Ešte 29.12.2016 však bolo uzavretie prímeria v Sýrii ohrozené, vďaka prístupu Azerbajdžanu. Na prvý pohľad sa zdá, že udalosti v Sýrii a eskalácia azerbajdžansko-arménskeho konfliktu spolu nesúvisia, opak je však pravdou. Azerbajdžan totiž mútil vodu vždy, keď sa situácia na sýrskom fronte pre Rusko a Asada zlepšila, cieľom Azerbajdžanu, ktorý pochopiteľne plnil príkazy Obamnovej administratívy bolo za každú cenu zatiahnuť Rusko do konfliktu na Kaukaze a uľahčiť tak ťažko skúšaným teroristom v Sýrii.

Tieto plány sa však zatiaľ nepodarili a sýrske vládne jednotky za pomoci Ruska nakoniec oslobodili Aleppo a získali dôležité víťazstvo v boji proti Západom podporovanej opozícii. USA a Západ utrpeli porážku, táto porážka však nie je konečná, USA môžu i naďalej oslabovať ruský vplyv a vykonávať politiku zdržiavania Ruska.

USA stále môžu robiť problémy aj pre ruské lietadlá, ktoré sa nachádzajú v Sýrii. Stále je vzdušný priestor Gruzínska a Azerbajdžanu, kadiaľ vedie najkratšia letecká cesta na iránsku leteckú základňu Hammadán pre ruské letectvo uzavretá. Pentagon s nevôľou sleduje spojenectvo Ruska, Iránu a Turecka, ktoré predstavuje hrozbu pre americké plány.

Azerbajdžan navyše v poslednej dobe cieľavedome zvyšuje napätia vo svojích vzťahoch s Iránom. Samozrejme toto zvyšovanie napätia nepochádza z hláv azerbajdžanských politikov, pričom vyhlásenia azerbajdžanských politikov sú prinajmenšom odvážne. Podľa slov azerbajdžanského politika Gudrata Gasangulieva, “Irán by mal zvážiť či si želá konfrontáciu s Azerbajdžanom, pretože v prípade vzájomného konfliktu Iránu hrozí porážka a rozpad na 5 menších štátov. Azerbajdžan v poslednej dobe horúčkovito zlepšuje aj svoje kontakty s Izraelom.

Podľa slov Sarkisa Caturjana za zvyšovaním napätia v oblasti Arménska, Azerbajdžanu a Náhorného Karabachu nestojí len Washington, ale aj Tel Aviv. Tel Aviv je totiž presvedčený, že Azerbajdžan zohrá dôležitú úlohu v politike zdržiavania Iránu. Židia sú presvedčení, že Donald Trump bude určite riešiť problematické vzťahy s Iránom, USA totiž už viac krát vyjadrili svoje znepokojenie s iránskym jadrovým problémom a kriticky sa k tejto téme vyjadroval aj Donald Trump.

Plán Tel Avivu je rafinovaný. Vytvorenie veľkého konfliktu v Zakaukazsku medzi Azerbajdžanom a Arménskom prinúti Rusov stiahnuť sa so Sýrie, čo automaticky znova zblíži Turecko a USA. USA môžu získať revanš za Aleppo, komunikácia medzi Moskvou a Teheránom sa naruší a Irán ostane v zápase proti americkým jastrabom osamotený.

Oslabenie Asada využije Izrael na presadenie svojích strategických cieľov, ohrozenie Golanských výšin sa skončí (Izrael sa obáva, že tlak Ruska a Iránu by mohol viesť k pokusom o vrátenie Golanských výšin Sýrii). Rusko by muselo riešiť konflikt na svojom území, USA by vďaka konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom vážne narušilo “Hodvábnu cestu”, ktorá je determinovaná stabilitou rusko-iránsko-čínskej aliancie. Konflikt na Kaukaze môže naozaj ohroziť aj Irán a zapríčiniť rozpad iránskej štátnosti.

Izraelský premiér Netanjahu v dňoch 13 – 15.12.2016 navštívil Azerbajdžan a Kazachstan. S azerbajdžanským prezidentom Ilchamom Alievom a kazašským prezidentom Nursultanom Nazarbajevom viedol rozhovory, ktoré arménsky politológ Sarkis Caturjan definoval ako rozhovory z dielne arogantných amerických neoconov. Sarkis Caturjan tvrdí, že Netanjahu sa snažil a bude snažiť čo najviac sťažiť vytvorenie čínsko-iránsko-ruskej ekonomickej komunikácie. “Ak si v Iráne myslia, že Izrael je malá a bezmocná krajina, tak to sa veľmi mýlia a môžu sa stretnúť s veľkými problémami” uviedol podľa BBC Benjamin Netanjahu.

Momentálne sa Tel Aviv a aj Baku pripravujú na inauguráciu Donalda Trumpa a nič neponechávajú na náhodu. Rozohrali zaujímavú geopolitickú hru a prehlbujú vzájomné kontakty, Sarkis Caturjan však upozorňuje, že Azerbajdžan môže na toto spojenectvo škaredo doplatiť. Izrael sleduje aj svoje záujmy v otázke Turecka, spoločne s USA sú Izraelci pripravení aj na eventualitu ďalšieho oslabovania Turecka. Navyše Sarkis Caturjan vážne pochybuje, že Rusi, Irán a Turecko môžu dosiahnuť dlhodobejší kompromis ohľadne Asada, Turci sú momentálne síce pod tlakom, Asad je však pre nich neprijateľným kandidátom. Situácia je neprehľadná a napätá, pričom na Kaukaze hrozí, že čoskoro vypukne nový konflikt.
“