Zabudol vôl, že teľaťom bol – hovorí staré dobré príslovie, a týka sa to aj Viktora Vinczeho. Ten uveril vlastnej výnimočnosti a nenahraditeľnosti ako hlásateľ správ. Čítate správne – hlásateľ, nie moderátor. Moderátor je osoba, ktorá funguje ako „rozhodca” v diskusnej relácii, resp. v relácii s dynamickým a nie úplne predvídateľným vývojom. Ešte aj moderátori programov typu Ruža pre nevestu majú ťažšiu prácu, než Vincze, ktorý defakto len v pohodlí štúdia číta texty zo stroja (či už sa na ich príprave redakčne podieľal alebo nie, je podružné – diváci ho poznajú len ako hlásateľa).

Anglická terminológia masmediálnych vied hovorí tomuto typu pracovníkov „talking heads”, teda hovoriace hlavy. Nie, nie je to znevažujúce – len zachytáva podstatu ich činnosti.

Fígeľ je v tom, že hovoriace hlavy vystupujú v najprestížnejšom vysielacom čase. Ešte aj dnes sa celé rodiny hrnú k televízoru, aby videli večerné správy. Ostal im punc dôležitosti – no kto sa díva pozorne, ten len zavrtí hlavou nad pseudovýznamom informácií typu „v šanghajskej ZOO sa narodila panda”…

Správy totiž spadajú pod tzv. „infotainment”, čiže špecifický druh televíznej tvorby, ktorý vznikol z komerčnej potreby vytvoriť divácky atraktívnu zmes seriózneho informovania a povrchnej zábavy.

Faktom ostáva, že bežní ľudia majú v sebe inherentne prítomnú potrebu hľadať svojich hrdinov. My sme tu „dolu”; proletariát, takpovediac, a hviezdy šoubiznisu či žurnalistiky nám dávajú pocit ako keď na Silvestra vidíme ohňostroje: pocit úžasu nad tou krásou, symetriou, dokonalosťou vysoko na nedosiahnuteľných miestach v nebi…

Lenže keď príde na lámanie chleba, je to vždy rovnaké: Niet hviezdy, ktorá by nemohla padnúť. Aj Vincze teraz tvrdo narazil. Dostal od firmy náhradnú ponuku, presunúť sa do online priestoru, ktorý si Markíza buduje. Jemu sa to však nepáčilo, lebo ponuka vraj bola zjavne vytvorená účelovo – takto sa aspoň vyjadril v rozhovore s Monikou Tódovou, mimochodom. A internetový burič s ukrajinskou vlajkou v profilovke Nikita Slovák si dal status s textom „My všetci sme Viktor Vince”. Na instagramovom profile mu zas vyjadrili podporu napríklad Zuzana Kovačič Hanzelová, Kristína Tormová či raper Pil C.

Dnes to s prísloviami preženiem, ale platí, že vrana k vrane sadá…

Staré múdrosti má asi rád aj Vincze, pretože svoju situáciu popísal takto: „Štvornásobný nárast služieb, dvojnásobný počet pracovných dní, vysielanie dvoch internetových relácií denne, navyše bez akejkoľvek zmeny ohodnotenia, som odmietol. Tak, ako by ich odmietol každý zamestnanec, ktorý vie rozoznať čiernu od bielej, deň od noci, úprimnú ponuku od účelovej. Poznáte ten výrok, ak niečo chodí ako kačka, vyzerá ako kačka a kváka ako kačka, je to kačka.”

Tak mu týmto dávam na známosť, aby sa nevyjadroval za každého zamestnanca. Očividne, domnievam sa, nikdy nerobil skutočnú prácu, alebo už zabudol, aké to je, keď nie ste niekde „hviezda”. Radový občania prežívajú na pracoviskách zhoršenie (či už dočasné alebo stále) svojej pracovnej situácie rok čo rok, ale nemôžu si vyberať, pretože nemajú na zdĺhavé súdne procesy, a nemajú ani podporu mediálnych osobností či médií samotných. A tak zatnú zuby a makajú, dúfajúc, že situácia sa zlepší.

Ale náš Viktor, tomu sa pridaná robota bridí – veď ako ináč rozumieť tým slovám?

Toto nie je zďaleka len môj osobný pohľad. Výstižne mu totiž „naložila” Zlatica Puškárová, ktorej inak vyčíta, že sa ho nezastala. Ona však má správne dôvody, zdieľam preto jej vyjadrenie v rozsiahlejšej podobe:

„Nikdy Viktor nezhadzuj žiadnu prácu, ktorú robíme pre televíznych divákov a verejnosť. Mohla som si pohodlne sedieť v moderátorskom kresle možno až do dôchodku, ale keď raz budeš mať za sebou stovky politických diskusii, 4 prezidentské a 7 parlamentných volieb pochopíš, že majstrovstvo je práve ísť zo štúdia medzi ľudí a ukázať ich každodenný svet. Je to “hviezdnejšie” ako si myslíš. Odmietla som rôzne lukratívne ponuky, pretože chcem tvrdohlavo v tejto ťažkej dobe ukázať, že je tu nádej. S priateľmi nebojujem, mrzi ma, že ich nevidím spolupracovať. Pokora Viktor, nezabudni.”

Ako hovoril raper EGO: Pokora, pokora, to je to, čo nám chýba!

Mimochodom, k stavu žurnalistiky u nás a v západnom svete sa koncom týždňa vyjadrila na medzinárodnej odbornej konferencii v Číne aj bývalá podpredsedníčka Socialistov, akademička Lucia Hubinská  nasledovne: „… ak budeme úprimní, musíme priznať, že veľká časť dnešnej žurnalistiky nie je vedená hľadaním pravdy, ale logikou trhu, metrikami pozornosti a politickou účelnosťou.”

Upozornila tiež, že novinárske remeslo čelí s nástupom umelej inteligencie novým výzvam. A tu by som dodal, že je to práve AI, ktorá môže poľahky jedného dňa definitívne nahradiť „hovoriace hlavy” Vinczeho typu – takže v konečnom dôsledku by mohol byť rád, že mu ešte nejakú prácu v tej Markíze vôbec ponúkli…

Lebo viete, čo sa hovorí (a to už je na dnes posledné príslovie, sľubujem): Pýcha predchádza pád.