“Čína bude pokračovať v dovoze veľkého množstva ropy z krajín Golfskej kooperačnej rady, rozšíri dovoz skvapalneného zemného plynu, posilní spoluprácu v oblasti ťažby ropy a zemného plynu, inžinierskych služieb, skladovania, prepravy a rafinácie a bude plne využívať Šanghajskú ropnú a národnú plynovú burzu ako platformu na realizáciu jüanového zúčtovania obchodu s ropou a zemným plynom,” povedal.

Napriek tomu to nie je až taká rýchla hrozba pre petrodolár, ako sa niektorí možno obávali. Čínska mena síce prenikla do svetového obchodu, ale jüan tvorí len 2,7 % trhu v porovnaní s dolárom na úrovni 41 %.

Hoci Čína zvýšila dovoz výrazne zlacnenej ruskej ropy, stále nakupuje veľké objemy komodity zo Saudskej Arábie. Minulý týždeň saudskoarabský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salmán vyhlásil, že Saudská Arábia zostane pre Čínu dôveryhodným a spoľahlivým energetickým partnerom.

Princ Abdulaziz pre SPA povedal, že spolupráca medzi oboma krajinami pomohla udržať stabilitu na svetovom trhu s ropou. Saudská Arábia je najväčším svetovým vývozcom ropy, zatiaľ čo Čína je najväčším svetovým dovozcom ropy.

“Kráľovstvo zostane v tejto oblasti pre Čínu dôveryhodným a spoľahlivým partnerom,” povedal princ Abdulaziz pre SPA.

Princ Abdulaziz uviedol, že Saudská Arábia a Čína sa budú snažiť posilniť svoje dodávateľské reťazce v oblasti energetiky zriadením regionálneho centra v arabskom štáte Perzského zálivu pre čínske továrne.

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastnil na prvom samite Čína – arabské štáty a samite Čína – Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) v saudskoarabskom Rijáde a od 7. do 10. decembra absolvoval štátnu návštevu Saudskej Arábie na pozvanie kráľa Salmána bin Abdulaziza Al Saúda.

Nový tlak Saudskej Arábie prišiel v čase, keď Rusko nahradilo Čínu na pozícii najväčšieho dodávateľa ropy. Dovoz ruskej ropy do Číny sa od začiatku vojny na Ukrajine masívne zvýšil vďaka veľkorysým zľavám, ktoré Rusko ponúka za svoju ropu Urals.

Podľa ropného stratéga agentúry Bloomberg Juliana Leeho sa vlajková loď ruskej ropy Urals obchodovala s obrovskou zľavou 33,28 USD, teda približne 40 % oproti medzinárodnej rope Brent. Naproti tomu pred rokom sa ropa Urals obchodovala s oveľa menším diskontom 2,85 USD za ropu Brent. Ropa Urals je hlavnou zmesou, ktorú Rusko vyváža. Výsledok: Moskva začína pociťovať horúčavu svojej vojny na Ukrajine a podľa výpočtov agentúry Bloomberg by mohla prísť o 4 mld.

Washington však kvôli tomu nestráca spánok. “Ak sa bude ruská ropa predávať za výhodné ceny a my budeme radi, že túto výhodnú cenu dostane India, Afrika alebo Čína. Je to v poriadku,” povedala predtým pre agentúru Reuters americká ministerka financií Janet Yellenová.

Čína, India a Turecko sú traja kľúčoví swingoví odberatelia ruskej ropy. Je dosť pravdepodobné, že tieto tri krajiny budú aj naďalej dovážať viac ropy z Ruska po tom, ako EÚ a krajiny G7 zaviedli cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 USD za barel. Denník Wall Street Journal uviedol, že od zavedenia cenového stropu a dodatočných sankcií sa vývoz ruskej ropy mohol znížiť až o 50 %.

Otvorenie trhov

Čína sa však nesnaží posilniť svoju prítomnosť len v energetickom sektore. Keďže obchodné napätie medzi USA a Čínou dosiahlo počas Trumpovej éry horúčku, Peking začal robiť kroky, aby svetu dokázal, že nie je ekonomickým ani obchodným vyvrheľom, za akého je často vydávaný, a ešte viac otvoril svoje trhy.

Po uvedení svojho “internacionalizovaného” kontraktu na železnú rudu v roku 2018 – prvého svojho druhu pre medzinárodných investorov – Čína rozšírila rozsah svojho medzinárodného obchodovania s komoditami o množstvo neželezných kovov v snahe mať väčší vplyv na globálne ceny hlavných dovážaných komodít.

