Lev XIV.: Pápeži odchádzajú, Kúria zostáva

Príhovor svätého otca

úradníkom Rímskej kúrie, zamestnancom Svätej stolice,
Governatorátu Mestského štátu Vatikán a Rímskeho vikariátu, 24. mája 2025

Ďakujem! Keď potlesk trvá dlhšie než príhovor, budem musieť mať dlhší príhovor! Tak teda… dajte si pozor! Ďakujem!

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pokoj s vami.

Drahí bratia a sestry!

Teší ma, že môžem pozdraviť vás všetkých, ktorí tvoríte pracovné spoločenstvá Rímskej kúrie, Governatorátu a Rímskeho vikariátu.

Pozdravujem prefektov dikastérií a ďalších predstavených, vedúcich úradov i všetkých úradníkov, ako aj predstaviteľov vatikánskeho štátu, vedúcich pracovníkov a zamestnancov. A veľmi ma teší, že tu dnes, keďže je sobota, môžu byť prítomní aj viacerí rodinní príslušníci.

Toto naše prvé stretnutie určite nie je príležitosťou na programový príhovor. Je to pre mňa skôr príležitosť poďakovať vám za službu, ktorú vykonávate – službu, ktorú ja, takpovediac, „zdedím“ po svojich predchodcoch. Ďakujem vám zo srdca. Ako viete, prišiel som sem iba pred dvoma rokmi, keď ma milovaný pápež František vymenoval za prefekta Dikastéria pre biskupov. Vtedy som opustil diecézu Chiclayo v Peru a prišiel som pracovať sem. Aká to bola zmena! A teraz… Čo môžem povedať? Iba to, čo Šimon Peter povedal Ježišovi pri Galilejskom jazere: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17).

Pápeži prichádzajú a odchádzajú, kúria zostáva. To platí pre každú partikulárnu Cirkev a jej biskupské kúrie. A platí to aj pre kúriu rímskeho biskupa. Kúria je inštitúcia, ktorá uchováva a odovzdáva historickú pamäť Cirkvi a služby jej biskupov. To je veľmi dôležité. Pamäť je podstatný prvok živého organizmu. Nie je len zameraná na minulosť, ale živí prítomnosť a ukazuje smer do budúcnosti. Bez pamäti sa putovanie stráca, stráca zmysel cesty.

Toto je, drahí moji, prvá myšlienka, o ktorú sa s vami chcem podeliť: pracovať v Rímskej kúrii znamená prispievať k uchovávaniu živej pamäti Apoštolskej stolice – v tom živom zmysle, ktorý som práve načrtol –, aby sa pápežská služba mohla uskutočňovať čo najlepším spôsobom. A podobne to platí aj o službách Mestského štátu Vatikán.

Je tu však ešte jeden aspekt, ktorý chcem zdôrazniť a ktorý dopĺňa tému pamäti: misijný rozmer Cirkvi, kúrie a každej inštitúcie spätnej so službou Petrovmu úradu. Na to veľmi dôrazne upozorňoval pápež František, ktorý – v súlade s víziou vyjadrenou v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium – reformoval Rímsku kúriu z perspektívy evanjelizácie, prostredníctvom apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium. A urobil tak v kontinuitnom duchu so svojimi predchodcami, osobitne so svätým Pavlom VI. a svätým Jánom Pavlom II.

Ako iste viete, misijná skúsenosť je súčasťou môjho života – a to nielen ako pokrsteného, ako je to u každého kresťana, ale aj preto, že som ako augustiniánsky rehoľník pôsobil ako misionár v Peru, a práve uprostred peruánskeho ľudu dozrela moja pastoračná služba. Nikdy neprestanem Pánovi ďakovať za tento dar! Potom prišlo povolanie slúžiť Cirkvi tu, v Rímskej kúrii – nová misia, ktorú som s vami zdieľal počas týchto posledných dvoch rokov. A túto službu naďalej vykonávam a budem vykonávať, dokiaľ Boh bude chcieť, v úlohe, ktorá mi bola zverená.

Preto opakujem to, čo som povedal pri svojom prvom pozdrave večer 8. mája: „Spoločne musíme hľadať, ako byť misionárskou Cirkvou, Cirkvou, ktorá buduje mosty, dialóg, vždy otvorená prijímať […] s otvorenou náručou všetkých, všetkých, ktorí potrebujú našu lásku, našu prítomnosť, dialóg a lásku.“ Tieto slová boli adresované Cirkvi v Ríme. A dnes ich opakujem s ohľadom na poslanie tejto Cirkvi voči všetkým cirkvám a celému svetu: slúžiť jednote, spoločenstvu v láske a pravde. Pán zveril túto úlohu Petrovi a jeho nástupcom a vy všetci sa na nej rôznym spôsobom podieľate. Každý prispieva svojou každodennou prácou, s nasadením a aj s vierou – pretože viera a modlitba sú ako soľ v pokrmoch, dávajú chuť.

Ak teda máme všetci spolupracovať na veľkej veci jednoty a lásky, snažme sa to predovšetkým uskutočňovať v každodenných situáciách – počnúc naším pracovným prostredím. Každý môže byť tvorcom jednoty svojím postojom ku kolegom, prekonávaním nevyhnutných nedorozumení s trpezlivosťou a pokorou, vcítením sa do druhých, vyhýbaním sa predsudkom a – ako nás učil pápež František – aj s dávkou dobrého humoru.

Drahí bratia a sestry, ešte raz vám zo srdca ďakujem! Nachádzame sa v mariánskom mesiaci máj: vzývajme spoločne Pannu Máriu, aby požehnala Rímsku kúriu i Mesto Vatikán a tiež vaše rodiny – najmä deti, starých ľudí a chorých i trpiacich.

Ďakujem vám!

Spoločne sa pomodlime: Zdravas’, Mária…

[Požehnanie]

Ešte raz vám ďakujem a zo srdca prajem všetko dobré!

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.