Čo sa ukrýva za bruselským zeleným fanatizmom? Kto naň najviac doplatí a kto bude na konci dňa víťazom?

Čo sa ukrýva za bruselským zeleným fanatizmom? Kto naň najviac doplatí a kto bude na konci dňa víťazom?

Bratislava 17. júla 2021 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, AP-Orlin Wagner)

 

Z Bruselu prichádza mimoriadne nebezpečná zelená katastrofa: šokujúco samovražedná Európska zelená dohoda. Ekonomika starého kontinentu už teraz zaostáva a ak sa Európania nepostavia ekoteroristickým fanatikom na odpor, tak sa z Európy stane chudobinec na spôsob tretieho sveta. Čo je za týmto šialenstvom?

Slnečné kolektory
Ilustračné foto – slnečné kolektory

Začnime z úplne iného konca, dvomi citátmi. Prvý generálny tajomník NATO lord Hastings Ismay kedysi vysvetlil zmysel a cieľ aliancie NATO známym výrokom:

Reklama

„Cieľom je udržať Rusov mimo, Američanov dnu a Nemcov dole“ (keep the Russians out, Americans in and Germans down). Podobná úprimnosť sa potom z verejných médií vytratila, ale napríklad aj spisovateľ Jozef Banáš, ktorý pred časom zastával funkciu viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO, spomínal na svoje rozhovory s ľuďmi v centrále NATO takto: „Keď som bol v Parlamentnom zhromaždení NATO, Američania mi vraveli, že v Nemecku nie sú kvôli obave z Rusov, ale z Nemcov.“

Je to prirodzené a logické: každý si najskôr chráni to, čo už má, skôr než sa bude snažiť získať ďalšie. Dlhodobým cieľom Spojených štátov je zlikvidovať geopolitických rivalov Rusko a Čínu (vyplýva to napríklad z Wolfowitzovej doktríny, jedného zo základných strategických materiálov americkej zahraničnej politiky), ale ešte bezprostrednejším cieľom je ubrániť „dobyté“ územie: Európu.

Reklama

Samozrejme, kto vysloví názor, že Európa je vazalom zaoceánskej Ríše, je oficiálne označený za konšpirátora a šíriteľa ruskej propagandy – lenže je naozaj dosť dôvodov myslieť si o „partnerstve“ USA a EÚ práve toto: od tzv. kancelárskej zmluvy Nemecka (ako dominantnej súčasti EÚ) so Spojenými štátmi, cez štruktúru NATO a americkú vojenskú prítomnosť v Európe (robia sa z toho už aj vtipy, že 500-miliónová EÚ potrebuje 330-miliónové Spojené štáty, aby ju ochránili pred 140-miliónovým Ruskom), až po neuveriteľne arogantné strkanie amerického nosa do vnútorných európskych záležitostí (viď Nord Stream 2, rôzne farebné revolúcie, atď., atď., atď.).

 

Základný cieľ: nedovoliť vyrásť globálnemu konkurentovi

Spomenuli sme Wolfowitzovu doktrínu (v origináli pôvodne Defense Planning Guidance) z roku 1992. Pripomeňme si jej znenie, pretože ona sa netýka iba Ruska a Číny, ale rovnako aj Európy ako potenciálnej svetovej mocnosti:

„Prvým cieľom zahraničnej politiky USA je zabrániť znovuzrodeniu nového rivala, a to buď na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo kdekoľvek inde. Toto je základná úvaha dominujúca novej regionálnej obrannej stratégii. Je nevyhnutné sa usilovať o zabránenie dominancii nepriateľských síl v regiónoch so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci,“ píše sa v tom dokumente.

Keď sa nad tým zamyslíme: kde vo svete sú „regióny so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci“, v ktorých by potenciálne mohli jedného dňa „dominovať nepriateľské sily“, ktoré spomína doktrína? Okrem Ruska, Číny (a prípadne, vo veľmi ďalekej budúcnosti teoreticky ešte možno zopár ďalších možných budúcich centier ako Irán či Brazília) je to predovšetkým Európa.

