Bratislava 31. marca 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP-Chrysler Museum, James Abbe,Tam McDonald)

Uvedomujem si, že názov článku môže u čitateľa vyvolať určitý šok a údiv. Veď čo môžu mať Chaplin a NATO spoločného, aby o tom mohli vedieť napríklad obyvatelia okresu, regiónu, republiky, svetadiela či možno aj celej planéty?

Chaplin bol filmový komik a NATO nemá v rámci svojich štruktúr také indivídua, aby nám po tvárach od neustáleho smiechu stekali slzy. To skôr po tvárach mnohých ľudí sa kotúľali slzy od plaču zo zúfalstva, strádania, zabíjania, umierania, ale o tieto slzy teraz nejde.

Ľudský svet a veci, udalosti a procesy v ňom sa zdajú byť pretkané rôznymi súvislosťami, spojené rôznymi siločiarami a vedú k rôznym interpretáciám a poznatkom.

Chaplin mal svoje filmové role, ktoré si ľudia rady pozrú, aby sa zabavili. NATO má svoje politické a vojenské role, ktoré realizuje ( uplatňuje ) v určitých častiach našej planéty a ktoré sa priamo dotýkajú života a smrti miliónov ľudí. NATO však nie je pre zábavu, ale vraj pre obranu a zaistenie bezpečnosti obyvateľstva jej členských krajín.

Aby som mohol dať do určitej súvislosti Chaplina a NATO, vrátim sa v spomienkach do svojich mladých rokov, keď som si mohol pozrieť jednu grotesku s Chaplinom. Žiaľ, názov tejto grotesky si nepamätám, iba to podstatné, čo mi utkvelo v pamäti a teraz mi dalo signál spojiť to s organizáciou NATO. Čo to bolo?

Bola to zrejme ťažká hospodárska kríza v minulom storočí, veľká nezamestnanosť, chudoba. Bola to doba, v ktorej nebolo ľahké prežiť, zachovať si svoju ľudskú dôstojnosť, postarať sa o svoju rodinu. Chaplin v groteske predstavuje človeka postihnutého hospodárskou krízou, ktorý aj sám sa snaží rozmýšľať, ako prežiť. Chaplin predstavuje živnostníka – sklenára, ktorý stratil zákazníkov a Chaplin za mimoriadne kritickej situácie sa vynašiel, čo musí robiť, aby prežil. Na pomoc si berie chlapca v rokoch povinnej školskej dochádzky a má jednoduchý plán. Chlapec, zrejme jeho syn, má za úlohu rozbíjať na príbytkoch ľudí sklenené okna a Chaplin ako živnostník – sklenár má príležitosť poškodeným domácnostiam za určitú odplatu pomáhať tak, že rozbité okna opäť zasklení.

Už na prvý pohľad je jasné, že profesia sklenára sa môže naplno rozvinúť len vtedy, ak existujú zákazníci, ktorí majú rozbité okna a nemôže to ostať neopravené. Nie je problém pochopiť, že deštrukčná činnosť a aktívna pomoc patria akosi k sebe. Ak má Chaplin ako sklenár zákazníkov, má prácu a je tak zachránený pred vlastným kolapsom. Chlapec sa hádzaním kameňov do okien príbytkov ľudí postaral o to, aby jeho deštrukčnou činnosťou vznikol „klub zákazníkov“, ktorí si svoju bezpečnosť musia ochrániť tým, že si objednajú sklenára, ktorý je im vždy v blízkosti a ponúka svoje služby. Chaplin – sklenár je v takýchto prípadoch záchrancom, pomocníkom poškodených ľudí.

A tu je okamih, aby som sa odvážil napísať, čo majú Chaplin a NATO spoločného, prečo Chaplina z jeho filmovej role spájam s NATO a jeho proklamovaným poslaním v ľudskom svete. Filmový Chaplin a NATO majú v svojej ľudskej či spoločenskej existencií jednu spoločnú črtu: metódu, ktorú používajú, ak je potrebné riešiť záchranu živnosti či ak je potrebné z určitých dôvodov aktivizovať činnosť medzinárodnej organizácie – NATO.

Najprv je potrebné vykonať určitú deštrukčnú činnosť a v následnom kroku je potrebné deklarovať a zabezpečovať aktívnu záchranu, ochranu, respektíve pomoc. Deštrukčná činnosť nie je o verejnej prezentácií a ani o pravdivej propagande. Aktívna pomoc ( záchrana ) je legalizovaným krokom, týka sa verejnej prezentácie ( som sklenár, som ochranca demokratických hodnôt ) a oficiálne sa propaguje jej potreba.

O metóde Chaplina v jeho filmovej úlohe som sa zmienil. Ako však túto metódu, metódu deštrukčnej činnosti a aktívnej pomoci ( záchrany ) využíva NATO? Je možný stručný popis použitia tejto metódy zo strany NATO?

Pre NATO týchto rokov chaplinovský motív „rozbiť sklenené okna na príbytkoch ľudí“ znamená nájsť nepriateľa Európy a USA ( Západu ), pretože bez nepriateľa nie je možné efektívne v čase mieru ( ako krízy ) existovať. Ľudským bytostiam potrebujeme dodať primerané dávky strachu, aby sa tieto bytosti ( obyvateľstvo ) mohli stmeliť do „klubu zákazníkov o potrebe ich ochrany a zaistenia bezpečnosti“.

Chaplin k deštrukčnej činnosti použil svojho chlapca, pravdepodobne syna. USA a NATO za pomoci Európskej únie pre vykonanie deštrukčnej činnosti použili chlapcov z Ukrajiny, ktorým dávam priliehavé pomenovanie – „figuranti“. Majdan v Kyjeve sa podarilo zorganizovať tak, aby bolo možné uskutočniť štátny prevrat, zásluhou ktorého došlo k zásadným zmenám vo vzťahoch s Ruskom a podarilo sa cez rôzne aktivity „figurantov“, politikov a médií vyvolať u obyvateľstva Európy strach, pretože Rusko bolo označené za agresora na Ukrajine.

„Rozbitím okien na príbytkoch ľudí“ sa podarilo v minulom roku nastoliť medzi Ruskom a demokratickým Západom vrátane NATO konfrontačnú politiku, ktorá za pomoci masmédií mala zmeniť európsku verejnú mienku tak, aby obyvateľstvo pociťovalo z Ruska a jeho vraj veľmocenských ambícií strach a bolo naklonené prijať ponuku ( politiku ) NATO, resp. Západu.

Za existencie ukrajinskej krízy a konfrontačnej politiky je vraj možná len jedna správna cesta: k riešeniu vzniknutej situácie ( deštrukčnou činnosťou vyvolanej ) je potrebné prizvať „sklenára“ ( viď Chaplin ), teda NATO. A NATO ako „sklenár“ pohotovo reaguje.

Pod vedením USA sa do strednej a najmä východnej Európy premiestňuje vojenská technika a vojenské sily, organizujú sa propagačné jazdy americkej armády po strednej Európe.

V Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku sa NATO udomácnilo so svojou logistikou a infraštruktúrou. Rozhodujúce pozície získava NATO aj v nečlenskej krajine, krajine prozápadných „figurantov“ – na Ukrajine. Ukrajina vraj má zámer s pomocou kontingentu NATO potlačiť opolčencov podľa chorvátskeho scenára, aby NATO získalo prístup k „priateľskej“ hranici s Ruskom.

Začiatkom októbra roku 2015 sme sa mohli dozvedieť, že NATO sa rozhodlo na Slovensku a v Maďarsku vybudovať dve regionálne veliteľstva. Tento krok má byť výrazom „podpory východným členom NATO, ktoré sa obávajú veľmocenských ambícií Ruska“. Keďže ministri dotknutých krajín tento plán NATO schválili, je zrejme, že majú najväčší strach a najväčšie obavy, čo v skutočnosti nesvedčí o ich morálnych kvalitách potrebných pre výkon zodpovedných funkcií. Rovnako to platí aj pre našich zákonodarcov, pretože nebol problém z ich strany vyjadriť súhlas s vybudovaním regionálneho veliteľstva. A najväčšie obavy z veľmocenských ambícií Ruska má prezident Slovenskej republiky, ktorý rovno rieši otázku základne NATO na našom území. Je to normálny prírodno-spoločenský úkaz, keď celá plejáda politikov Slovenska, na rozdiel od jeho obyvateľstva, sa obáva veľmocenských ambícií Ruska a  veľmocenské postavenie USA vo svete priam posväcuje?

Veliteľské centra v sile 41 mužov v každom z nich majú slúžiť ako plánovacie koordinačné strediska pre manévre nových aliančných síl veľmi rýchlej reakcie. Z môjho pohľadu sily veľmi rýchlej reakcie musia byť veliteľstvu poruke a preto je možné predpokladať, že aj na našom území budú rozmiestnené cudzie vojska, ktoré môžu reagovať na rozkaz veliteľstva na rôzne mimoriadne situácie.

Týmto a ďalšími aktivitami vrátane šírenia vojnovej propagandy sa NATO zapája do aktívnej záchrany členov „klubu zákazníkov o potrebe ich ochrany a zaistenia bezpečnosti“. Je veľmi dôležité si uvedomiť, čo na činnosť aktívnej záchrany obyvateľstva za pomoci NATO povedal jeho generálny tajomník J. Stoltenberg: „To všetko vysiela jasný odkaz všetkým občanom členských štátov NATO: NATO vás bude brániť, NATO je v strehu, NATO je pripravené“.

Týmto vyhlásením je metóda deštrukčnej činnosti a aktívnej ochrany zavŕšená. Bolo potrebné vyvolať udalosti na Ukrajine tak, aby sa našiel nepriateľ Európy – Rusko. Bolo potrebné pretransformovať verejnú mienku obyvateľstva Európy tak, aby sa začalo obávať ( dostalo strach ) z možnej agresie Ruska. A našťastie pre obyvateľstvo Európy, našiel sa jeho ochranca – NATO! Tento „sklenár“ sa preto pripravuje na obranu demokratického Západu a jeho obyvateľstva.

Predpokladám, že kto dokáže pochopiť túto metódu spoločnú tak pre Chaplina v jeho filmovej úlohe sklenára ako aj pre NATO, mal by tiež pochopiť, že v skutočnosti na strane NATO ide o falošnú hru s obyvateľstvom Európy, pretože NATO si cez použitie opísanej metódy našlo spôsob, ako verejne zdôvodniť svoje neutíchajúce úsilie dostať sa natrvalo čo najbližšie k územiu Ruskej federácie. Iba v tomto okamihu je dôležité pripomenúť, aby nás nemýlil Ficov boj proti sankciám, pretože jeho „boj“ je aktivitou na detskom ihrisku, ktorou nikoho a nič neovplyvní, pretože ako predseda vlády významne pomáha presadzovať politiku NATO v tomto našom priestore.

Prečo som sa rozhodol pre také zvláštne poukázanie na metódu cez filmovú úlohu Chaplina a NATO? Pretože uvedená metóda v masovom meradle dezorientuje obyvateľstvo Európy v chápaní toho, čo sa v politike Západu odohráva. Berie sa na vedomie, že v demokratickom právnom štáte nie je možné, aby dochádzalo k deštrukčnej činnosti vo vzťahu k časti vonkajšieho sveta ( mimo Západu ). Za všetko môže zlo iných národov, pretože nemajú demokratický politický poriadok ( a ten im treba dodať ! ).

Deštrukčná činnosť ako prvý krok metódy sa zvyčajne nedáva do súvislosti s aktívnou záchranou ako druhým krokom metódy a opačne. Potieranie súvislosti obidvoch krokov jednej metódy sa deje za pomoci propagandy a zároveň aj za absencie morálnych kvalít politikov. Do oblasti propagandy vstupuje často neziskový – mimovládny sektor. Tak napríklad think-tank Európske hodnoty z Českej republiky vydal dokument o najčastejších ruských mýtoch a klamstvách týkajúcich sa ukrajinskej krízy. Toto občianske združenie na stránkach dokumentu deklaruje, že demokratický Západ nemá nič spoločného s ukrajinskou krízou a teda žiadny deštrukčný pohyb ako prvý krok metódy sa nekonal.

Popretím prvého kroku metódy ako deštrukčnej činnosti sa posilnila propaganda Západu v zmysle, že Rusko je agresor a má veľmocenské ambície a zároveň sa posilnila u mnohých ľudských bytosti viera, že NATO má ušľachtilé ciele a preto proti jeho aktivitám nemôžu byť žiadne námietky.

V demokratickej spoločnosti aj do problematiky zahraničnej politiky a účasti Slovenska v medzinárodných organizáciách majú čo veľmi pravidelne a systematický hovoriť aj občania. Zástupcom občanov ( politikom ) nemôžeme dôverovať bez kontroly a bez vplyvu na ich rozhodovanie. V našej spoločnosti sa absencia kontroly a absencia vplyvu verejnosti stala bežnou praxou politického života. Veríme, že napríklad Fico, Kaliňák, Glvač a Lajčiak poctivo a s plným nasadením pracovali či pracujú iba pre blaho svojho ľudu. Lenže nemôžeme mať istotu, pretože aj oni sú pod vplyvom rôznych národných či nadnárodných síl a organizácií a majú svoje morálne predpoklady.

Oznámenie o rozhodnutí NATO vybudovať aj na Slovensku regionálne veliteľstvo, ktoré má slúžiť pre manévre nových aliančných síl veľmi rýchlej reakcie beriem na vedomie s hlbokým znepokojením. Pre verejnosť na Slovensku nebolo dostatočným impulzom ani obdobie pred voľbami do NR SR, aby sa spamätala a nedovolila našej vláde zakladať na našom území stredisko pre manévre vojenských síl veľmi rýchlej reakcie. Po určitom čase sa tu usadia aj vojenské sily, ktoré spoločne so svojim veliteľstvom nebudú mať úlohu iba sliediť a provokovať Rusko, ale v prvom rade budú tvoriť efektívny dohľad nadnárodných síl ( globálnych elít ) nad obyvateľstvom Slovenska. Ich prítomnosť môže v v ďalšom období ovplyvniť našu vnútornú a zahraničnú politiku, lenže nebude to v pozitívnom zmysle, ak tento zmysel má byť spojený s potrebami obyvateľov Slovenska.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg je presvedčený, že aj Slovensko sa obáva veľmocenských ambícií Ruska a preto nám, obyvateľstvu, s radosťou a dôrazne oznamuje, že NATO nás bude brániť. Pýtam sa: kto „kŕmi“ šéfa NATO obavami Slovákov z Ruska? Sú to občania Slovenskej republiky, ak nie sú schopní ani vlastnej vláde predložiť svoje postoje a posolstvá ? Alebo je to skupina politikov na čele s predsedom vlády SR, prezidentom SR a niektoré neziskové organizácie, ktoré majú z úrovne globálnych elít predpísané rozosievať strach ako nutnú podmienku politických aktivít v súčasnej dobe? Najskôr pôjde o našich politikov a nie o občanov. Nevymýšľam si.

Pozrime sa, čo uprostred leta 2014 tvrdil výkonný riaditeľ „Inštitútu globálnych perspektív“ pri Columbijskej univerzite profesor Paul Christie v rozhovore, ktorý sa odohral v redakcií týždenníka „Európsky ekonomický vestník“ ( Dolné Sasko, Nemecko ). Citujem: „…nepokojná Ukrajina sa musí stať neprekonateľnou bariérou medzi Ruskom a Európou.

Pochopte jedno. Pre spretrhanie ekonomických väzieb Európy a Ruska je treba Európanov vystrašiť ruským nebezpečenstvom, aby to oni sami chceli urobiť – je potrebné od základu zmeniť európsku verejnú mienku o spolupráci s Ruskom. Je treba stále zdôrazňovať agresivitu a nepredvídateľnosť Ruska…Masovokomunikačné prostriedky musia stále hovoriť o raste napätia na Ukrajine, o násilí a brutalite, ktoré páchajú Rusi, aby Európa dozrela do pred výbušného stavu. Nech sa Európania trasú možnou ruskou inváziou…“

Tento citát ukazuje na niečo veľmi zaujímavé. Z postojov výkonného riaditeľa uvedeného inštitútu vyplýva, že vyvolanie strachu u obyvateľstva Európy vrátane Slovenska bolo USA plánované. Aby vyvolanie strachu dosiahlo požadovanú intenzitu, bolo potrebné k tomuto cieľu zaviazať povinnosťou masovokomunikačné prostriedky. A masovokomunikačné prostriedky môžu svoje poslanie splniť len za predpokladu, že formovanie strachu u obyvateľstva sa stane povinnosťou politikov v rámci ich rozhodovacej činnosti. Ak náš Róbert Fico bol spolovice proti sankciám proti Rusku, podiel na realizácií politiky formovania strachu to neovplyvnilo.

