infekciou koronavírusmi ako nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Vírusy sa obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest, ako je tomu pri ochoreniach MERS, SARS a nákaze v roku 2019 identifikovaným koronavírusom SARS-CoV-2
SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome)
Je to závažné, často smrteľné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus) prebiehajúce ako ťažká pneumónia (zápal pľúc), spôsobené koronavírusom, identifikovaným v roku 2003. Na človeka sa preniesol z cibetky. Hlavné príznaky sú horúčka, ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy a bolesti svalov. Objavilo sa v roku 2003 v Číne, Hong-Kongu a na Taiwane, kde je zvykom konzumovať mäso z cibetiek. Udáva sa, že epidémia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín. Od roku 2004 nie sú známe nové prípady infekcie týmto typom koronavírusu.
MERS (Middle East Respiratory Syndrome)
Je to vírusové respiračné ochorenie, vyvolané vírusom MERS (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) ktoré prvý raz vypuklo v roku 2012 v krajinách Blízkeho Východu. Neskôr sa zistilo, že bolo na človeka prenesené z ťavy, možno aj z netopierov a bolo označené ako prenosné z človeka na človeka. V nasledujúcich rokoch vypukli ďalšie, menšie epidémie. Vírus spôsobuje závažnú pneumóniu a jej úmrtnosť je 30 – 40%. Uvádza sa, že infikoval 2442 ľudí, usmrtil 842 pacientov; v nasledujúcich rokoch pribudli ešte stovky pacientov.
COVID-19 – ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2
Koncom roka 2019 bola Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornená na prípady pneumónie vo Wu-chane, o ktorých sa nasledovne zistilo, že sú spôsobené novým typom betakoronavírusu označeným ako SARS-CoV-2 . Ochorenie dostalo označenie COVID-19 COronaVIrus Disease. Genóm vírusu dokázali stanoviť už čínske pracoviská a bol potvrdený v USA. Je geneticky podobný netopierím koronavírusom a koronavírusu malajského šupinatca Pangolin-CoV. Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, telesnými tekutinami. Predpokladá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom živých zvierat a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby. Prejavuje sa najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR alebo vyšetrenie protilátok). Do marca 2020 sú hlásené desaťtisíce ochorení a tisíce úmrtí, najviac v Číne, Iráne a Taliansku. Okrem toho sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti je 2%, podstatne menej, ako pri SARS a MERS. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).
Liečba
Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcii, spôsobenými koronavírusmi. Je teda možná len symptomatická liečba, účinnosť liečby známymi antivirotikami nie je doložená. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Účinné vakcíny proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozícii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov. Pokusy s použitím známych antivirotík neboli pri SARS a MERS príliš úspešné, pri COVID-19 prebiehajú.






















