Podľa South China Morning Post bude mať dĺžku až 135 km a pod oceánom bude siahať až do hĺbky 200 metrov. Na to, aby sa do tunela dostal dostatok čerstvého vzduchu, čínski inžinieri plánujú vytvoriť dva umelé ostrovy približne nad polovicou trasy, aby ním čerpali vzduch dole do tunela.
Po plánovanom dokončení do roku 2030 ním budú vlaky prechádzali rýchlosťou až do 250 km/h z čínskej provincie Fu-čou do mesta Hsinchu ležiacom juhozápadne od Taipei za 32 minút.
Číňania sa pri celkovom projekte inšpirovali tunelom pod Lamanšským prielivom, ktorý spája Anglicko a Francúzsko. O svojom tuneli uvažovali už pri návšteve Eurotunela v roku 1996 a navrhnoval ho profesorom Wu Zhiming z univerzity Tsinghua. Myšlienka zrealizovať taiwanský tunel bola zahrnutá aj do nového čínskeho päťročného plánu v roku 2016 v rámci zjednotenia krajiny s Taiwanom ako jedného z dôležitých politických cieľov.
Rozloženie železnice pozostáva zo súboru troch jednotlivých tunelových rúr. Medzi dvoma hlavnými priechodmi má byť menší servisný tunel s elektrickým vedením, komunikačnými káblami a núdzovými východmi. Šírka hlavných rúr má byť takmer o tretinu väčšia ako šírka tunelových rúr pod Lamanšským prielivom, čo umožní rýchlejšie cestovanie a prepravu ťažšieho nákladu.
Noviny China Daily pripomínajú, že úsek v Taiwanskej úžine má pomerne stabilnú geologickú štruktúru a plytšiu vodu, takže sa nenachádza v oblasti náchylnej k silným zemetraseniam, a preto je vhodný na stavbu tunelov. Kratší tunel s dĺžkou viac ako 11 kilometrov pod morským dnom, sa bude nachádzať približne v rovnakej oblasti ako železničný tunel.
Podľa South China Morning Post výskumný tím už pracuje pri pobreží Pingtanu v provincii Fu-čou a vykonáva geologické mapovanie, vŕta vzorky horniny, realizuje počítačové simulácie a analýzu potenciálnych environmentálnych rizík a dopadov.