Bratislava 4. júla 2018 (HSP/Foto:PrintScreen)

V televíznej debate, ktorá sa uskutočnila pred týždňom na TA3, vzbudil pozornosť kandidát na prezidenta Eduard Chmelár, ktorý na varovania spoludiskutérov pred kriminalitou moslimských migrantov povedal:

„Vy tu hovoríte o migrantoch ktorí páchajú násilie. Na Slovensku páchajú násilie biely extrémisti a nie moslimovia. Na Slovensku je problém s násilnou činnosťou bielych extrémistov.“

Ďalší kandidát na prezidenta sudca Štefan Harabin ho napomenul, aby nerobil z jednej pouličnej bitky s následkom smrti celospoločenský problém a nepečiatkoval Slovákov za extrémistov na podklade tejto skutočnosti.

Chmelár dodatočne cítil potrebu reagovať a to tak, že sa na svojej stránke snažil dokázať, že na Slovensku je naozaj najväčší problém s násilnou trestnou činnosťou, ktorú páchajú biely extrémisti, čo dokladoval nárastom takýchto extrémistických činov.

„Keby boli výroky Štefana Harabina na moju adresu výplodom nejakej chorej mysle, nestoja mi za reakciu. Ale ja musím opätovne zdôrazniť, že ide o sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého povinnosťou je brániť spravodlivosť, ústavnosť a demokraciu v tomto štáte. A namiesto toho, aby zdokumentovaný nárast extrémistických trestných činov potvrdený tak Úradom špeciálnej prokuratúry SR, ako aj Národnou kriminálnou agentúrou dôsledne odsúdil, zľahčuje ho, obchádza fakty, vedome zavádza, že robím závery na základe „jednej pouličnej bitky“ (keďže ich robím na základe oficiálnych štatistík) a klame, že „kriminalizujem Slovákov“, pretože poukazujem len na usvedčených vrahov, ktorých by mal on ako prominentný sudca odsudzovať ešte dôraznejšie ako ja.

Ale poďme k faktom. Úrad špeciálnej prokuratúry už minulý rok varoval, že „začaté trestné stíhania pre trestné činy extrémizmu zaznamenali číselne prudký nárast“. Celkovo ich bolo za minulý rok 176. Podľa čerstvých údajov Národnej kriminálnej agentúry, ktoré som dnes získal, ich bolo len za prvých päť mesiacov tohto roka 87, čo je opäť viac ako v roku 2017 za to isté obdobie.“

Pre úplnosť k Chmelárovým štatistikám treba dodať, že v roku 2017 zaznamenala polícia 6 132 prípadov násilnej trestnej činnosti. Objasnenosť bola v tomto prípade na úrovni 76,22 percenta. Vrážd bolo 57, objasnených bolo 39.

Harabinove označenie trestného činu v televíznej debate ako ublíženia na zdraví s následkom smrti, na základe ktorého nie je dôvod označovať celý národ ako extrémistov, sa Chmelár pokúsil preniesť do filozofickej roviny, kde sa snažil vytvoriť dojem, že ak Harabin tento skutok neoznačil ako brutálnu vraždu, tak ho zľahčuje, či rovno schvaľuje a teda nemá na poste sudcu Najvyššieho súdu čo robiť.

„Mňa ako občana tejto republiky šokuje, že sudca Najvyššieho súdu SR si osvojuje rétoriku a argumentáciu extrémistických skupín, šokuje ma, že moji protikandidáti, politické strany, mimovládne organizácie i médiá tentoraz mlčia a nemajú odvahu o demokratických hodnotách nielen rozprávať, ale sa za ne aj otvorene postaviť. Vzniká preto otázka, prečo sudca Najvyššieho súdu – čo by mala byť jedna z najvyšších autorít spravodlivosti – tak hanebne zavádza verejnosť. Vraždu mierumilovného človeka nazval „normálnou pouličnou bitkou s následkom smrti“, čo je nehorázne bagatelizovanie problému.“

Opýtali sme sa preto renomovaných právnikov, ako by po právnej stránke označili predmetný trestný čin oni.