Reklama

Napokon, strategické geopolitické uvažovanie Američanov nad Európou ako nebezpečným potenciálnym konkurentom, nie je nijako nové ani objavné. Tá úplne najstaršia generácia Európanov si ešte pamätá, s akou horlivosťou Američania v Európe bombardovali na konci druhej svetovej vojny všetko, čo ešte ostalo ako-tak stáť. No isteže, pomáhali tým poraziť Nemcov, vieme…

A koniec-koncov, takí ochotní bombardovať čokoľvek a kedykoľvek sú všade vo svete. Geopolitické hľadisko je jasné a dá sa jednoducho zovšeobecniť: čím menej zdrojov necháme konkurentom, tým silnejší ostaneme my.

Jedným z dôležitých strategických amerických nástrojov na ovládanie Európy je Európska únia. Vďaka svojej komplikovanej plutokratickej architektúre je EÚ ideálnym prostriedkom na paralyzovanie európskej akcieschopnosti a demokracie, udržiavanie Európy v stave večnej kompetenčnej neistoty, latentnej rozhádanosti – a tiež čím väčšej zraniteľnosti.

 

Zelená dohoda? Alebo skôr zelený teror?

A keď sme sa dostali až sem, pozrime sa na to, prečo EÚ zrazu tak šialene tlačí na problematiku životného prostredia a čo nám to v Bruseli schválili v peknom zelenom balíčku s názvom Zelená dohoda EÚ (Green Deal EU).

Reklama

Keď si to preštudujeme a rozmeníme na drobné, a ak nebudeme zaslepení propagandou, tak nevyhnutne dospejeme k záveru, že nové opatrenia, s ktorými prichádza Európska komisia, budú pre ekonomiku členských krajín doslova likvidačné.

elektromobilita_Tesla
Ilustračné foto – elektromobil

Ťažké rany dostane doprava. Lietadlá (okrem súkromných tryskáčov!) budú platiť daň z leteckého paliva, doslova pohromou to bude pre automobilový priemysel, keď vraj do roku 2035 sa má úplne zakázať predaj áut so spaľovacími motormi (ako si s tým poradí Slovensko?). Energetika bude vyzerať úplne inak ako dnes: bude sa rušiť uhlie, bude sa prechádzať na „čisté“ zdroje ako slnko, voda, vzduch. Vieme, že ani tieto nie sú zďaleka tak úplne čisté, okrem toho sú problematické a nedostatočné, ale najmä sú omnoho drahšie. A je jasné, čo to bude znamenať pre konečného zákazníka.

 

Aká vysoká bude „cena za zelenosť?“

Keď zdražie energia a doprava, potom následne zdražie všetko ostatné, pretože pri každej výrobe sa používa doprava a energia. Dokonca sa pripravujú emisné povolenky na vykurovanie domov, čo ľuďom výrazne zdvihne ceny za kúrenie.

Žiaľ, toto všetko nie sú nejaké šialené fantázie, ale krutá realita, ktorú Brusel pripravuje pre každého z nás. Niet pochýb, že ak sa ekoteroristom podarí ich zámer, tak v najbližších rokoch v dôsledku toho európske obyvateľstvo výrazne schudobnie.

Ceny budú stúpať do astronomických výšok – nielen preto, že koronová pandémia ruinuje svetovú ekonomiku, nielen preto, že lacná pracovná sila v Číne sa vyčerpáva a bežný Číňan sa životnou úrovňou blíži Európanovi, ale najmä preto, že európska ekonomika prestane byť konkurencieschopná voči súperom, ktorí nebudú hendikepovaní takou radikálnou zelenou politikou a legislatívou.

 

Orbánovo varovanie: Európa už teraz výrazne zaostáva

Európa už teraz citeľne zaostáva za raketovým tempom rozvoja niektorých častí sveta. Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave spred niekoľkých týždňov dokumentoval zaostávanie Európy na niekoľkých číslach:

„V roku 2008 predstavovala EÚ 25 percent svetového HDP, zatiaľ čo v roku 2019 to už bolo iba 18 percent. V roku 2008 predstavovala EÚ 22 percent svetovej pridanej hodnoty výroby, v roku 2019 to bolo len 15 percent. V roku 2001 bolo medzi 50 najväčšími svetovými spoločnosťami 14 európskych, dnes už iba 7. Medzi 10 najväčšími finančnými centrami na svete nie je už ani jediné z Európskej únie.

