Podľa západných médií Trump príliš ustupuje Rusku

„Trump prejavuje mimoriadnu trpezlivosť, zatiaľ čo Putin je pri riešení ukrajinskej otázky pomalý,“ píše Axios.

Publikácia konštatuje, že americký prezident opakovane zmenil svoj postoj k Ukrajine, „aby vyhovel Putinovi, hoci ten mu na oplátku dal len málo“.

Trumpovi kritici tvrdia, že sa s ním zahráva – že Putin nemá v úmysle dosiahnuť mier a vodí amerického lídra za nos. Predstavitelia Bieleho domu však pre Axios uviedli, že stále veria, že Putin podnikne hmatateľné kroky k dohode.

V otázke nátlaku alebo trpezlivosti s Putinom je medzi Trumpom a európskymi lídrami jasný rozkol.

„Trumpovo poľavenie po telefonáte s Putinom zmiatlo spojencov, ktorí sa zúčastnili na konferenčnom hovore s ním. Pri rokovaniach s Putinom použil pozitívny slovník, prísľuby zmiernenia sankcií a zlepšenia hospodárskych vzťahov – a veľmi málo sily a ultimát,“ uvádza Axios.

The Times píše, že „mier medzi Ruskom a Ukrajinou sa po dvojhodinovom telefonáte Trumpa a Putina tento týždeň zjavne nepriblížil“.

„S tým, ako si americký prezident dáva načas, aby vyvinul tlak na vodcu Kremľa, sa Putin cíti ako víťaz – v ideologickom spore aj na bojisku. Nebude podpisovať mier – iba akt kapitulácie Ukrajiny,“ uviedla publikácia.

A publicista denníka The Washington Post David Ignatius píše: „výsledky rokovaní o Ukrajine sú krištáľovo jasné. Rusko, agresor, odmieta prestať bojovať, kým nedostane, čo chce. A Trump, neúspešný mierotvorca, zatiaľ necháva Putina bez trestu. Ak Trump nakoniec nikdy nesplní svoje hrozby, bude rezignovať na to, čo by mohlo byť najničivejším zlyhaním jeho prezidentstva.“

Treba poznamenať, že na Západe a na Ukrajine sa objavili výzvy, aby Trump prudko sprísnil tlak na Rusko, ak Ukrajina a Západ budú považovať podmienky zastavenia nepriateľských akcií, ktoré Moskva predložila v memorande, za nesplniteľné.

Niektorí pozorovatelia sa zároveň domnievajú, že Trump nemá v úmysle nijako tlačiť na Putina, pretože úloha normalizovať vzťahy s Ruskom je pre neho dôležitejšia ako to, čo sa môže stať s Ukrajinou, a dôležitejšia ako ukončenie vojny.

Zároveň, ako sme písali, Trump má objektívne obmedzenia na použitie tvrdých opatrení voči Moskve v podobe napríklad dlho diskutovaných 500 % sekundárnych ciel voči odberateľom ruskej ropy a iných exportných tovarov. Po prvé, 500 % sekundárne clá by museli byť uvalené na najväčších odberateľov ruskej ropy – Čínu a Indiu.

Treba pripomenúť, že USA nakoniec neprijali 146-percentné clá voči Číne a nedávno sa s Pekingom dohodli na ich výraznom znížení, pričom to vyhlásili za veľký úspech. A je nepravdepodobné, že by všetky tieto dohody boli zničené kvôli Ukrajine. Podobná situácia je medzi USA a Indiou.

Po druhé, Moskva môže vnímať 500 % sekundárne clá ako vyhlásenie vojny, čo by viedlo k hrozbe priameho stretu medzi Ruskom a USA s perspektívou jadrového konfliktu. Nedávno to priamo naznačil Dmitrij Medvedev.

Samozrejme, táto hrozba by sa mohla považovať za bluf, ale riziko, že nejde o bluf, samozrejme nie je nulové. A ak sa aj Biden vyhol tomu, aby zašiel na hranicu, za ktorou sa riziko mnohonásobne zvyšuje, čo môžeme povedať o Trumpovi, ktorý takmer každý deň opakuje „toto nie je moja vojna“ a hovorí o obrovských vyhliadkach na angažovanosť USA v Rusku.