Čínska ekonomika už minulý rok nesplnila svoj cieľ 5,5 % a jej HDP vzrástol len o 3 %. Aby bolo jasné, v roku 2021 čínska ekonomika vzrástla o 8,1 % a predtým boli čísla ešte vyššie.

Neúspech v roku 2022 sa pripísali politike nulového kovidu, takže jej zrušenie v roku 2023 vyvolalo nadšené očakávania rýchleho oživenia čínskej ekonomiky. Svetová ekonomika vkladala do Číny veľké nádeje, ktoré mali potiahnuť nahor dopyt po komoditách spolu s cenami komodít, ako aj potiahnuť nahor svetovú ekonomiku ako celok. Koniec koncov, ide o jednu z najväčších ekonomík na svete. A spočiatku sa všetko darilo, ale aprílové údaje ekonómov vystrašili. Akosi veľmi rýchlo sa začalo prejavovať spomalenie čínskej ekonomiky. Éra rýchleho rastu v Číne sa skončila, uviedli ekonómovia agentúry Bloomberg.

„Počas celého prvého štvrťroka 2023 rástla čínska ekonomika lepšie, ako sa očakávalo. Problémy sa začali v máji, keď sme sa začali postupne dozvedať ekonomické údaje ČĽR za apríl. Najprv bol aprílový index PMI nižší ako 50 a potom vyšli údaje, ktoré ukázali výrazný pokles dovozu vrátane zdrojov. Investorom sa nepáčila ani takmer nulová inflácia, veľmi nízky objem úverov a nie taký silný rast maloobchodných tržieb v apríli, ako sa očakávalo,“ hovorí Roman Lukjančikov, analytik spoločnosti Freedom Finance Global.

Čo sa teda stalo s čínskou ekonomikou? Čo ju ťahá späť a brzdí? V prvom rade je sklamaním, že klesá spotrebiteľská aktivita: Číňania najprv naozaj začali viac chodiť do reštaurácií a cestovať, čo dlho nemohli. Ale šialenstvo začína opadávať a Číňania začínajú opäť šetriť.

Podľa Lukjančikova, Číňania začali menej spotrebúvať zo strachu, že prídu o prácu, pretože recesia v západných krajinách vedie k nižšiemu dopytu po čínskom vývoze, čo má za následok menšie pracovné nasadenie v čínskych továrňach, ktoré zamestnávajú väčšinu čínskeho obyvateľstva.

„V konečnom dôsledku priemerný čínsky pracovník nevidí rast miezd a radšej šetrí „pre každý prípad“, najmä po opakovaných, dlhodobých a niekedy neočakávaných výlukách počas pandémie koronavírusu v ČĽR,“ dodáva.

Boom na trhu s nehnuteľnosťami a nadmerné investície, ktoré viac ako desaťročie poháňali hospodársky rast, sa skončili. Nahromadili sa tu obrovské dlhy. Je to jeden z mnohých štrukturálnych problémov krajiny. Čínske úrady však majú v úmysle konať a plánujú oživiť trh s nehnuteľnosťami: oznámili, že pripravujú nové podporné opatrenia, ako napríklad zníženie počiatočného poplatku za hypotéku a iné.

Na pozadí aktuálnych hospodárskych údajov ekonómovia pripomínajú základné problémy Číny, ktorých je v skutočnosti pomerne veľa. Medzi štrukturálne problémy Číny, ktoré ekonómovia uvádzajú, patrí závislosť krajiny od vývozu, ktorý môže klesať v dôsledku recesie hlavných obchodných partnerov USA a EÚ. Čína má drahšiu pracovnú silu ako zvyšok južnej a juhovýchodnej Ázie. „Výrobný pracovník v Thajsku súhlasí s tým, že dostane o 40 % nižšiu mzdu ako jeho čínsky kolega, zatiaľ čo v Indii by pracovník s rovnakou kvalifikáciou stál o 80 % menej ako v Číne,“ hovorí Lukjančikov. Z toho vyplýva pokles zahraničných investícií do čínskej ekonomiky. Pretrváva aj demografický problém; populácia sa zmenšuje a starne, a preto bude nedostatok pracovníkov.

