Záhreb 1. júla (TASR/HSP/Foto:TASR)

Chorvátsko sa s úderom polnoci stalo ďalším, už 28. štátom EÚ

Chorvátsko sa úderom dnešnej polnoci stalo 28. členským štátom Európskej únie. Je to ďalší medzník vo vývoji krajiny po vyhlásení nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991. Zároveň ide o prvé rozšírenie EÚ od prijatia Bulharska a Rumunska v roku 2007.

Do ulíc chorvátskych miest prišli túto udalosť spolu s domácimi i zahraničnými politikmi privítať tisíce ľudí, aj keď nie všetci Chorváti členstvo krajiny v EÚ podporujú. Podľa agentúry APA sa to v nedeľu večer ukázalo v Splite, kde kontroverzný spevák Marko Perkovič “Thompson” pritiahol na tamojší štadión na svoj koncert viac divákov (okolo 40.000) ako ich prišlo na oslavy v Záhrebe (zúčastniť sa ich malo približne 10.000 ľudí).

Chorvátsky premiér Zoran Milanovič odmietol porovnanie členstva Chorvátska do EÚ s vstupom na palubu potápajúcej sa lode, keďže balkánska krajina i európsky blok zápasia s ekonomickými problémami. “Prítomnosť vás všetkých ma napĺňa pýchou a inšpiruje ma zdvihnúť tento pohár s ešte silnejším presvedčením, že je spolovice plný, nie spolovice prázdny,” povedal Milanovič krátko pred polnocou na slávnostnej večeri pre 170 hostí.

Podpredsedníčka vlády Milanka Opačičová neskrývala problémy svojej krajiny, ale vstup do EÚ podľa nej otvára Chorvátsku nové príležitosti na ich vyriešenie. Kľúčovými problémami sú nezamestnanosť a nízke mzdy, Opačičová však vo Vukovare varovala, že “je to náš problém a EÚ ho za nás nevyrieši”. Ďalej odmietla pochybnosti doma i v zahraničí, že Chorvátsko nie je pripravené na členstvo v EÚ. Naopak, Chorvátsko je “lepšie pripravené, ako niektorí starí členovia”.

Mnohí Chorváti sa obávajú toho, že tvrdá konkurencia v EÚ zruinuje niektoré sektory národného hospodárstva a priláka prisťahovalcov, hľadajúcich prácu, čo by mohlo dostať trh práce pod ešte väčší tlak.

Prístupové rokovania, sprevádzané mnohými komplikáciami, trvali 2827 dní, uviedla tlačová agentúra HINA. Chorvátsko oficiálne požiadalo o členstvo v EÚ v Aténach vo februári 2003 a štatút kandidátskej krajiny dostalo v júni 2004.

V decembri 2004 Európska rada prijala rozhodnutie o termíne začatia prístupových rokovaní s Chorvátskom (17. marca 2005) za predpokladu, že krajina bude plne spolupracovať s haagskym tribunálom OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Túto podmienku však Záhreb podľa EÚ nesplnil a tak sa prístupové rokovania po intenzívnom diplomatickom úsilí začali až 4. októbra 2005.

Dôvodom odkladu bol bývalý generálplukovník chorvátskej armády Ante Gotovina, obvinený tribunálom OSN z vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť počas operácie Búrka v auguste 1995. Gotovinu sa podarilo chytiť až v decembri 2005 na ostrove Tenerife. V apríli 2011 ho tribunál OSN odsúdil na 24 rokov odňatia slobody, ale vlani 16. novembra ho senát tribunálu v odvolacom konaní zbavil všetkých obvinení a nariadil jeho prepustenie.

Európska politická špička privítala vstup Chorvátska do EÚ

Poprední európski politici gratulovali Chorvátsku, ktoré sa dnes o polnoci stalo 28. členom Európskej únie. Zároveň však upozornili, že iba členstvo v EÚ problémy tejto balkánskej krajiny nevyrieši.

