„Toto bude veľký týždeň. Dve veľké rozhodnutia, ktoré Slovensko výrazne zmenia,“ avizoval dve veľké prekvapenia v nedeľu večer najobyčajnejší z obyčajných ľudí a predsedov vlády Igor Matovič. Týmto vyjadrením povedal (opäť raz) o niečo viac, než sám chcel. Veď povážte: ak demokracia je vláda ľudu – teda taký systém, kde politici vykonávajú vôľu väčšiny ľudí – potom ako nazvať systém, v ktorom ľudia nielen že nerozhodujú o tom, čo chcú, ale dokonca ani dopredu nemajú vedieť, aké rozhodnutie chce vládca prijať a má to byť pre nich prekvapenie?

Niekto by to možno nazval Matokraciou, čo by mohla byť (v štýle „Pat a Mat“) špecifická odroda patokracie (odborný výraz označujúci vládu psychopatov)…

Prvé prekvapenie už poznáme

Prvé z týchto prekvapení už vyšlo na svetlo sveta, presnejšie, priletelo v pondelok z Moskvy. A naozaj mnohých prekvapilo, niektorých dokonca šokovalo, ale premiér Matovič, spolu so svojím priateľom a spolupracovníkom Andrejom Dankom, tým získal aj uznanie časti pospolitého ľudu. Napokon, veď o to vlastne išlo.

Náš dobrácky a naivný premiér však netušil, že v krabiciach s vakcínou sa ukrývala neviditeľná, ale o to strašnejšia, nesmierne rafinovaná ruská zbraň na rozvracanie demokracie: takzvaná IQ bomba. Na proruských zloduchov nepôsobí, ale u liberálne a demokraticky zmýšľajúcich občanov spôsobí okamžitú zástavu rozmýšľania a ak dotyčný ihneď nedostane prvú pomoc a protijed v podobe koncentrovanej konskej dávky euroatlantizmu, tak ho to hodí o zem.

Podobne ako sa to stalo dokonca aj váženému poslancovi zo strany Za ľudí Tomášovi Valáškovi, ktorého takmer museli hospitalizovať v budove prvej pomoci za plotom na Hviezdoslavovom námestí. Našťastie už je vraj jeho stav stabilizovaný. Lenže táto zlomyseľná ruská zbraň ešte stále vybuchuje: už takmer rozvrátila koalíciu a podľa najnovších správ zrejme „odtrhne hlavu“ ministra Krajčího. Jej výbuch dokonca bolo počuť až v zahraničí, keď sa istý západný diplomat nechal počuť, že Matovič týmto stratil podporu Západu. Že by výmena na poste premiéra mala byť tým druhým prekvapením, ktoré, ako Matovič uviedol, má „zmeniť Slovensko“?

Koroninky

Vláda päť dní rokovala, aby vymyslela opäť zase, už asi stopäťdesiaty raz, celkom nové pravidlá na boj s koronakrízou. Ak náhodou je ešte v tomto štáte niekto, kto vydržal sledovať, čo presne teda vlastne aktuálne smie alebo nesmie robiť, nech zavolá na sekretariát vlády. Možno dostane kľúčenku s portrétom premiéra.

Hlavným výsledkom päťdňového rokovania týchto duchom obdarených ľudí je, že namiesto rôznych málo efektívnych rúšok sa majú používať respirátory, ktoré síce tiež nefungujú, ale ich výhoda je, že sa nedajú prať a človek si ich bude musieť kupovať.

Chvalabohu, predĺžili nám aj núdzový stav, inak by korona celkom zaplavila krajinu a denne by umierali desiatky ľudí. Pravda, nikto sa nezavďačí všetkým. Napríklad jeden diskutér si dovolil na internete napísať toto: „Núdzový stav je len inak povedané obmedzenie základných ľudských práv. Základných. O ktorých sa nedebatuje. Preto je to možné len na obmedzený čas, aby to niekto nezneužil a nezaviedol ho nastálo. Takže každé predĺženie je automaticky porušením ústavy, uzurpovanie moci a odňatie základných ľudských práv. Už len samotné predĺženie je tým skutkom a je jedno, čo si kvôli tomu ešte schválili, aby to ospravedlnili. Máme tu otrokárstvo a fašizmus. Je povinnosťou nepodriadiť sa a neposlúchať. To je presný opak toho, čo každý deň robíte.“ Vidíte, milí čitatelia, aj takýchto diskutérov máme na Slovensku. Už sa nečudujme vláde, že mieni sprísniť boj proti slobode slova hoaxom a dezinformáciám.

Matelko a jeho kolotoč

Podaktorí závistlivci si všimli, že toho najobyčajnejšieho z občanov, úplne obyčajného majiteľa polovice Trnavy, vlastne pardón, manžela majiteľky polovice Trnavy, už vozia v pancierovom aute, v akom sa obyčajne vozia… napríklad celkom obyčajní diktátori či papaláši. Láska občanov k svojmu vodcovi už zrejme dosahuje ten správny bod, keď ho treba pred ňou chrániť: dôverne to poznal trebárs taký Pol Pot či Pinochet.

Dozvedeli sme sa, že najobyčajnejší z občanov, keď ochorel na koronavírus, sa liečil liekom Isoprinosine. Lenže čuduj sa svete, tento liek nie je štandardnou súčasťou liečby tých ostatných, menej obyčajných občanov, dokonca nie je v tabletovej forme ani bežne dostupný. Ako to, že náš antipapalášsky predseda vlády nedostal rovnako dobrú liečbu ako ostatní? Nemal by Matovičov obvodný lekár podať demisiu, že dovolil liečbu, ktorá pre ostatných nie je vhodná? Veď nám mohol nášho premiéra zabiť!

Premiérovi mnohí už dávnejšie odporúčali, nech sa obráti na dobrého špecialistu – a zdá sa, že ich naozaj počúvol, i keď to bol špecialista z trochu iného oboru, než mu radili: podľa odborníka z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Matovič začal spolupracovať s odborníkom na komunikáciu. Donedávna jeho statusy na sociálnej sieti mohli niekomu pripadať rozhárané, psychicky, štylisticky, gramaticky aj štýlovo nevyrovnané, ale to sa zmenilo. Expert v tom vidí jasný rukopis profesionála na komunikáciu. „Skôr vyzdvihuje pozitívnu stránku veci, menej kritizuje, vyhýba sa téme Richard Sulík. Medzi nimi sa však sem tam mihne ,statusík‘, ktorý dozaista písal Igor Matovič. Spravidla je negatívne ladený, kritizuje, objavujú sa v ňom expresívnejšie výrazy, sem tam je doplnený o infantilný obrazový materiál,“ hovorí expert.

Ukrajinci nečítajú Švejka?

Žiaľ, spomínaný profesionál má dosah len na Matovičove písané vyjadrenia, ale nie na jeho vtipné hovorené hlášky na tlačovkách. Matovič v utorňajšej relácii Rádia Expres na otázku, čo sľúbil Rusku za nákup vakcíny Sputnik V, odpovedal: „Zakarpatskú Ukrajinu.“ Ukrajinci však pre tento spôsob humoru prejavili len málo pochopenia, čo vyjadrili vyhláseniami, ktoré sa v rámci diplomatického jazyka prekladajú ako recipročná urážka. Našťastie náš premiér o nejakom diplomatickom jazyku nemá ani šajnu a celú vec vyhodnotil v štýle „šak to bola len taká sranda“.

Aj kancelária prezidenta SR hľadá odborníka: hlavného radcu odboru komunikácie – špecialistu/špecialistku na boj s konšpiráciami a znižovanie ich negatívneho spoločenského dopadu. Inzerát stále visí na portáli s pracovnými ponukami, takže miesto sa im ešte nepodarilo obsadiť. Nečudo, veď tá práca (za biednych 1310 eur mesačne!) je naozaj náročná. Dotyčná osoba podľa popisu práce bude musieť okrem iného tvoriť komunikačnú stratégiu kancelárie v oblasti narábania s hoaxami, konšpiráciami a dezinfomáciami, tieto skúmať a vyvracať, odhaľovať falošné profily „hejterov“, mapovať ich prejavy na sociálnych sieťach vo vzťahu k prezidentovi republiky a kancelárii a stíhať kopu ďalších vecí. Teda vy, vlastenci, ktorí práve nemáte prácu, tu je príležitosť: médiá na Slovensku sú plné hoaxov, dezinformácií a konšpirácií, ktoré treba vyvracať – roboty je ako na kostole!