Politici demokratického Západu niekedy nedbajú na zmysel slov, ktorými zdôvodňujú svoju politiku aktívnej záchrany. My, východní členovia NATO, sa vraj obávame veľmocenských ambícií Ruska a preto NATO za nás vytvorí určité prekážky k tomu, aby sa tieto ambície nenaplnili. Zdá sa, že ide o veľmi ušľachtilé poslanie. Lenže zdravo a múdro uvažujúci jedinec si môže všímať aj iné súvislosti. Napríklad.

V dnešnej dobe USA sú veľmocou a svoje veľmocenské ambície chcú či plánujú ďalej posilňovať napríklad aj tak, že budú mať pod svojou absolútnou mocou celú demokratickú ( ozaj? ) Európu. V týchto dňoch, mesiacoch a rokoch sa toto posilňovanie moci USA práve deje, pretože v NATO má rozhodujúce postavenie a vplyv. Sme prisluhovačmi USA preto, že jeho svetovládne ambície nám neprekážajú a vítame ich ako pre nás veľmi potrebné. Prečo nám neprekáža politika USA vládnuť nad celým svetom? A prečo sa obávame veľmocenských ambícií Ruska ? Prečo dovoľujeme rozpínať sa najmä americkej armáde po východnej Európe? Lenže USA nechcú mať pod svojou politickou a vojenskou mocou iba demokratický Západ v Európe. Chcú získať moc nad Ruskom a jeho bohatstvom, nechcú mať silného súpera. Prečo sa nám páči takáto politika konfrontácie s Ruskom? Ak sa obávameveľmocenských ambícií Ruska, potom sa rovnako máme obávať veľmocenského správania sa USA a jeho reálneho posilňovania moci v Európe.

Treba, aby obyvateľstvo východnej Európy vedeniu NATO a svojim národným vládam jednoznačne deklarovalo, že nepotrebuje od NATO žiadnu obranu, že nepotrebuje, aby boloaj naďalej strašené hrozbami z ruskej agresie a veľmocenskými ambíciami Ruska, že nepotrebuje, aby sa bez súhlasu tohto obyvateľstva zakladali rôzne veliace strediska a základne pre vojenské sily. Obyvateľstvo východnej Európy potrebuje mať takých politikov, ktorí nebudú prisluhovačmi USA a nebudú svojou politikou podporovať konfrontačnú politiku Západu s Ruskom.

Mal by som pozitívne myslieť a veriť, že obyvateľstvo východnej Európy sa vzoprie proti metóde NATO sľubovať aktívnu ochranu aj za cenu vytvorenia sanitárneho koridoru v blízkosti hraníc s Ruskom a trvalej prítomnosti jeho vojsk v jednotlivých krajinách. V tomto smere som skôr pesimistom, pretože vždy sa v rozhodujúcich chvíľach ako ľudia dáme zlákať nádejou, že všetko bude aj bez nášho úsilia v poriadku. Nádej však nepatrí medzi nástroje múdreho rozhodovania obyvateľstva, hoci má svoj pozitívny význam.

Deštrukčnou činnosťou ako prvého kroku metódy Chaplina sme si stvorili nepriateľa Európy a USA: Rusko. Aktívnou obranou ako druhým krokom metódy Chaplina sa NATO rozhodlo chrániť obyvateľstvo Európy pred týmto vymysleným nepriateľom. To je poriadne farizejstvo, s ktorým dokážeme pokojne žiť.

Pre opis uvedenej metódy som sa rozhodol z dôvodov, že táto metóda sa v živote ľudskej spoločnosti používa pomerne bežne aj v rôznych iných situáciách. Svoje špecifika má však najmä v politickej činnosti pretože dotýka sa života všetkých členov spoločnosti a ovplyvňuje ich osud. Použitie metódy založenej na deštrukčnej činnosti a následnej aktívnej ochrane je v politike veľmi škodlivé. Ako sa ukazuje, je však veľmi účinné, ak je potrebné dezorientovať masy a doslova prevychovať ich na pasívnu formu existencie.