Pred tridsiatimi rokmi podávala Európska únia sedemkrát viac patentov ako Čína, zatiaľ čo dnes Čína podáva štrnásťkrát viac patentov ako Európska únia. Za posledných 25 rokov bolo vo svete založených 20 spoločností, ktorých hodnota dnes presahuje 100 miliárd dolárov: 9 amerických, 8 čínskych, nie je medzi nimi žiadna európska. Čo sa to stalo s našou Európskou úniou?“

Reklama

 

Aké dôsledky to bude mať?

Je viac než isté, že po gigantickej bruselskej ekoteroristickej sabotáži sa európska ekonomika prepadne ešte omnoho hlbšie. Dobre, buďme spravodliví, isteže to všetko bude znamenať niekde v piatom pláne tak trochu aj prínos k životnému prostrediu. Lenže aký to bude mať efekt popri raketovom tempe likvidácie globálneho životného prostredia, popri tom, ako rastie environmentálne nešetrný, ba miestami až katastrofický priemysel na iných kontinentoch?

Takéto radikálne sebaobetovanie by malo zmysel, keby rovnako postupoval aj zvyšok sveta – v opačnom prípade sa z hľadiska planéty nič nezmení: Európa dnes vyprodukuje zhruba desatinu celosvetových emisií CO2, čo znamená, že aj keby úplne prestala produkovať emisie, svet to príliš nepocíti.

Jedným z efektov bude, že sa zvyšok sveta bude snažiť vyrobiť a Európanom predať to, čo si sami nevyrobia, lebo by ich to vyšlo príliš draho. Teda tie emisie sa vyprodukujú niekde inde, tovar sa privezie do Európy, občania si ho kúpia, zaplatia Bruselu pokutu v podobe zelenej dane a svet sa bude točiť tak ako doteraz, len my budeme mať o niečo viac holé zadky.

A ešte jeden podstatný efekt to bude mať: že Európa sa stane vo svetovom meradle ešte marginálnejšou, než je teraz.

Reklama

Komu toto šialenstvo môže vyhovovať? Kto bude z gigantickej ekoteroristickej sabotáže Európy najviac profitovať? Kto má v Bruseli taký veľký vplyv, aby tam presadil kolektívnu ekonomickú, ale následne aj politickú samovraždu? Odpoveď nájdete v prvej časti tohto článku.

Ivan Lehotský

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

06:53

Francúzske orgány činné v trestnom konaní zadržali a začali vypočúvať 16-ročného chlapca, ktorý avizoval, že chce spáchať útok počas letnej olympiády v Paríži. Polícia uňho našla sľub vernosti teroristickej sieti Islamský štát (IS). Prípad prevzala prokuratúra, ktorá sa zaoberá teroristickými činmi.

06:44

Poľsko poskytne finančnú pomoc vo výške dvoch miliónov dolárov pre dve humanitárne agentúry OSN, ktoré podporujú civilistov vo vojnou zmietanom Pásme Gazy. V stredu to oznámilo poľské ministerstvo zahraničných vecí.

06:35

Generálny riaditeľ sociálnej platformy TikTok Šou C’ Čche v stredu prisľúbil podniknutie právnych krokov na zvrátenie zákona prijatého v Spojených štátoch, na základe ktorého bude možné túto populárnu aplikáciu v USA zakázať pre podozrenia, že ju kontroluje čínska vláda.

Americký prezident Joe Biden v stredu podpísal zákon, ktorý čínskej materskej spoločnosti ByteDance dáva približne 270 dní na to, aby odpredala TikTok v USA alebo čelila vylúčeniu z amerického trhu.

06:30

Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu uviedol, že zvažuje možné odstúpenie v reakcii na oznámenie súdu, ktorý začal vyšetrovanie premiérovej manželky na základe podozrení z korupcie.

Včera 20:01

Zásoby ropy v USA minulý týždeň nečakane prudko klesli. A znížili sa aj zásoby benzínu. Ukázali to v stredu údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA). Inforovala agentúra Reuters.