Voľné miesto je zrejme aj na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Riaditeľka odboru komunikácie a marketingu a hovorkyňa ministra Mičovského, istá pani Šrojta dostala hodinovú výpoveď za to, že prišla do práce pod vplyvom alkoholu. Autom. Potom, ako nafúkala 0,3 promile, ponáhľala sa na krvný test na alkohol do Fakultnej nemocnice v Trnave. A predstavte si tú náhodu: šéfom tej nemocnice je už niekoľko mesiacov jej manžel, človek pôvodne z lízingovej spoločnosti, ktorý predával autá. Teda nie že by na tom bolo niečo zlé, že predával autá: sme si istí, že pani Šrojta by za manželom utekala, aj keby bol lesník, hutník či výrobca plastových okien, čo sú dnes také typické profesie ľudí vo funkcii riaditeľov nemocníc.

Ľudia sú čoraz šťastnejší a bohatší

Ináč je v tejtokrajine všetko tak ako má byť, ľudia sú čoraz šťastnejší a bohatší. Niektorí dokonca už ani nedokážu to príliš veľké množstvo transparentnosti, antikorupčnosti a antipapalášstva zvládať, sú aj takí, ktorí hovoria, že by bolo treba zavolať políciu: lenže horkýže tam polícia, keď jej vedenie je v base a tí ostatní majú plné ruky práce s ľuďmi čo nenosia rúška, porušujú lockdowny a niektorí dokonca falšujú testy.

Transparentnosť a sloboda už konečne zavíta aj na akademickú pôdu. Potom, ako ministerka Kolíková uprace justíciu, by vysoké školy ostali azda poslednými oázami totality, a preto tu máme návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý školám zoberie časť práv, budú plne podriadené ministerstvu školstva a minister si bude cez svojich nominantov v Správnej rade politicky vyberať tých správnych a uvedomelých rektorov na jednotlivých vysokých školách. To by tak bolo, aby si pedagógovia volili vlastných, totalitných rektorov! Bude zaujímavé sledovať, ako bude o návrhu hlasovať napríklad taký minister Ján Budaj, ktorý v roku 1989 so študentmi bojoval za akademickú slobodu na vysokých školách…

Koaličníci medzitým už špekulujú o obmedzení možnosti meniť Ústavu. Kolíková, Šeliga, Vetrák a ďalší milovníci skutočnej a nefalšovanej demokracie len dva mesiace potom, ako ju dokrvavili v zrýchlenom konaní, bez verejnej diskusie, napriek mohutnej kritike odborníkov i verejnosti, dokonca v núdzovom stave, tak teraz vo verejnej diskusii vážne kyvkali hlavou nad tým, ako by bolo treba obmedziť možnosti ju meniť, lebo veď taká Ústava, to je vážna vec a treba ju chrániť pred tým, aby s ňou nedajbože niekto nebaštrngoval. A predstavte si, čo hovoria neprajníci: že vraj títo demokrati sa vysmievajú ľuďom do očí a chcú aj týmto spôsobom „zabetónovať“ svoje vládnutie. No verili by ste tomu?

Ale nebola v uplynulých dňoch a týždňoch všetko len samá idylka: mali sme tu aj naozajstný škandál. Zistilo sa, že vraj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar vopred vedel, že bude zadržaný, a bol už dopredu zbalený. A vraj to nebolo preto, že už pred voľbami Igor Matovič sľuboval, že všetci pôjdu do basy. Lenže ak to nebol Matovič, tak kto mohol bývalému, podľa slov mnohých policajtov najobľúbenejšiemu policajnému prezidentovi všetkých čias Gašparovi pošuškať, že pôjde do basy? Je evidentné, že sa v polícii našiel nejaký zradca, ktorý mu to pošepol. Tento nehorázny škandalózny únik informácií už prešetruje policajná inšpekcia. Našťastie, pri zatýkaní Gašpara boli aj niektoré médiá. Je dobré, že sú aj pri takýchto supertajných policajných operáciách, niekedy dokonca skôr ako polícia, a ukazujú občanom ako to má v demokracii a právnom štáte fungovať.

Ivan Lehotský