Uprostred príbehu o ukrajinskej kríze, konfrontačnej politike Západu s Ruskom sa začal písať nový príbeh, ktorý môžem smelo nazvať ako „Chaplin a demokratický Západ“. A znova tu ide o použitie tej istej metódy: v prvom kroku deštrukčná činnosť, v druhom kroku úsilie o aktívnu záchranu ( ochranu ).

V minulom roku sa Európe dostalo významnej pozornosti. Do jej multikulturalizmom otvorených dverí začali vchádzať tisíce a tisíce členov mimoeurópskeho prisťahovalectva – prúdy ilegálnych migrantov, aby našli svoje bezpečné zakotvenie vo významných mestách demokratického Západu a zabezpečili si dôstojný a šťastný život. V médiách sa nehovorí o ilegálnych migrantoch, ale o utečencoch a o utečeneckej kríze. V čom spočíva deštrukčná činnosť ako prvého kroku metódy?

Podľa určitých údajov z tlače vraj najviac ilegálnych migrantov pochádza z krajín, ktoré boli či sú ničené vojnovými konfliktami, na ktorých sa významne podieľali a podieľajú aj členské štáty NATO na čele s USA. Rozvrat krajín, z ktorých utekajú ľudia do bezpečia, bol organizovaný za aktívnej podpory Západu. V tomto prípade na územiach cudzích krajín politici Západu či jeho vojska obyvateľov krajín neochránili a nezabezpečili, aby mohli pokojne žiť v svojich vlastných krajinách. Známe sú slová M Kaddáfiho tesne pred jeho smrťou: „A teraz počúvajte, vy ľudia z NATO. Bombardujete múr, ktorý neprepúšťa migrantov z celej Afriky do Európy. Bombardujete múr, ktorý nepriepustne zadržuje teroristov z Al-Kajdy. Tým múrom je bývala Líbya. Zničili ste ju. Ste idioti. Pre tisíce migrantov z Afriky, pre podporu Al-Kajdy budete horieť v pekle. Tak to je. Ja som nikdy neklamal. Neklamem ani teraz“.

Treba zdôrazniť, že pred rozpútaním občianskej vojny Sýria patrila medzi vo svete najväčších hostiteľov utečencov z Iraku, Pakistanu, prijala Kurdov. Agresívnou politikou demokratického Západu sa podarilo destabilizovať Sýriu tak, že ochrana Európy pred masami utečencov sa rozpadla. Spomeňme si na to, ako sa pripravovala vojna proti Iraku a ako až po desiatich rokoch bolo priznané, že táto vojna bola nezmyselná. Takže rozvrat štátnych útvarov a rozvrat životných podmienok obyvateľstva tvoria prvý krok metódy deštrukčnej činnosti a aktívnej záchrany. V tomto kroku išlo o to, čo Chaplinovi vo filme: „rozbiť skla na príbytkoch ľudí“. Iba týmto spôsobom dosiahneme to, že masy ľudí budú ochotní utekať z domova a následne do Európy. Osvetovou činnosťou nie je možné presvedčiť masy ľudí, aby odchádzali do Európy, keď v rodnej krajine vládne pokoj a stabilita.

Druhým krokom metódy je zorganizovať aktívnu záchranu trpiacej masy utečencov.

Postavme si každý v teple svojho bytu či domu túto otázku: Z čoho vychádza záujem o pomoc masám utečencov? Zo srdca, z lásky k blížnemu, z kresťanskej lásky, z bratskej lásky, z pocitu ozajstnej solidarity? Alebo tento záujem súvisí aj s určitými politickými cieľmi, ktoré nachádzame na strane politických štruktúr patriacich demokratickému Západu: napríklad nastrane USA, NATO, Európskej únie a najmä globálnej elity.

