Môj profil 
Predplatné
Poslanci podľa Miroslava Číža (Smer-SD) cítia tlak, že 16. februára končí funkčné obdobie deviatim sudcom ústavného súdu. Koalícia zatiaľ nie je dohodnutá na menách kandidátov, ktorých budú v utorok popoludní voliť. “Rokovať sa bude do poslednej chvíle a k nejakej zhode bude musieť prísť,” povedal.
Poslanec za opozičnú stranu SaS Martin Klus potvrdil, že opozícia je dohodnutá na asi desiatke mien. Poslanec za ĽSNS Milan Uhrík podotkol, že podľa strany Mariana Kotlebu je medzi 39 uchádzačmi iba jeden, ktorý podľa nich spĺňa etické a hodnotové podmienky.
“V ĽSNS nepripadá 18 kandidátov do úvahy, lavírujeme či sa tejto frašky vôbec zúčastnime, či budeme hlasovať alebo podporíme jedného kandidáta,” povedal s tým, že politici nemajú mať miesto na ústavnom súde.
Čo priniesla Merkelovej návšteva v Bratislave?
Zmenu prístupu Nemecka, ktoré ustúpilo od politiky stanovania kvót na počty prijímaných migrantov a chce sa sústrediť na ochranu vonkajších hraníc EÚ, poslanci Číž a Klus uvítali. Reagovali tak na výsledok tohtotýždňového rokovania lídrov krajín V4 a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Bratislave. Ide o prípravu projektu, ktorý má pomôcť severoafrickému Maroku, a to v rámci riešenia vonkajších príčin migrácie.
“To, že kvóty sú mŕtve, je dobrá správa, boli nezmysel. Je dobré, že Angela Merkelová spomenula ochranu vonkajšej hranice. Menej som nadšený z toho, že sa ideme venovať Maroku, Maroko je len tranzitná krajina,” povedal Klus. Za omnoho dôležitejšie považuje venovať sa krajinám strednej Afriky, odkiaľ migrácia pochádza. “Tam treba problémy riešiť,” uviedol Klus, podľa ktorého Maroko je len “tranzitnou krajinou”.
Poslanec NR SR, podpredseda strany Milan Uhrík (Kotleba – ĽSNS), v diskusii RTVS tento plán kritizoval. Navrhol, aby sa z vyčlenených fondov radšej posilnila ochrana národných hraníc. Podľa neho výsledkom návštevy Slovenska Merkelovou bolo, že ideme pomáhať Maroku.
“EÚ už platí Turecku, aby sem nepúšťali migrantov, teraz sa to ide robiť pre Maroko. Riešenie je chrániť európske hranice, strážiť ich proti migrantom,” uviedol. Číž na to povedal, že k pomoci nás zaväzujú medzinárodné zmluvy, ktoré Slovensko podpísalo.
Všetci traja poslanci mali zhodný názor na dôležitosť spolupráce a rozvoj vzťahov s Nemeckom. Dali Merkelovej za pravdu, že životná úroveň krajín V4 sa od ich členstva v EÚ zvýšila, pričom Klus a Číž sa vyslovili za zachovanie objemu prostriedkov z kohéznych fondov vo finančnom rámci EÚ pre roky 2021-27.
Klus ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a Číž sa v diskusii tiež zhodli v tom, že SR by mala byť sídlom niektorej z agentúr EÚ. Číž informoval, že vládni predstavitelia aktívne lobujú za to, aby v SR sídlila Európska pracovná agentúra. Klus dodal, že v hre je aj agentúra pre kyberbezpečnosť, ktorá by podľa jeho názoru mala byť v SR vzhľadom na jej zemepisnú polohu a mieru ohrozenia.
Uhrík s názormi kolegom na sídlo niektorej z agentúr EÚ v SR nesúhlasil, keďže “nevie, ako by pomohla ľuďom na Slovensku”.
Vyjadrenie k situácii vo Venezuele
Pokiaľ ide o stanovisko SR k vývoju vo Venezuele, Číž vyhlásil, že “nemôžeme vstupovať do vnútorného režimu štátov”.
Klus podľa vlastných slov “s nevôľou sledoval” vývoj zahraničnej politiky SR v tejto záležitosti. Pripomenul, že SR mala ešte v januári postoj zhodný s väčšinou EÚ, ktorá podporuje vodcu opozície Juana Guaidóa ako dočasného vodcu krajiny. Podľa jeho názoru SR teraz ide cestou, ktorá nie je správna, pričom kritizoval, že “prím v zahraničnej politike hrá Fico”.
Podľa Klusa treba dať šancu iniciatíve EÚ na sprostredkovanie pri riešení krízy, ale v prvom rade zastaviť vo Venezuele migračnú a humanitárnu krízu. Na upokojenie vnútropolitickej situácie je podľa Klusa potrebné, aby prezident Nicolás Maduro umožnil vypísať nové voľby, ktoré však musia byť slobodné a demokratické.
Uhrík vývoj vo Venezuele vníma ako prípravu “ďalšej ropnej vojny” a neverí, že “USA a satelitné štáty idú do Venezuely brániť demokraciu”. Podľa neho by SR mala vo veci Venezuely zaujať neutrálny postoj.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
