Už má tvár i meno náš nový pápež – Jorge Mario Bergoglio. Prichádza z najkatolíckejšieho kontinentu na zemi – Južnej Ameriky. Po stáročia formovanej Evanjeliom a zemi bohatej na protirečenia i nádeje. František, prvý pápež ktorý nie je z Európy, prvý pápež jezuita. Arcibiskup, ktorý sa do svojho biskupského úradu v Buenos Aires vozil metrom a odmietol bývať v biskupskej rezidencii, ale uprednostnil skromný apartmán. Kardinál, ktorý po svojom vymenovaní roku 2001 poprosil ľudí, aby mu nechodili gratulovať do Ríma, ale peniaze pripravené na cestu radšej dali chudobným. Kardinál ktorý legalizáciu homosexuálnych zväzkov v Argentíne v roku 2010 nazval „činom proti Bohu“ a adopcie detí homosexuálnymi pármi označil za „diskrimináciu detí“.

Pápež ktorý skromne prijal tento úrad tak, ako sa ho skromne zriekol jeho predchodca. Pápež, ktorý prvý poprosil ľudí, aby sa modlili za neho, skôr než ich on požehná a prvý sa pri svojej inaugurácii modlil za svojho predchodcu ktorý ho sledoval. Pápež ktorý sa potom družne spolu s ostatnými kardinálmi odviezol autobusom na spoločnú večeru, ignorujúc pre neho pristavenú limuzínu. Pápež ktorý s humorom dve hodiny po svojom zvolení kardinálom povedal, že im jeho zvolenie „Pán Boh odpustí“.

Žijeme chvíle mimoriadnej Božej milosti, keď po gigantoch Wojtylovi a Ratzingerovi máme aj cez Bergoglia pochopiť, že Kristova Cirkev je tu – prítomná a životom pulzujúca. Žiadne iné udalosti v dejinách komunikácie nepriťahujú svetovú pozornosť veriacich i neveriacich, fanúšikov i odporcov  tak, ako v uplynulých rokoch – smrť, odstúpenie a voľba pápeža. Absolútny bezkonkurenčný globálny fenomén! Žijeme čas, keď si osobitne uvedomujeme, že kresťanstvo vždy prekvapí, šokuje aby „aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“(Lk 2, 35). Kresťanstvo nepodlieha žiadnym predpovediam a schémam tohto sveta. Uplynulé týždne jasne ukázali, že cesty tohto sveta nie sú cestami Božími. Bolo počuť aj o „intrigách vo Vatikáne“ pri príprave „tajomného rituálu konkláve“, stávkové kancelárie „tipovali víťaza“, mnohí videli udrieť blesk do kupoly chrámu Sv. Petra, „médiá sa zhodli na favoritoch“, a mnohí dávali „rady“ pre nového pápeža. Bude to „beloch, černoch či aziat“? A zrazu sa zjaví – František predstavujúc sa sám ako ten, kto prichádza „z konca sveta“, a temer ospravedlňujúco povie státisícovému zástupu svojich bratov a sestier na Námestí Sv. Petra mäkučkou taliančinou: „Buona sera!“ Neexistuje európska, americká, ázijská, africká či austrálska cirkev. Neexistuje! Je iba Cirkev, kde všetci ľudia dobrej vôle nájdu svoj domov. „Škandál viery i znamenia nebies“ pokračujú a otriasajú nami všetkými. Príprava na tohtoročné stretnutie s Veľkonočným vzkrieseným Kristom už dávno tak neodkryla zákutia ľudského ducha ako v tomto Roku viery! Čisté srdce je však to, čo zachytí vanutie i uragán Ducha Svätého, nie hlava špekulujúcich „expertov“.

Všetci poznáme príslovie – Božie mlyny melú pomaly, ale isto. V túto mimoriadne požehnanú Pôstnu dobu roku Pána 2013 však Božie mlyny melú rýchlo, isto a… na drobno! Už o niekoľko dní povie Kristus Petrovi: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.” (Lk 22, 31-32)

Drahý Sv. Otec, pápež František! Čaká Ťa dialóg s týmto sekularizovaným svetom; zapúšťanie koreňov novej evanjelizácie; hľadanie spôsobov hlásania, že niet na zemi iné meno v ktorom by bola spása iba meno Ježiš; drámy nových prenasledovaní kresťanov; pokračovanie vo fascinujúcej púti ekumemizmu a dialógu s náboženstvami, až kým nebude jeden Pastier a jeden ovčinec. Budeš na svojich ramenách niesť aj naše kríže a pohoršujúce škandály našich bratov ktoré nás nechali zahanbenými a poníženými. To sú vlny, cez ktoré pôjde ľoďka Cirkvi. Zo všetkých strán počúvame, že je Cirkev v kríze. Nuž, Cirkev je v pretrvávajúcej kríze už 2000 rokov, ale ako povedal Tvoj veľký predchodca, nie je Tvoja, ani naša, ale je – Kristova. To je loďka, do ktorej može zatekať a do ktorej môže našpliechať, ale ktorá sa nikdy nemôže potopiť. To je loďka, pre ktorú žiadny príval a žiadna vlna nie je neprekonateľná, lebo to je loď ktorá nás vezie Domov.

Keď bol v roku 1958 zvolený na Petrov stolec Ján XXIII., priznal sa, že mal strach z toho čo ho čaká. Prvé týždne nemohol spať a schudol niekoľko kíl. Až sa mu raz nad ránom, ako povedal, prisnil sen. V ňom sa mu zjavil anjel a ukľudňujúco mu povedal: „Giovanni, spi spokojne, nie si až taký dôležitý!“

Drahý Sv. Otec František! Máš hlavu jezuitu, srdce Sv. Františka a charizmu Sv. Petra. Máš charizmu, ktorá nie len nám – katolíkom, ale všetkým ľuďom dobrej vôle sprítomní tu na zemi Krista!

Pohnuto, radostne a s najväčšou úprimnosťou Ti želáme a vymodlievame veľa pokoja v duši, radosti v srdci a každodennej sily byť výborným nástrojom v Božích rukách. Nech nám dobrotivý Pán Boh dá prežiť túto fascinovanosť kresťanstvom a úžas nad silou našej katolíckej viery s noblesnou pokorou a obnoveným odhodlaním ísť za Kristom. Nech sme hodní milostí ktorými nás nebo tak hojne zalialo. Nech nás teda Duch Svätý pomelie, pomelie – nadrobno!

Buď nám, František – nasledujúc dobrého Pastiera, dobrým pastierom, aby sme už tu na zemi všetci ľudia spolu s Tebou začali okúšať dobrá ktoré nám Vzkriesený prichystal v nebi! Viva papa Francesco! VIVA KRISTUS KRÁĽ!

Juraj Jurica