Môj profil 
Predplatné
Brusel 1. júla (TASR) – Chorvátsko pozastavilo v noci nadnes colnú kontrolu na všetkých 74 hraničných priechodoch so susednými členskými štátmi Európskej únie. Vstupom do EÚ sa Chorvátsko stalo súčasťou colnej únie, spoločného hospodárskeho priestoru 28 krajín na základe princípov voľného pohybu tovarov a služieb.
Oddnes takisto nadobúda platnosť voľného pohybu osôb. Prepravu cestujúcich na hraničných priechodoch s okolitými členmi EÚ bude kontrolovať už len polícia. Colné formality boli zrušené.
Na hraniciach so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Macedónskom boli v noci vztýčené značky s nápisom Európska únia a vlajky EÚ.
Najnovší člen EÚ má záujem aj o vstup do schengenského priestoru bez pasových kontrol na vnútroštátnych hraniciach. Vláda v Záhrebe už avizovala, že by chcela byť súčasťou Schengenu do konca roku 2015. Dlhá čakacia doba pre Bulharsko a Rumunsko ale naznačuje, že Chorváti musia rátať aj s politickými, nielen s technickými kritériami.
Chorvátsko bude musieť chrániť najdlhší úsek vonkajších hraníc EÚ, a to v oblasti, ktorá je známa vysokým prílivom nelegálnych prisťahovalcov a obchodovaním s drogami či so zbraňami. Vyše 1300-kilometrové pásmo východných hraníc Chorvátska je dlhšie než spoločná hranica medzi Fínskom a Ruskom, doteraz najdlhšia vonkajšia hranica únie.
Pre chorvátske hraničné orgány ide o veľkú výzvu ustrážiť tieto hranice, lebo sú súčasťou "balkánskej trasy," ktorá sa začína v Turecku, prechádza cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Kosovo a Čiernu Horu.
V roku 2012 úrady zachytili okolo 6500 migrantov smerujúcich cez chorvátske územie do západnej Európy: utečencov z Afganistanu, zo Sýrie, z Turecka, Albánska a afrických krajín. Agentúra EÚ pre správu vonkajších hraníc (Frontex) odhaduje, že počet ľudí, ktorí neoprávnene prekročili hranice Chorvátska, sa vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 33 percent.
Vlani sa chorvátskym hraničným a colným orgánom podarilo zachytiť na štátnych hraniciach okolo 600 kilogramov drog a domáce úrady evidujú aj nárast obchodovania s odcudzenými vozidlami.
Chorvátsko sa snaží čeliť novým výzvam súvisiacim s ochranou vonkajšej hranice únie. Z podporných prostriedkov EÚ už minulo desiatky miliónov eur na zlepšenie prihraničnej infraštruktúry, modernizácie zariadení a školenia pohraničnej stráže.
Podľa údajov chorvátskej strany je v súčasnosti do monitorovania hraníc s Čiernou Horou, Srbskom a Bosnou a Hercegovinou zapojených okolo 6000 členov pohraničnej stráže. To však nestačí – podľa internetového denníka EUbusiness, ktorý sa odvoláva na policajné zdroje, by pohraničníci potrebovali 300 ďalších členov.
Najnáročnejšie bude ustrážiť 1011-kilometrové hranice s Bosnou a Hercegovinou. A to nielen z dôvodu dĺžky, ale aj kvôli ťažko prístupnému terénu s riekami a horami, ktoré je ťažké monitorovať a ktoré sú práve preto obľúbenými trasami pre nelegálnych migrantov.
Ďalším problémom, ktorému Chorvátsko môže podľa EÚ čeliť, je nárast počtu žiadateľov o azyl, na čo Záhreb údajne nie je pripravený: ani finančne, ani personálne.
Organizácia Human Rights Watch (HRW) z Bruselu v tomto kontexte uviedla, že chorvátske prijímacie strediská sú preplnené stovkami detí bez sprievodu, ktoré podľa noriem EÚ potrebujú osobitnú ochranu. Chorvátsko má problém aj preto, že v susednom Macedónsku azylový systém zlyhal, čím narastá tlak na Chorvátsko.
Ak sa Chorvátsko nedokáže vyrovnať s počtom migrantov prichádzajúcich z Balkánu, tak nebude schopné zvládať kritériá EÚ v oblasti azylovej politiky.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
