Cigániková: Pozitívom v zdravotníctve bolo predloženie konceptu stratifikácie

Bratislava 2. januára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Parlamentná poslankyňa Jana Cigániková (SaS) mieni, že najpozitívnejšou zmenou v slovenskom zdravotníctve v roku 2018 bolo predloženie koncepcie stratifikácie. Reagovala tak na otázky TASR, v ktorých zhodnotila rezort z pohľadu členky výboru pre zdravotníctvo Národnej rady (NR) SR

“Ale len to, že vôbec bola predložená. Inak väčšina zmien, ktoré Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v roku 2018 realizovalo, boli návraty pred zmeny z jesene 2017. Možno to, že trvalo ani nie rok, kým ministerstvo opravilo vlastné chyby, je vlastne pozitívom. Ale ešte nepopravili všetko,” komentovala.

“Keď ministerka Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) predstavila plán stratifikácie nemocníc, strana SaS bola jednou z prvých, kto tento krok pochválil. Aj napriek opozičnému postaveniu, pretože je to aj jeden z prvkov našej reformy 105x lepšie zdravotníctvo. A je to dobrý a nevyhnutný krok,” priblížila Cigániková.

Dodala však, že sa ukazuje, že v prípade dnešného obsadenia ministerstva aj dobré riešenia môžu skončiť bez výsledku. Plán stratifikácie má podľa Cigánikovej “nejasné míľniky”. Podľa jej vyjadrení s ním nepočíta rozpočet na ďalšie roky. “Som si istá, že súčasná vláda na jeho poctivú realizáciu nenájde odvahu,” dodala.

Najväčším problémom, ktorému čelilo slovenské zdravotníctvo počas tohto roku, bolo z pohľadu opozičnej poslankyne personálne obsadenie. “Odchod šéfa oddelenia MZ pre riadenie podriadených organizácii spôsobil hodenie do koša celej koncepcie (pozn. bývalého ministra zdravotníctva Tomáša Druckera) riadenia štátnych nemocníc ako jednej siete. Odchod riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) spôsobuje ukončenie konsolidácie jej hospodárenia po skončení ozdravného plánu,” uviedla.

Nedostatok personálu v zdravotníckych zariadeniach bol podľa Cigánikovej riešený návrhom “významne zmäkčených personálnych normatívov a rizikom zhoršenia kvality zdravotnej starostlivosti”. Nedostatok personálu – lekárov – pre nový koncept ambulantných pohotovostných služieb spôsobil podľa parlamentnej poslankyne “radikálne obmedzenie týchto služieb bez akéhokoľvek zasadenia do kontextu ambulantnej zdravotnej starostlivosti”.

Nepáči sa jej ani to, že nedostatok personálu na oddeleniach bol riešený “podivným premaľovaním” ľudí, ktorí dostali vzdelanie ako zdravotnícki asistenti, na praktickú sestru. “To systémom poslaneckého pozmeňovacieho návrhu počas jednej hodiny zasiahlo 30.000 sestier a 3000 až 5000 zdravotníckych asistentov,” zhodnotila.

Za najväčšiu výzvu zdravotníctva pre rok 2019 považuje Cigániková financovanie liekovej politiky, ktorú nastavila novela bývalého ministra Druckera. “Táto úprava pre úhrady hlavne drahých liekov priniesla do kategorizácie nové objemy úhrad. Zmenou pravidiel pre vstup liekov do kategorizácie, farmaceutické firmy doplnili kategorizáciu o lieky, ktorých spotrebu na najbližších 24 mesiacov ohodnotili ako výdavky poisťovní v sume vyššej ako 271,2 milióna eur. Ak počítame, že by táto právna úprava aspoň sčasti odbúrala financovanie takzvaných výnimiek, stále nám tu ostáva nárast objemu úhrad v segmente drahých liekov a liekov na zriedkavé choroby v hodnote približne 90 – 100 miliónov eur,” rozmenila na drobné opozičná poslankyňa.

V kontexte pretrvávajúceho problému s personálom lekárov a sestier, ktorý pre svoje riešenie potrebuje hlavne riešenia v mzdovej oblasti, za najväčšiu výzvu považuje dodržanie vyrovnaného hospodárenia zdravotníctva vôbec.