Bratislava 13. mája (TASR) – Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál aj s prihliadnutím na blížiace sa maturitné skúšky na našich gymnáziách a stredných odborných školách.
Dnes je už zrejmé, a dokázali i vydokladovali to mnohí slovenskí i zahraniční historici, že cyrilo-metodská tradícia má u nás stáročnú tradíciu a v skutočnosti siaha až na prah Veľkomoravskej ríše. Zo svojej duchovnej a cirkevnej podstaty postupne prerástla aj do svetskej kultúry, najmä do literatúry a všetkých žánrov výtvarného umenia, a tak stále viac potvrdzovala svoju východiskovú pozíciu pri našom národnom obrodení. A práve táto skutočnosť vyvolávala aj jej spochybňovanie a odmietanie, ba až zosmiešňovanie. Nie však zo slovenského prostredia. Potvrdzuje to aj polemický článok Jozefa Škultétyho Čo chcú vraj Slováci so svätým Cyrilom a Metodom!, v ktorom reagoval na postoje maďarského historika a varadínskeho kanonika Ján Karácsonyiho, ktorý hlásal a dokazoval neprítomnosť slovenského etnika na území Veľkej Moravy a vylučoval aj priamy kontakt našich predkov s cyrilo-metodskou misiou. Jozef Škultéty publikoval tento polemický článok v časopise Slovák dňa 19. augusta 1928. Článok, ktorý môžeme charakterizovať aj ako kratšiu štúdiu, neskôr vyšiel v rozsiahlom výbere z jeho publicistickej tvorby Za slovenský život vo vydavateľstve Matice slovenskej v roku 1998. Odvolajúc sa na známeho slavistu a Neslováka V. Jagiča píše: "Neskôr, keď v slavistike Jagič mal už takrečeno prvé slovo, vo Viedni vyšlo jeho dielo Zur Entstehungsgeschichte der kirchenslavischen Sprache, kde hneď na začiatku vo zvláštnej kapitole postavil výklad o národopisnej povahe starej Moravy. V 9. storočí – s dôrazom vyzdvihuje potom – v starej Morave hovorilo sa rečou totožnou s dnešnou slovenskou na Morave a v Hornom Uhorsku. A to je vo vede, ako u Slovanov, tak i v celom svete, takto už ustálené." Polemický článok Jozef Škultéty uzatvára týmto odsekom: "No a svätých apoštolov Cyrila a Metoda chcieť odškriepiť Slovákom je dnes už až – divá vec. Dielo slovanských apoštolov má svetový význam a história pri ňom neprestane spomínať Rastislava a jeho Slovákov. Lebo Rastislav pre svojich Slovákov dal vyhľadať apoštolov, z konania ktorých tu, na slovenskej zemi, vyšlo potom to veľké dielo, slovanská cirkev a slovanská písomnosť."