Ďalším veľkým dlhodobým problémom Ríše stredu je rýchlo rastúci dlh samotného štátu aj podnikového sektora. „Problémom je, že veľkú časť investícií realizuje verejný sektor, ktorý je výrazne menej efektívny ako čínske súkromné podniky. Verejný sektor vlastní takmer 40 % aktív krajiny, ale vytvára len približne 25 % HDP. Namiesto intenzívneho rozvoja sa štátne podniky vydávajú jednoduchšou, extenzívnou cestou, ktorá si vyžaduje oveľa viac investícií – a teda aj viac pôžičiek – na dosiahnutie potrebného hospodárskeho rastu,“ vysvetľuje analytik Freedom Finance Global.

Podľa jeho názoru všetky tieto problémy približujú Čínu k „pasci stredných príjmov“. „Jediným známym spôsobom, ako túto „pascu“ prekonať, sú vážne inštitucionálne zmeny (nezávislé súdy a slobodné médiá, decentralizácia politickej moci atď.) Práve tieto kroky umožnili Japonsku, Južnej Kórei a Taiwanu prekonať „pascu stredných príjmov“ a stať sa vysoko rozvinutými krajinami. A väčšina krajín, ktoré takéto reformy odmietli, sa nakoniec rozlúčila aj s vysokým hospodárskym rastom. Ak Čína nepôjde cestou svojich úspešných susedov, nahradia ju India, Indonézia, Vietnam, Thajsko, Malajzia a Filipíny, ktoré sú síce menej úspešné, ale už teraz majú nádej,“ domnieva sa Lukjančikov.

Niektorí západní ekonómovia sa domnievajú, že namiesto rastu 6 – 8 % ročne, ako tomu bolo v minulom roku, bude čínska ekonomika v najbližších rokoch rásť len o 2 – 3 %. Zdá sa, že 2 – 3 % rast nie je vôbec zlý, taký rast by jej mohli závidieť mnohé západné ekonomiky, ktoré buď stagnujú, alebo sú v recesii.

Avšak vzhľadom na veľkosť čínskej ekonomiky vo svetovom meradle (a v HDP v parite kúpnej sily dokonca prevyšuje americkú ekonomiku) je zníženie rastu zo 6 – 8 % na 2 – 3 % vážnym úderom pre samotnú Čínu, jej obchodných partnerov a svetovú ekonomiku ako celok.

Každé dodatočné 1 % hospodárskeho rastu Číny vedie k 0,3 % rastu ostatných ekonomík (výpočty MMF), preto je ťažké nepreceňovať vplyv Číny na svetovú hospodársku situáciu, povedal Lukjančikov. Podľa neho spomalením čínskej ekonomiky ako prví utrpia jej najbližší susedia – Južná Kórea, Taiwan, juhovýchodná Ázia a Austrália.

Trpel by aj trh s energiou. Ceny ropy išli hneď nadol, akonáhle čínske údaje neboli dobré. A po tom, ako čínska vláda oznámila podporu trhu s nehnuteľnosťami, ceny ropy okamžite mierne vzrástli. Čína je hlavným spotrebiteľom tejto komodity a problémy v čínskej ekonomike sa okamžite premietajú do dopytu po rope a následne do jej ceny. A v tomto ohľade Rusko, ktoré zvyšuje svoj vývoz ropy a plynu do nebeskej ríše a všeobecne je čínska ekonomika najväčším spotrebiteľom ruských surovín, ťaží z ekonomicky silnej a rýchlo rastúcej Číny.

„Hrozí, že ceny kovov klesnú ešte viac, keďže čínska ekonomika spotrebuje približne 60 % svetovej produkcie železnej rudy a približne 50 % svetovej produkcie rafinovanej medi, niklu a zinku.“ – povedal Lukjančikov.

„Zatiaľ očakávame, že čínska ekonomika v roku 2023 porastie o 5,5 %, čo je nad oficiálnym vládnym cieľom 5 %. Problémom je, že pokles rastu HDP môže v nasledujúcich rokoch nielen pokračovať, ale aj zrýchľovať – napríklad MMF predpovedá čínskemu hospodárskemu rastu menej ako 4 % ročne už v roku 2026,“ hovorí Lukjančikov. Počet ľudí, ktorí nebudú ochotní investovať do upadajúcej ekonomiky, sa znásobí. Bez pokračujúceho hospodárskeho zázraku nebude mať Čína silu naďalej konkurovať a porážať svojho hlavného konkurenta – USA. A nejde len o hospodársku konfrontáciu, ale o boj o globálnu moc a vplyv, ktorý víťaznej krajine zabezpečí dlhodobú prosperitu.