Vstupom do Európskej únie sa Chorvátsko zmení k lepšiemu, povedal krátko po polnoci na ústredných oslavách v Záhrebe predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. “Gratulujem, Chorvátsko! Úderom polnoci vaša krajina prekročila dôležitú hranicu, ktorá zmení život tohto národa k lepšiemu. Vždy ste boli Európania – a teraz ste členmi Európskej únie. V mene vedúcich predstaviteľov 27 členských krajín, z ktorých mnohí sú tu, vítam vás z celého srdca,” povedal Van Rompuy na slávnostnom ceremoniáli na hlavnom záhrebskom námestí Trg Bana Jelačiča.

Van Rompuy ocenil, že Chorvátsko odstránilo prekážky vo svojich vzťahoch so Slovinskom a Bosnou a Hercegovinou a vyjadril nádej, že v regióne budú nasledovať ďalšie pozitívne kroky. V tejto súvislosti spomenul podobnú cestu normalizácie vzťahov, po ktorej sa vydali Srbsko a Kosovo.

Chorvátsko sa vstupom do EÚ vrátilo na svoje “právoplatné miesto” v srdci Európy, konštatoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Chorvátsko je dobre pripravené, uskutočnilo dôležité reformy a je príkladom pre ostatné štáty v regióne. “Výzvy v našom svete sú obrovské. Ale ako súčasť európskej rodiny Chorvátsko nie je samé. Rovnako ako Európska komisia podporila váš vstup, pomôžeme vám ako členskému štátu,” povedal Barroso.

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz ocenil, že Chorvátsko vytvorilo inštitúcie založené na hodnotách demokracie, zmierenia a právneho štátu a reformovalo svoju ekonomiku, aby bola konkurencieschopnejšia. “Ukázali ste, že odhodlaním a tvrdou prácou sa dá dosiahnuť členstvo v EÚ,” povedal Schulz v prejave v Záhrebe. V oblasti západného Balkánu, ktorým ešte pred 20 rokmi otriasala vojna, prispieva európska integrácia podľa neho k mieru a zmene. Príspevok Chorvátska do spoločného európskeho projektu obohatí všetkých, dodal Schulz.

Ako prvá zablahoželala Chorvátsku po polnoci litovská prezidentka Dalia Grybauskaite, ktorej krajina od 1. júla na pol roka predsedá EÚ. Svojmu chorvátskemu partnerovi Ivovi Josipovičovi odovzdala “európsky tímový dres”, pretože “Chorvátsko a Litva sú basketbalové krajiny, takže veľmi dobre vieme, aké je dôležité je byť tímovým hráčom”. “Od dnešného dňa má Európa ďalšieho silného hráča. Začnime víťaziť spoločne,” povedala Grybauskaite.

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá ako jedna z mála do Záhrebu necestovala, prostredníctvom podcastu do Záhrebu odkázala, že na Chorvátsko čaká ešte mnoho práce v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii. Pripomenula však aj nevyhnutnosť reforiem hospodárstva a trhu práce, čo však podľa jej názoru nie je chorvátske špecifikum.

Na oslavy do Záhrebu pricestovalo podľa agentúry HINA 170 vysokopostavených hostí, vrátane 15 prezidentov, 13 predsedov vlád a troch predsedov parlamentov, ako aj mnohých podpredsedov a členov vlád. Pricestoval aj srbský prezident Tomislav Nikolič a premiér Ivica Dačič, ako aj čiernohorský prezident a premiér Filip Vujanovič a Milo Djukanovič. Nechýbajú ani český prezident Miloš Zeman a slovenský premiér Robert Fico.

O polnoci sa centrom Záhrebu rozozneli tóny skladby Óda na radosť, ktorá je hymnou EÚ. Nechýbal ohňostroj, 3D prehliadka významných vynálezov a objavov pochádzajúcich z Chorvátska ani skladba chorvátskeho skladateľa Jakuba Gotovaca s názvom Óda na slobodu. Krátko pred polnocou horolezci z klubu Matica vyvesili zo strechy hotela Dubrovnik vlajku EÚ.

Oslavy pod holým nebom sa konali vo všetkých väčších mestách po celej krajine.