Nemecko bolo kedysi svetovým lídrom. Dnes je táto industrializovaná krajina považovaná za „chorého muža Európy“. Krajina je už tretí rok po sebe v recesii a na záchranu priemyslu zostávajú len mesiace.

Ekonomickí experti predpovedajú nulový rast aj na tento rok. Pokles je dramatický. Podľa štúdie Creditreform minulý rok v Nemecku zavrelo svoje brány takmer 200 000 firiem. Je to najvyšší počet od roku 2011.

V roku 2025 budú čísla naďalej klesať. V apríli bol zaznamenaný nový rekord v počte insolventných firiem. Podľa Leibnizovho inštitútu bolo zaregistrovaných 1626 prípadov insolventnosti podnikov, čo je o 21 % viac ako v apríli 2024. To dokonca prekračuje čísla z finančnej krízy v roku 2008.

Nová ministerka hospodárstva Katherina Reicheová (CDU) chce stavať viac plynových elektrární a tiež chce firmám poskytovať dotácie na elektrinu. Ale stačí to na oživenie ekonomiky?

„V súčasnej situácii je politika Reicheovej pokračovaním politiky Habecka (Robert Habeck, exminister hospodárstva v Nemecku), ktorú si Nemecko nemôže dovoliť,“ varuje ekonóm Daniel Stelter.

Problémy priemyslu spôsobuje najmä vysoká cena elektrickej energie. Niektorí giganti v oceliarskom priemysle sú nútení dočasne zastaviť výrobu aspoň na jeden deň, aby ochránili svoju spoločnosť pred finančnými stratami.

Iné spoločnosti pristúpili na ešte radikálnejší krok – presúvajú výrobu do východnej Európy alebo dokonca do Číny. Ohrozené sú celé odvetvia. Najviac postihnutý je automobilový priemysel: spoločnosti VW, Mercedes a BMW vo svojich závodoch rušia tisíce pracovných miest. Výroba pod značkou „Made in Germany“ sa jednoducho stala príliš drahou.

Známy ekonóm Daniel Stelter v rozhovore pre Euronews preto varoval: „Na záchranu energeticky náročných odvetví máme už len 24 mesiacov.“

„Straty, ktoré doteraz utrpeli priemyselné podniky, už nie je možné zvrátiť,“ dodal.

Riešenia?

Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová (CDU) správne identifikovala problém Nemecka v oblasti nákladov na energiu. Je za energetickú bezpečnosť a nižšie ceny elektriny. Preto chce napríklad dotovať energiu pre priemysel. Európska únia však pohrozila, že s tým nebude súhlasiť.

Reicheová chce problém vyriešiť aj výstavbou nových plynových elektrární, ale cena plynu je vyššia ako kedykoľvek predtým. Nájde však nová nemecká ministerka správny recept na záchranu nemeckého hospodárstva?

Daniel Stelter vysvetľuje, že ministerka Reicheová robí správny krok.

„Keď nefúka vietor a nesvieti slnko, potrebujeme zabezpečiť stabilné dodávky. Teraz, keď sme odstavili jadrové elektrárne a chceme odstaviť aj uhoľné, zostávajú nám len plynové elektrárne….Len s obnoviteľnými zdrojmi energie to jednoducho nebude fungovať,“ dodal.

Opatrenia Reicheovej však zatiaľ nestačia na oživenie ekonomiky, ktorá by Nemecku umožnila zachovať si postavenie industriálnej krajiny.

„Každý, kto verí, že obnoviteľné zdroje energie v kombinácii s plynovými elektrárňami povedú k lacnej elektrickej energii, žije vo svete fantázie,“ povedal Stelter pre Euronews.

„Mnoho ľudí sa pozerá len na náklady na solárne články a veterné turbíny. Tie sú však výhodné len vtedy, keď fúka vietor a svieti slnko. V skutočnosti musíme zohľadniť aj systémové náklady, ako sú skladovanie energie a batérie – a až vtedy zistíme, že obnoviteľné zdroje energie sú najdrahšie!,“ vyjadril sa.

Preto sa domnieva, že „politika Reicheovej – v jej súčasnej podobe – je vlastne pokračovaním politiky Roberta Habecka“ (ktorý presadzoval zelenú politiku) a nie je vhodná na „udržateľné a lacné zásobovanie priemyselnej krajiny energiou“.

Podľa Steltera by namiesto plynových elektrární boli lepším riešením jadrové elektrárne. Stelter si myslí, že Nemecko by malo spraviť krok vzad – musí zrušiť postupné odstavenie jadrových elektrární.

„Ak sa ma opýtate na môj osobný názor, samozrejme, že by som jadrovú energiu nezrušil rovnakým spôsobom. A teraz urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som zrušil plánované odstavenie jadrových elektrární a opätovne ich spusti,“ vyjadril sa.

Odborník na energetiku Björn Peters zastáva ešte kritickejší názor. Prednedávnom vydal svoju novú knihu s názvom „Koniec energetickej transformácie“. V nej tvrdí, že ekonomika by mala byť – čo sa týka ekológie – „realistická“.

„Cenu elektriny nemožno znížiť len pomocou plynových elektrární. Ich prevádzka je veľmi nákladná. Plyn je drahý. K tomu sa pridávajú náklady na CO2. To by znamenalo, že v dlhodobom horizonte by výrobné ceny dosiahli 15 až 20 centov za kilowatthodinu,“ hovorí Peters, podľa ktorého je to príliš drahé.

„To by nás urobilo nekonkurencieschopnými,“ dodal.

Namiesto toho je potrebné rýchlo rozšíriť dodávky. „To zahŕňa postupné vyraďovanie jadrových elektrární, domácu ťažbu zemného plynu a CCS, čo je zachytávanie CO2 z uhoľných elektrární. Uhlia máme dostatok na 200 rokov. V záujme národnej bezpečnosti by bolo vhodné pokračovať v ťažbe uhlia, ale s použitím vhodných filtrov,“ uviedol.

Jadrové elektrárne ako Brokdorf a Emsland by mohli byť opäť spustené do roku 2026. Existuje aj šesť ďalších jadrových elektrární, ktoré by mohli byť opäť uvedené do prevádzky. Tento proces by mohol pokračovať až do roku 2030.

Vysoké dotácie sú chybou

Dôsledky predchádzajúcej „zlej energetickej politiky by sa nemali dotovať“, varuje Peters a dodáva : „Je samozrejmé, že to nebude fungovať.“

Stelters tiež zdôrazňuje: „Politici sa zameriavajú na riešenie priemyselnej krízy prostredníctvom dotácií – inými slovami, nižšími daňami a štátnymi peniazmi. To nedáva zmysel. Platí zásada, že čím väčšia ponuka, tým lepšie.“

Fyzik je však optimistický, čo sa týka očakávaní od novej ministerky hospodárstva. Reichová má podľa neho ambície  „vážne zhodnotiť“ stav ekonomiky.

„V uplynulých dňoch sme hovorili s jednotlivými predstaviteľmi vlády. A zdá sa, že o tomto probléme aspoň premýšľajú…,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• „Bez vetra nebude svetlo“ alebo Nemecko dopláca na svoju zelenú politiku
• Pravda o výpadku elektriny v EÚ môže byť ako dynamit