Zišlo sa tu spoločenstvo ľudí reprezentujúcich inštitúcie, ktorých činnosť a pôsobenie chce byť „skromnou odpoveďou, ktorou sa celá Cirkev, roztrúsená po svete, obracia na chudobných každého druhu a v každej krajine, aby si nemysleli, že ich volanie zapadlo do prázdna.“ (z Posolstva Svätého Otca Františka na Svetový deň chudobných)

Predstavitelia rád a komisií KBS a partnerské platformy – vyšších predstavených ženských a mužských rehoľných spoločností a Fóra kresťanských inštitúcií, skonštatovali, že v podmienkach, vytvorených pre pomoc odkázaným, pretrvávajú vážne systémové problémy. Tieto problémy spôsobuje už dlhé roky nedoriešená legislatíva, ktorá znevýhodňuje a priamo a bolestivo postihuje práve tých najslabších a na pomoc najodkázanejších členov našej spoločnosti – starých, nevládnych, hendikepovaných, chorých a opustených a ich opatrovateľov a rodiny. Problematické oblasti sú mnohé, pričom poukázali na najzávažnejšie-

Oblasti, v ktorých sú problémy: 

– Zotrvanie odkázaného v rodine, odbremeňovacie služby a podpora rodiny a bezprostrednej komunity pri starostlivosti o odkázaného sú na okraji záujmu štátu i samospráv.

– Identita katolíckych pomáhajúcich inštitúcií sa dostáva do rozporu so zákonným prostredím. Bezprostredná pomoc blížnemu sa formalizovala a stala sa sociálnou službou. Poskytnutie služby lásky môže byť kvalifikované ako porušenie zákona.
Podľa aktuálnych právnych noriem (napr. zákon 448 o sociálnych službách) sociálna služba pre sociálne odkázaného občana nie je nárokovateľná. Žiadna právna norma dnes neumožňuje občanovi sa svojho sociálneho práva domáhať napríklad súdnou cestou.

– Sociálne zákony neriešia problémy občanov, ale regulujú inštitúcie. Občan nemá možnosť slobodného výberu, aby svoju potrebu riešil jemu najvhodnejším spôsobom – napríklad zotrvaním v domácom prostredí alebo prostredníctvom komunitnej starostlivosti.

– Aktuálny spôsob financovania sociálnych služieb je likvidačný. Otvorene predpokladá dofinancovanie z neverejných zdrojov. Štát síce supluje povinnosti samospráv a poskytuje napr. príspevky pobytovým sociálnym zariadeniam, ale ambulantné služby a krízová intervencia sú úplne na okraji záujmu i finančného krytia.

– Štát svojimi neúmernými a náročnými reguláciami predražuje poskytovanie sociálnych služieb a hrozbou sankcií odrádza od dobrovoľnej angažovanosti – napr. normy pre prípravu a výdaj polievky pre bezdomovcov sú rovnaké ako pre varenie polievky vo verejných zariadeniach, sklady potravín po minimálnej dobe trvanlivosti musia splniť tie isté požiadavky ako prvotriedna reštaurácia, útulok pre bezdomovcov musí splniť tie isté stavebné kritériá ako hotel…

– Zdravotná starostlivosť a sociálne služby sú v Slovenskej republike dva separátne systémy s minimálnou koordináciou a prepojením. Každý z týchto systémov sa riadi vlastnou legislatívou a normami.

– V kontexte dlhodobej starostlivosti je nutné integráciu a integrovaný prístup vnímať ako prepájanie sociálneho a zdravotného systému s orientáciou na sociálnu integráciu a inklúziu občanov, ktorí sú odkázaní na dlhodobú podporu a zdravotnú starostlivosť a umožnenie čo najdlhšieho zotrvania v rodinnom prostredí.

– Podporujeme prípravu komplexného zdravotno-sociálneho zákona dlhodobej starostlivosti, ktorý zabezpečí aj komplexný manažment klienta a pacienta na všetkých úrovniach systému starostlivosti, tak zdravotnej ako aj sociálnej. Tento koncept podporujeme aj vzhľadom na jasne definovanú podporu rodinnej starostlivosti, paliatívnej starostlivosti a prepojenie komunitnej, terénnej opatrovateľskej a ošetrovateľskej starostlivosti do spoločného systému.

Účastníkmi stretnutia boli delegáti týchto rád a komisií a partnerov – Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS, Rada Iustitia et Pax, Rada pre pastoráciu v Slovenskej katolíckej charite, Rada pre Rómov a menšiny, Rada pre migrantov, utečencov a pútnikov, Rada pre misie, Bioetická subkomisia, Ordinariát OS a OZ SR, Konferencia vyšších predstavených ženských a mužských rehoľných spoločností, Fórum kresťanských inštitúcií a individuálne pomáhajúce inštitúcie.

Spracovala: Katarína Hulmanová, Sociálna subkomisia KBS