CIRKVI: Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania slávia dnes štvrtú pôstnu nedeľu

Bratislava 10. marca (TASR) – Veľká časť kresťanov dnes slávi už štvrtú pôstnu nedeľu 40-dňového obdobia pôstu a duchovnej prípravy na slávenie Veľkej noci. Dnešná pôstna nedeľa má aj prívlastok – radostná, keďže prvé slová evanjelia tohto dňa znejú -"…Radujte sa!"

Táto nedeľa veriacim pripomína, že vstúpili do druhej polovice Veľkého pôstu pred Veľkou nocou. V tomto období veriaci venujú viac pozornosti modlitbám, pokániu, častejšie prichádzajú na spoveď, snažia sa zlepšiť svoj život, viac myslieť na iných ľudí.

Pôstne obdobie sa tento rok pre väčšinu kresťanov začalo Popolcovou stredou – 13. februára, v gréckokatolíckej cirkvi sa Svätá Štyridsiatnica začala už o dva dni skôr – 11. februára v tzv. čistý pondelok. Potrvá do Bielej soboty večera, ktorá tento rok pripadá na 30. marca.

V učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 až 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst pred krstom) a 2 až 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúčal veriacim už začiatkom 4. storočia sv. Atanáz – biskup z Alexandrie (296-373) i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

Dĺžka pôstneho obdobia 40 dní súvisí s posvätným významom čísla 40: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai, 40 dní trvala cesta Izraelčanov po púšti, a pod.

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne, dovoľovali požívať jedlo len jedenkrát denne a vyžadovalo sa nekonzumovať niektoré pokrmy ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky či vajcia. Terajšie predpisy pre pôst a postenia sa zaviedla v roku 1966 apoštolská konštitúcia Poenitemini. Pôst sa dodržiava najmä v stredy a v piatky. Veriaci gréckokatolíckej cirkvi dodržiavajú aj v súčasnosti v pôstnom období prísny pôst. Bohoslužby v tomto čase obsahujú viaceré kajúcne prvky a hlboké poklony.

V rímskokatolíckej cirkvi sa v čase pôstu konajú pobožnosti a krížové cesty v kostoloch a na kalváriách miest a obcí, ktoré veriacim pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa pôst neviaže na zriekanie sa pokrmov či nápojov. Skôr sa kladie dôraz na sebareflexiu, na sebahodnotenie človeka v konfrontácii s Božím slovom, na zmenu zmýšľania a správania a na pokánie. Jeden z pôstnych týždňov býva v cirkevných zboroch ECAV určený ako pôstny modlitbový týždeň, kedy sa veriaci schádzajú v kostoloch pri spoločných modlitbách.

Pre veriacich pravoslávnej cirkvi na Slovensku aj v iných krajinách, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, sa obdobie predveľkonočného pôstu začne v tomto roku až 18. marca a Veľkonočnú nedeľu oslávia 5. mája.

Pôst tvoril odjakživa súčasť aj židovského kultu. Židia sa obvykle postili v pondelok a vo štvrtok.