Ríša stredu pridala v roku 2019 na Šanghajskú burzu futures (ShFE) medzinárodné futures kontrakty na hliník, meď, nikel, olovo, zinok a cín – čo je pomerne výrazné zlepšenie oproti predchádzajúcemu počtu iba troch kontraktov, ktoré boli k dispozícii zahraničným investorom. Predtým mali zahraniční investori prístup len ku kontraktom na železnú rudu na komoditnej burze v Daliane; futures na ropu na Šanghajskej medzinárodnej energetickej burze a futures na plastové suroviny – čistenú kyselinu tereftalovú (PTA) – na komoditnej burze v Čeng-čou.

Medzinárodné futures kontrakty na ropu na Šanghajskej burze ropy dokázali za 12 mesiacov od svojho spustenia v marci 2018 dosiahnuť pôsobivý obrat 17,1 bilióna jüanov (2,48 bilióna USD), čo dokazuje, že trh je pripravený.

Pred tromi rokmi predseda Šanghajskej burzy termínovaných obchodov Jiang Yan prezradil, že burza plánuje dosiahnuť “novú úroveň otvorenosti”, keďže regulačné orgány poskytujú zahraničným investorom väčší prístup ku kontraktom denominovaným v jüanoch. Jiang uviedol, že ShFE plánuje spočiatku používať technicky špecifikovaný štandardný kontrakt na kaučuk TSR 20, aby prilákala viac medzinárodných investorov.

V roku 2018 Peking zrušil limit na zahraničné vlastníctvo v čínskych finančných spoločnostiach a umožnil zahraničným investorom vlastniť až 51-percentný podiel vo finančných spoločnostiach vrátane firiem obchodujúcich s cennými papiermi, investičných manažérov a poskytovateľov životného poistenia. Čínski politici dlhodobo zavádzali vysoko reštriktívne limity zahraničného vlastníctva v mnohých svojich odvetviach, čo viedlo k obrovskej obchodnej nerovnováhe medzi krajinou a jej hlavnými obchodnými partnermi. Napríklad v dôsledku limitov v čínskom finančnom sektore získali popredné banky z Wall Street, ako sú JPMorgan Chase, Wells Fargo, Bank of America a Citigroup, v Číne menej ako jeden percentuálny bod svojich príjmov, čo je oveľa menej ako priemer 10 % spoločností z indexu S&P 500.

Burzy v Šanghaji a Šen-čene tiež zaviedli čínske depozitné certifikáty (CDR), ktoré umožnia čínskym investorom investovať do čínskych technologických gigantov, ako sú Alibaba, JD.com, Baidu a Weibo, ktoré uprednostnili kótovanie na amerických burzách, a tak odopreli svojej vlasti možnosť tešiť sa z ich často divokého úspechu.

Náhla benevolencia Pekingu je však čiastočne samoúčelná, keďže jeho najväčším problémom je veľký počet čínskych spoločností, ktoré sa kótovali na zahraničnej pôde.

Toto otváranie je však obojstranné, pretože Wall Street prispieva svojím dielom k zlepšeniu prístupu na čínsky trh. V júni 2018 popredný zostavovateľ indexov MSCI zaradil čínske akcie typu A – akcie denominované v jüanoch, s ktorými sa obchoduje na pevnine – do indexu rozvíjajúcich sa trhov.

Ale možno ešte významnejšie je, že americkí investori môžu teraz hrať na čínskom dlhopisovom trhu v hodnote 17,7 bilióna USD po tom, čo agentúra Bloomberg začala proces zaraďovania 364 dlhopisov do indexu Bloomberg Global Aggregate.

Slabší jüan

Odborníci však varovali, že úsilie Číny otvoriť svoje kapitálové trhy by mohlo mať nezamýšľaný dôsledok – ešte slabší jüan. Keďže Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBOC) umožňuje trhovým silám zohrávať väčšiu úlohu pri určovaní hodnoty čínskej meny, jüan sa pravdepodobne stane volatilnejším a pravdepodobne ešte viac oslabí.

V tomto roku totiž mena voči doláru klesla o viac ako 10 % a voči americkej mene je na najnižšej úrovni od globálnej finančnej krízy v roku 2008. Voči košu mien hlavných obchodných partnerov Číny však jüan zostal pomerne odolný.