Zásoby ropy v USA tak v týždni do 19. apríla dosiahli 453,6 milióna barelov, čo je približne 3 % pod päťročným priemerom pre toto ročné obdobie, dodal EIA.

Včera 19:58

Na hokejových majstrovstvách Ázie a Oceánie hráčov do 18 rokov sa hneď v úvodnom zápase zrodil bizarný výsledok. Thajsko zdolalo Kuvajt 57:0 a na strely dokonca prekonali súpera pomerom 122:1.

Včera 19:34

Spojené arabské emiráty (SAE) v stredu oznámili, že na opravu domov, ktoré minulý týždeň poškodili prudké záplavy spôsobené rekordnými zrážkami, poskytnú 544 miliónov dolárov. Informovala o tom agentúra AFP.

Touto púštnou krajinou sa minulý týždeň prehnali silné búrky. Prudký lejak v priebehu niekoľkých hodín zaplavil úseky diaľnic, ulice a najrušnejšie letisko sveta v Dubaji.

Včera 19:31

Súd v Iráne odsúdil na smrť populárneho rappera uväzneného na vyše rok a pol za podporu celoštátnych protestov, vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej. Uviedli to v stredu miestne médiá. Informovala agentúra AFP.

V súvislosti s protestmi popravili deväť mužov, napríklad pre obvinenia zo zabitia a ďalšieho násilia proti bezpečnostným silám.

Včera 17:56

Štátna pomoc so zvýšenými splátkami hypoték sa od júna rozšíri aj na refinancované úvery, čo doteraz nebolo možné. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili túto zmenu v stredu v rámci zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov.

Včera 17:53

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v stredu schválila Národná rada SR, prináša vyššiu ochranu spotrebiteľov aj v online prostredí. Spotrebiteľom tiež predlžuje lehotu na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu z doterajších 14 na 30 dní.

Legislatíva zároveň zvyšuje ochranu pred umelým navyšovaním cien pred rôznymi zľavami a výpredajmi a prináša taktiež lepšiu informovanosť pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom online trhov.

Včera 17:52

Americký prezident Joe Biden v stredu podpísal zákon o pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael aj Taiwan. Zároveň oznámil, že Spojené štáty začnú Kyjevu posielať vojenskú pomoc v priebehu niekoľkých hodín. Správu priniesla agentúra AFP.

Včera 17:50

Izraelské sily uskutočňujú “ofenzívnu akciu” v celom južnom Libanone. V stredu to oznámil izraelský minister obrany Joav Galant bez toho, aby špecifikoval, či pozemné sily prekročili hranice. Informovala agentúra AFP.

Včera 17:49

Britské úrady zadržali troch ľudí podozrivých z porušeniach imigračných zákonov po tom, čo pri snahe preplaviť sa cez Lamanšský prieliv zahynulo v utorok päť ľudí vrátane dieťaťa. Informovali agentúry DPA a AFP.

Včera 17:46

Britský premiér Rishi Sunak a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v stredu zaviazali podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. Scholz však takisto potvrdil svoj odmietavý postoj k dodaniu nemeckých plochodrážnych striel Taurus dlhého doletu pre Kyjev. Informovali o tom agentúry AP, AFP a DPA.

Scholz povedal, že Európa musí naďalej zvyšovať svoju pomoc pre Ukrajinu aj po tom, ako USA v utorok schválili rozsiahly balík vojenskej pomoci. “Rozhodnutie USA nás tu v Európe neoslobodzuje od úlohy naďalej rozširovať našu pomoc pre Ukrajinu, aby sa táto krajina mohla brániť voči agresorovi,” povedal kancelár na spoločnej tlačovej konferencii so Sunakom.

Britský premiér Rishi Sunak na návšteve v Nemecku
Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz (vpravo) a britský premiér Rishi Sunak počas tlačovej konferencie v Berlíne
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Plagát portugalskej Karafiátovej revolúcie sa nachádza v mestskom parku v Lisabone. Karafiátová revolúcia ukončila pred 50 rokmi diktatúru v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Armando Franca

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Erik Majercak

Ivan Štubňa

Gustáv Murín

Milan Šupa

Peter Lipták

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali