Takúto sumu povyťahoval Globsec zo štátu

Bratislava 29. mája 2023 (HSP/Foto: Socialisti.sk)

Politici strany Smer SSD už viackrát v alternatívnych médiách čelili otázke, či ich nemrzí štedré financovanie politických mimovládok počas ich vlád, keďže tie sa nemalou mierou podieľali na ich páde. Odpoveďou býva smutná obdoba odpovede: “Hriali sme si hada na prsiach.” Vlády sa striedajú, postoj k mimovládnym organizáciám ostáva nemenný. Potom sa nemožno čudovať, že takmer všetci dôležití ľudia okolo ministerstva obrany sú nejako spojení s prostredím Globsecu. Globsecu venoval celý článok Artur Bekmatov z hnutia Socialisti.sk

Bekmatov vo svojom článku uvádza, že za peniaze, ktoré štát v tomto volebnom období daroval mimovládke GLOBSEC, sme mohli zrekonštruovať 3 polikliniky, alebo 6 škôl, alebo opraviť 22 km ciest II. a III. triedy. Alebo zrekonštruovať 6 domovov pre seniorov či poskytnúť dotáciu 19 veľkým podnikom na zvýšené ceny energií a pomôcť tak udržať tisícky pracovných miest. Miesto použitia 2,5 milióna eur na účely, ktoré by bežní ľudia skutočne cítili, ich štát dal na prejedenie partičke militaristických štváčov. Podľa neho je to ďalší dôkaz toho, že peňazí je v tejto republike dosť, len sú nesprávne investované.

Predražené konferencie?

Globsec dostáva od štátu peniaze na tri podujatia – konferencia Globsec, Tatra summit a Stredoeurópske strategické fórum Cheâteau Béla. Posledné stojí štát najmenej – rádovo naň idú „len“ desiatky tisíc eur. Na Globsec a Tatra summit však idú podstatne väčšie „pálky“. Ani nie trojdňový Globsec dotuje štát sumami 400 tisíc eurami a viac. Na aktuálny ročník prispelo ministerstvo zahraničia 300 tisíc eurami, ministerstvo obrany 150 tisíc eurami. Čiže dovedna 450 tisíc eurami. A do toho nie sú zarátané výdavky štátu v podobe kontroly hraníc a ochrany samotného podujatia zložkami ministerstva vnútra.

“V roku 2020 prispelo miesto rezortu obrany ministerstvo financií pod vedením Eduarda Hegera sumou 250 tisíc eur,” píše Bekmatov. “Covidový ročník Globsecu tak štát vyšiel na 550 tisíc eur. Účet za štyri ročníky sa pomaly blíži k 2 miliónom eur. Pri Tatra summite sú organizátori z Globsecu k štátu trochu šetrnejší. Jednotlivé ročníky stáli štát „len“ 200-270 tisíc eur. Za celé volebné obdobie to činí zatiaľ vyše 650 tisíc eur. A sumárny účet, ktorým štát podporil Globsec v aktuálnom volebnom období presahuje 2,5 milióna eur. Zatiaľ. Pretože s veľkou pravdepodobnosťou Globsec ešte niečo vytiahne od štátu v týchto dňoch, keďže 29. mája sa začína bezpečnostná konferencia a v októbri sa zase uskutoční Tatra summit. Je tak celkom možné, že záverečný účet bude atakovať hranicu 3 milióny eur!”