Marek Para, advokát:

Po vzhliadnutí obrazového záznamu som bol zdesený mierou agresivity. No napriek tomu sa z právneho hľadiska musím prikloniť k názoru, že obzvlášť závažný zločin Vražda, vyžaduje vyššiu mieru zamerania úmyslu na spôsobenie smrti ako vykonal páchateľ v danom prípade.

Taktiež súhlasím s názorom, že tento prípad nereflektuje názorové postoje slovenskej spoločnosti a nemožno Slovenky a Slovákov označovať ako extrémistov.

Ján Hlbočan, advokát:

Myslím si že nejde o vraždu. S prípadom nie som detailne oboznámený, ale z toho čo som zachytil v médiách, ide skôr o ublíženie na zdraví s následkom smrti.

Ján Čarnogurský, advokát:

Podľa toho, čo bolo o skutku publikované v tlači, išlo o zabitie podľa § 147 Trestného zákona: Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Odsek tri: ak spácha čin závažnejším spôsobom konania alebo ako člen nebezpečného zoskupenia (bandy), potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov. Členstvo v bande by páchateľovi bolo treba dokázať, ale stačí závažnejší spôsob konania. V tomto prípade možno očakávať trest blízko hornej hranice trestnej sadzby, pretože skutok bol veľmi odsúdeniahodný a bolo by to spravodlivé.

Jaroslav Hlivjak, bývalý sudca:

Vražda vyžaduje úmysel obeť zabiť. Prokurátor teda pred súdom musí dokázať, že kop do hlavy bol vykonaný s cieľom zabiť, čo sa mi zdá z dostupných informácií nepravdepodobné.

Michal Vaľo, bývalý generálny prokurátor:

Odpoveď na otázku ako treba právne posúdiť konanie, ktoré malo za následok smrť Filipínca Henryho Acordu, nie je jednoznačná a vyžaduje si podrobnú znalosť priebehu udalosti, spôsobených zranení, zdravotného stavu obete, akú obuv mal páchateľ a podobne.

Rozdiel medzi trestným činom zabitia a trestným činom vraždy je v úmysle páchateľa. Vražda vyžaduje úmyselné usmrtenie.

O úmyselné usmrtenie však ide nielen vtedy, ak páchateľ priamo chcel obeť usmrtiť, ale aj vtedy, ak to nebolo jeho cieľom, ale vedel, že svojím konaním môže smrť obete spôsobiť a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený, bolo mu to jedno.

O zabitie pôjde vtedy, ak páchateľ chcel ublížiť obeti, dokonca aj keď jej chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale nemal úmysel jej spôsobiť smrť.

Či chcel páchateľ obeť usmrtiť (za čo zákon hrozí trestom najmenej 15 rokov odňatia slobody), alebo jej chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a smrť spôsobil len z nedbalosti (trest najmenej 7 rokov odňatia slobody), alebo chcel spôsobiť obeti len menšie ublíženie na zdraví a smrť spôsobil len z nedbalosti (trest najmenej 3 roky odňatia slobody), to samozrejme nezávisí len od toho, k čomu sa páchateľ prizná. Vychádza sa aj z hodnotenia priebehu udalosti, výpovedí svedkov a najmä z mechanizmu a sily útoku.

Kopnutie do hlavy, najmä keby to bolo značnou silou, v tvrdej obuvi a pod., spravidla nasvedčuje tomu, že páchateľ bol uzrozumený s tým, že takýmto útokom môže spôsobiť aj smrť. Na silu kopanca možno usudzovať podľa spôsobených zranení, či a ako bola poškodená lebka, mozog a pod. Podľa zverejneného videa útok bol vedený veľmi brutálne, kopancom do tváre obete, ktorá neútočila, ani sa nebránila. Netrval dlho, ale podľa všetkého len preto, že obeť skolabovala.

Sudca bude mať k dispozícii protokol o pitve obete, výpovede svedkov, popis obuvi páchateľa, jeho charakteristiku, a bude na ňom, aby konanie páchateľa posúdil.