Cesta americkej čipovej vojny od dvojitého úderu k samovražde

Washington 20. júla 2023 (HSP/global times/Foto:Pixabay)

USA viedli čipovú vojnu proti Číne s cieľom potlačiť jej technologický pokrok v najmodernejších oblastiach, ale pochybnosti a odpor voči možným dôsledkom narastajú, pretože strategická chyba Washingtonu sa čoraz viac prejavuje a aktéri z oblasti špičkových technológií v USA sa obávajú, že sa stanú obeťami tejto samovražednej vojny

Šéfovia najväčších amerických spoločností vyrábajúcich čipy – Intel, Qualcomm a Nvidia – vyzvali na zastavenie ďalších obmedzení vývozu čipov do Číny, keď sa v pondelok stretli s najvyššími predstaviteľmi Bidenovej administratívy, aby diskutovali o politike voči Číne, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničných vecí a zdroje.

V ten istý deň obchodná skupina Semiconductor Industry Association so sídlom v USA vyzvala Bidenovu administratívu, aby “upustila od ďalších obmedzení” predaja čipov do Číny.

Tieto lobistické snahy sa objavili v čase, keď Bidenova administratíva údajne zvažuje aktualizáciu svojich zákazov predaja čipov, ktoré voči Číne zaviedla v októbri.

USA síce môžu rôznymi opatreniami zdržiavať rozvoj výroby čipov v Číne, ale fakty ukazujú, že nie je možné zabrániť Číne vo vývoji vlastnej technológie výroby čipov.

Napriek tlaku USA Čína zjavne zrýchľuje svoj technologický a vedecký rozvoj, v ktorom určite dôjde k prelomu.

Tento týždeň sa napríklad objavili správy, že dvaja veľkí čínski výrobcovia zariadení na výrobu čipov očakávajú v prvej polovici roka 2023 výrazný rast vďaka prudko rastúcemu dopytu po miestnych výrobkoch v situácii, keď USA prísne obmedzujú vývoz moderných zariadení na výrobu čipov do Číny.

Správy z Číny by mohli nejakým spôsobom vysvetliť, prečo americkí čipoví giganti tak horlivo lobujú u svojej vlády za zmiernenie vývozných obmedzení voči Číne. Po prvé, Čína je najväčším svetovým trhom s čipmi, pričom jej dovoz v roku 2022 dosiahne 415,6 miliardy USD.

V čase, keď globálni výrobcovia čipov zaznamenávajú spomalenie dopytu v dôsledku rôznych faktorov, ako je napríklad pomalý hospodársky výhľad, čínsky trh nemôžu len tak ľahko preskočiť.

Pokles ich trhového podielu, ku ktorému pravdepodobne dôjde, ak Washington ešte viac sprísni obmedzenia vývozu, môže priamo viesť k zníženiu predaja a zisku, čo následne ovplyvní ich následné rozpočty na výskum a vývoj.

Po druhé, Čína môže mať svoj vlastný plán vývoja čipov. Ak americkí čipoví giganti nebudú môcť predávať čipy do Číny, znamená to, že stratia podiel na trhu v prospech miestnych čipových spoločností, čo im ponúkne čas a trhový priestor na to, aby sa v budúcej globálnej konkurencii stali veľkými.

V čipovej vojne Washingtonu proti Pekingu môže byť kontrola vývozu alebo technologické “oddelenie” jeho najdôležitejšou zbraňou v snahe obmedziť technologický pokrok Číny, ale jednou z fatálnych chýb je, že táto zbraň môže mať v dlhodobom boji len krátkodobý účinok.

To znamená, že vývozné obmedzenia, ktoré môžu v krátkodobom horizonte zasadiť ťažký úder čínskym priemyselným reťazcom v oblasti polovodičov, by mohli motivovať nezávislé inovácie a výskum v Číne, čo by prispelo k jej dlhodobému kvalitnému rastu.

Politici vo Washingtone zvolili nesprávny spôsob, ako udržať technologickú prevahu krajiny, ale konečný výsledok sa pravdepodobne obráti proti nim. Chybu urobili na úkor vlastného polovodičového priemyslu, ktorý riskuje svoje rozvojové možnosti.

Vláda má chrániť záujmy svojho domáceho priemyslu, najmä špičkových technológií, aby sa spoločnosti mohli sústrediť na svoj biznis a usilovať sa o ďalší pokrok. Táto logika však neplatí v prípade vojny o čipy, v ktorej utrpeli americké technologické spoločnosti aj z krátkodobého, aj z dlhodobého hľadiska.

Ak je americký čipový priemysel hlboko prepojený s čínskym trhom, je v podstate samovražedné považovať technologickú súťaž s Čínou za hru s nulovým súčtom a jediným víťazom. A čo je horšie, čím viac sú jej záujmy poškodené, tým menšia je možnosť vrátiť sa späť, čo je nebezpečné pre USA a celý svet.