Pred pár dňami na stretnutí vedenia Smeru-SSD so svojimi mládežníkmi zaznelo jedno veľmi sympatické priznanie, ktoré pôsobilo ako náznak sebareflexie. Robert Fico sa svojmu politickému dorastu zdôveril, že počas svojej éry urobil jednu zásadnú chybu: podcenil mocenský rozmer vládnutia. Mnohé funkcie zverili do rúk odborníkom a neobsadzovali ich politicky, dokonca na určité úlohy poskytovali peniaze mimovládnym organizáciám, ktoré ich však zneužili na boj proti ich strane. Tu by som ho doplnil, že nešlo len o mimovládky.

Smer absolútne podcenil význam zahraničnej politiky, prakticky na ňu rezignoval a diplomatov potreboval iba na to, aby mu kryli chrbát v Bruseli alebo Washingtone. Preto túto úlohu zveril do rúk zdanlivým technokratom, ktorí však slúžili niekomu inému. Iba tak sa mohli stať také obrovské a nepochopiteľné chyby, že poradcom ministra obrany sa stal Ivo Samson, veľvyslancom v Maďarsku Rastislav Káčer, ministrom zahraničných vecí Kukanov človek Miroslav Lajčák, štátnym tajomníkom za Smer bol Ivan Korčok a eurokomisárom ďalší liberál Maroš Šefčovič. A mohol by som pokračovať. To všetko sa im vypomstilo v ďalšom volebnom období.

Schválne som povedal „náznak sebareflexie“, lebo podstatné veci o ich vládnutí nezazneli. A tým nechcem povedať, že by bol Hlas lepší. Práve naopak. Z tej strany nezaznelo vôbec nič, hoci do Hlasu prešlo prakticky celé biznis krídlo materskej strany – preto považujem za takmer bezočivé vyhlásenie Petra Pellegriniho, že oni opustili minulosť tým, že opustili Smer – akoby sa ich prešľapy vládnutia netýkali.

Netrvalo dlho a na Ficove reči naskočil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ako kapor na červíka. Na tlačovej konferencii bedákal, že to, čo zamýšľa Smer so Slovenskom, je vážne ohrozenie demokratického zriadenia a že prichádza s návrhom, ktoré v Rusku zneužívajú na zatváranie disidentov. Šimečka dokázateľne klame. Ficov útok na mimovládne organizácie bol síce emotívny, ale jeho návrh kopíruje ten istý zákon, ktorý existuje v Spojených štátoch. Nikomu nehrozí zatváranie. Ani prenasledovanie. Ani vypovedanie z krajiny. Ide len o to, aby občania jasne vedeli, z akých zdrojov je financovaná dotyčná mimovládka a na čo svoje peniaze používa.

Napríklad Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, z ktorého vyšiel neskorší minister obrany Jaro Naď, súčasný minister obrany Martin Sklenár, jeho štátny tajomník Marián Majer, riaditeľka jeho kancelárie Monika Masariková, predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Juraj Krúpa a ďalší a ďalší – dostával peniaze priamo z amerických vládnych zdrojov, ale bežní ľudia sa k tomu nemohli dopátrať, pretože to zatajoval. Pritom vznikol čistou „náhodou“ bezprostredne po Majdane, opäť „náhodou“ začal intenzívne presadzovať zvyšovanie zbrojenia a ďalšou „náhodou“ médiá okamžite prezentovali týchto ľudí prakticky bez väčších skúseností ako výlučných „nezávislých“ expertov na obranu.

Aby sme sa nepomýlili, nemali by sme všetky mimovládne organizácie hádzať do jedného vreca. V tomto prípade by sme mali hovoriť skôr o politických think-tankoch, lebo sú tisíce mimovládnych organizácií, ktoré sa nezištne zaoberajú dobročinnou činnosťou, starajú sa o chorých, zachraňujú detské ihriská, parky atď. a mohlo by sa ich to dotknúť. Tu ide výlučne o také inštitúcie, ktoré zneužívajú zahraničné peniaze na ovplyvňovanie domácej politiky. Napokon, toto rozlíšenie jasne urobil aj Robert Fico, keď spomenul príklad ochranárov, ktorí sa starajú povedzme o orla kráľovského a môžu aj naďalej počítať s vládnou pomocou. No ak chce niekto robiť politiku, nech si transparentne založí politickú stranu a neskrýva sa zbabelo až zákerne za falošnú nezávislosť v nejakej mimovládke. Ako môžeme dôverovať napríklad bývalej veľmi zaujatej redaktorke denníka Sme Zuzane Petkovej, z ktorej sa z noci na ráno stala „expertka na korupciu“ a z pozície riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu financovanej sponzormi Progresívneho Slovenska dáva stanoviská typu „chameleón Fico“. Toto je vyjadrovanie nezávislej expertky?

Progresívci sa samozrejme boja, že prídu o hlavný zdroj svojich príjmov a mediálnej podpory, preto robia falošnú paniku. Som kritický voči ekonomickým kauzám bývalých vlád Smeru, ale čo sa týka úrovne demokracie, Smer nikdy neznížil jej stav, nezneužil ani svojej postavenie počas jednofarebného vládnutia, v tejto oblasti boli smeráci vždy veľkorysí, v niektorých prípadoch (ako som uviedol) až príliš úzkostlivo demokratickí. Obavy sú na mieste skôr z progresívcov, ktorí sa o vládnutie ešte len sotva obtreli a už sú posadnutí svojimi sklonmi škandalizovať, ostrakizovať, šikanovať, dozerať, udávať, cenzurovať a kriminalizovať. Odtiaľto, nie zo Smeru, prichádza najväčšie ohrozenie demokracie.

Prečítajte si tiež:

• Fico upozorňuje na vznikajúce absurdné spojenia: Šialený zlepenec!
• Prieskum: Vysokoškoláci by volili Progresívne Slovensko, nasleduje Saska, Hlas a KDH
• Takúto sumu povyťahoval Globsec zo štátu