Pozrime sa na proklamované ciele organizovania migrácie. Podľa predsedu Goldman Sachs International je migrácia príležitosťou, ako narušiť homogenitu európskych národov. Súvisí to s predstavou o zániku Európy a jej nahradenie syntetickou masou vykorenených a ľahko ovládateľných „nových Európanov“. Európska únia postupne narúša homogenitu európskych národov a predstavitelia národných vlád a teda naši zástupcovia sa s tým jednoducho stotožnili. U G. Sorosa, amerického miliardára, migrácia ma napĺňať jeho predstavy o otvorenej spoločnosti. Tento pán, mecenáš neziskových organizácií po celom svete, má predstavu, že EÚ musí každý rok prijať jeden milión utečencov a musia byť vytvorené bezpečné kanály príchodu utečencov do Európy. N. Sarkózy, bývalý prezident Francúzska, pokladá imigráciu za cieľ. Podľa neho cieľom je prijať výzvu rasového miešania, pretože Európa nemôže konať inakšie. T. Barnett, bývalý poradca ministra obrany USA Rumsfelda priam šokuje svojim stanoviskom. Podľa neho konečným cieľom globalizácie je homogenizácia všetkých štátov na zemeguli, čoho musí byť dosiahnuté práve zmiešaním rás s cieľom vzniku svetlej hnedej rasy v Európe. Zrejme nič nechce ponechať náhode, pretožejasne upozorňuje, že nepriatelia tejto globalizácie budú zničení, kritikov budú fyzický likvidovať.

Ak berieme do úvahy proklamované ciele migrácie, tak nemôžeme sa naivne domnievať, že v politike ide o záchranu utečencov z lásky k blížnemu. Aktívna záchrana utečencov sa pripravovala, pripravuje a realizuje ako určitý politický cieľ politických štruktúr demokratického Západu. Volanie po jednotnej Európe či jednotnom Západe je len o tom, že všetky politické štruktúry postupujú podľa už naznačených cieľov migrácie. Najhorším prípadom pre samotných obyvateľov Európy je to, že agendu o spôsobe riešenia migrácie nemajú v rukách národné vlády, ale  Európska únia a preto nemôžeme predpokladať, že sa bude brať ohľad na protesty obyvateľov Európy a na ich názory a návrhy. Iba pripomeniem, že obchodná komisárka EÚ pri inej príležitosti pripomenula jednému novinárovi denníka Independent, že svoj mandát nemá od európskeho ľudu. Jej stanovisko si zapamätajme, pretože bude to platiť aj v prípade problematiky migrácie.

Aktívna záchrana utečencov má byť v hlavnom prúde organizovaná Európskou úniou v záujme politických cieľov, ktoré sú namierené proti obyvateľstvu Európy a ktoré môžu sa postupne rozrasť do podoby, v ktorej nadobudnú črty genocídy bieleho obyvateľstva Európy.

K tejto aktívnej záchrane utečencov sa podľa šesťbodového plánu riešenia migrácie navrhnutého G. Sorosom má pridružiť aj jeden podporný prostriedok: treba mobilizovať súkromný sektor, nevládne organizácie, cirkevné skupiny a podobne. Táto mobilizácia z môjho pohľadu môže plniť dve úlohy: a) pomáhať utečencom na území Európy, lebo keď sú už utečenci tu, tak každá pomoc je vítaná, b) eliminovať možný tlak zdola ( od obyvateľstva ) na zastavenie migrácie, pretože musíme pomôcť všetkým, ktorí so do Európy plánujú dostať, resp., ktorých do Európy organizátori migrácie chcú bezpečným koridorom dopraviť.

Aktívna záchrana utečencov určitým spôsobom odhaľuje, že v politických zámeroch Európskej únie existujú dva dôkazy negativizmu, ktoré nie sú v prospech budúcej Európy a jej obyvateľov. Prvým dôkazom negativizmu ako toho, čo nie je v zámeroch predstaviteľov EÚ, je absencia politiky zameranej na podporu politiky mieru v oblastiach, kde problém utečencov vzniká. Zatiaľ neexistujú žiadne potešujúce fakty, ktoré by avizovali, že EÚ chce prisťahovalectvo utečencov do Európy zastaviť. Práve naopak, prisťahovalectvo má byť priebežne organizované a vybavované, pretože ide o desiatky miliónov utečencov. A usilovať sa o podporu politiky mieru v podstate znamená usilovať sa o zastavenie prisťahovalectva a teda aj aktívnej záchrany utečencov v masovom meradle v ďalších rokoch.