Bekmatov upozorňuje, že Globsec je nielen prisatý na štátnych financiách, ale pravdepodobne aj cicia viac, než naozaj na svoju činnosť potrebuje: “V hnutí sme podľa rozpočtov priložených k vybraným zmluvám spravili vlastný prieskum trhu k jednotlivým položkám. Dopracovali sme sa k násobne nižším sumám. Napríklad aktuálny ročník konferencie Globsec podľa rozpočtu, ktorý prezentovali štátu organizátori bude stáť celkovo viac ako 1,7 milióna eur. Podľa nášho prieskumu trhu sú reálne náklady pod 450 tisíc eurami. Vyplývajú z toho dve možnosti: buď mimovládka narába so štátnymi peniazmi maximálne nehospodárne, alebo umelo nafukuje rozpočet, aby jej drvivú väčšinu výdavkov pokryli len štátne dotácie.” Bekmatov uvádza príklady v rozpočte Globsecu, kde sú položky nafúknuté päťnásobne, niektoré až desaťnásobne. “Je možné, že pre naše ministerstvá je dôležité zúčastňovať sa takýchto fór. V tom prípade je ale na mieste otázka, prečo sa štát nepodujme pripraviť ich vo vlastnej réžii, ale miesto toho živí parazitujúcu mimovládku.”

Striedanie kohútikov

Kreativita vo foundrisingu Globsecu je mimoriadna. Konečný poskytovateľ však ostáva ten istý: štát. Len “mostíky,” ktorými sa dá dostať k peniazom sa líšia. Bekmatov dáva aj konkrétne príklady: “Raz požiadajú o dotáciu ako Globsec – občianske združenie, inokedy ako Globsec s.r.o. V roku 2022 si občianske združenie vypýta na Tatra summit dotáciu 35 tisíc eur od Nadácie Ministerstva hospodárstva SR, v roku 2023 zase eseročka uzavrie zmluvu o reklamnej spolupráci na 30 tisíc eur s Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou, a.s. Ktorá tiež spadá pod ministerstvo hospodárstva. O tom, že ide o samoúčelnú zmluvu svedčí fakt, že štátna spoločnosť zaplatila 30 tisíc eur za služby, ktoré zahŕňajú zväčša pozvánku pre 1 osobu na Globsec a Tatra summit a vybrané sprievodné podujatia, uverejnenie loga JAVS, a. s. na konferenčných materiáloch, zaradenie do adresáru newslettera, možnosť pripraviť vlastný webinár a malý event v priestoroch Globsecu a pod. Čiže nič svetoborné, čo by sa približovalo k hodnote 30 tisíc eur. Ministerstvo obrany zase Globsecu prevekslovalo viac ako 50 tisíc eur cez Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Univerzita dostala od MO SR zákazku na vypracovanie analýzy o civilnej ochrane za 86 tisíc eur a o niekoľko mesiacov neskôr si univerzita u Globsecu objednala vypracovanie tejto analýzy za 52 tisíc eur. Ďalší príklad nehospodárneho nakladania s verejnými financami. Apropos, čo robia analytici na ministerstve obrany, keď vypracovanie takejto štúdie musia delegovať na externé inštitúcie?”

Treba to zastaviť

“Nie som a priori proti financovaniu neziskoviek a mimovládok. Práve naopak,” píše nakoniec Bekmatov. “Chcem, aby peniaze, ktoré štát poskytuje niekoľkým elitárskym militaristom na luxusné hostiny, išli občianskym združeniam, ktoré uchovávajú kultúru, ktoré vedú mládež k športu, zachraňujú naše historické pamiatky či pomáhajú zdravotne znevýhodneným. To sú skutočné neziskovky s pridanou hodnotou.” V posledných vetách však pripomína, ako to s politickými neziskovými organizáciami dosiaľ vždy bolo: “Obávam sa však, že nech budete voliť hocikoho z veľkých hráčov, tak nikto z nich po voľbách Globsecu tento zdroj financií neprestrihne. Státisicové dotácie totiž tejto mimovládke posielali aj ministerstvo obrany pod vedením národniarov či ministerstvá zahraničia, financií a hospodárstva pod vedením sociálnych demokratov.”

Takto sme si občiansku spoločnosť kedysi naozaj nepredstavovali. Počiatočná injekcia na naštartovanie mimovládky zo zahraničia, ktorej potom médiá vytvoria priestor, aby sa napokon ľudia z nej dostali na ministerstvá, ktoré jej štedro prispejú, čím sa mimovládka dokáže nakŕmiť aj sama. Zo štátneho, teda z našich.