Je už najvyšší čas, aby na program dňa politických rokovaní EÚ sa dostala otázka zastavenia migrácie v masovom meradle. K tomuto programu vôbec nemôžeme priradiť rokovania a prijatie dohody s Tureckom. Rovnako má EÚ dbať, aby sa obyvateľstvo každej členskej krajiny vyjadrilo k problematike utečencov v ľudových referendách. Boj proti kvótam je dôležitý, avšak nerieši celý problém migrácie vrátane jej deklarovaných cieľov, pretože kvótami nie je možné zastaviť prisťahovalectvo migrantov. Prikláňam sa preto k tým názorom, ktoré navrhujú, aby verejnosť demonštrovala za takú EÚ, ktorá bude v konkrétnych krokoch robiť politiku mieru a v jej prvom kroku prijme rozhodnutie o zastavení masovej migrácie do Európy v určenom termíne. Európska únia má rešpektovať rozhodnutie každéhočlenského štátu o tom, koľko môže byť prijatých utečencov či migrantov.

Druhým dôkazom negativizmu ako toho, čo nie je v zámeroch predstaviteľov EÚ, je absencia politiky zameranej na podporu vlastného obyvateľstva Európy v jeho aktívnom veku tak, abysa pre rodiny vytvárali podmienky pre plánovanie viacdetnej rodiny. Dá sa to za pomoci odborníkov v každom národnom štáte dosiahnuť, ale musia byť prijaté systémové opatrenia z viacerých oblastí hospodárskeho a sociálneho života spoločnosti. Zabezpečenie životných podmienok pre utečencov si v Európe vyžiada obrovské množstvo finančných zdrojov z úrovne EÚ a národných štátov. Pán G. Soros, ktorý sa veselo mieša do európskych záležitosti, je toho názoru, že na každého migranta je potrebné prispieť v sume 15.000,- eur na dva roky, pričom dostatok peňazí sa má riešiť cez dlhopisy. Aj v tomto prípade platí, že za vytvorenie podmienok pre plánovanie viacdetnej rodiny je potrebné zo strany verejnosti usilovne bojovať.

Aktívnu záchranu utečencov, ktorí už sú na území Európy, je potrebné na území Európy dobre zvládnuť a to aj za pomoci tých, ktorí nemajú ako individuálne osoby žiadne politické ciele, iba pocit byť v takomto náročnom období niečím užitočný pre iných, teda byť ľudským.

Ak sa prisťahovalectvo migrantov do Európy v masovom meradle nezastaví, potom požiadavka ľudskosti bude zneužitá. Prísun migrantov do Európy tak, aby každý rok ich bolo najmenej milión, bude pre Európu zničujúci. Ľudia sú vyzývaný k ľudskosti, ale návalom migrantov do Európy bez zastavenia tejto migrácie sa politika EÚ a národných vlád automatický stáva neľudskou. A tak to fungovať nesmie ! Tí ľudia, ktorí v súčasnosti s oduševnením pracujú v prospech utečencov, sa zničujúcou politikov EÚ dočkajú zaslúženej „odmeny“: ich deti a vnuci budú mať namiesto hrdosti z ľudskosti iba pocity sklamania a výčitiek, pretože sa dostanú do problémov vyvolaných masovým prisťahovalectvom.

Takže všimnime si toto. Aktívna záchrana utečencov v súčasnosti ako druhý krok spomínanej metódy, sa v budúcnosti postupne zmení na deštrukčnú činnosť demokratického Západu zameranú proti vlastnému obyvateľstvu ako prvého kroku metódy deštrukčnej činnosti a aktívnej záchrany. Je na nás, čo budeme s tým všetkým, čo som v článku naznačil, robiť.

Vlastnou pasivitou stratíme veľa z toho, čo plánujeme mať potrebné pre svoj život.

Uspokojuje nás úloha bezstarostného cestujúceho, ktorý nasadne do autobusu bez toho, aby si preveril jeho trasu a cieľovú stanicu iba s podmienkou, že mu stačí, keď sa iba bude voziť n a dívať sa na svet z okna?

Dušan Hirjak