Praha 25. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Wikimedia)
Ekonóm Vladimír Pikora napísal pre magazín Reflex svoj názor ohľadom situácie, keď podľa papierov sa síce máme lepšie a ekonomika naďalej rastie, ľudia však šťastnejší nie sú. Zameral sa tiež na úvahy ekologických aktivistov, ktorí hlásajú, že je potrebné sa obmedziť, aby sme zachránili planétu
Vo svojom texte zodpovedal ekonóm na otázku, ktorú mu podľa jeho slov položili na jednej z vianočných návštev. Otázka, ktorou sa zaoberal, bola “prečo stále všetci chcú len rásť”.
“Musím pripustiť, že na prvý pohľad, a najmä pre neekonómov tá otázka vyzerá logicky. Vkráda sa vágna obava, že neustálym rastom sa ako ľudstvo uštveme, zničíme, vydrancujeme planétu… Až na to, že merito veci je niekde úplne inde. Totiž v nepochopení, čo je to rast. Až na to, že je to presne naopak,” vysvetľuje ekonóm.
Poznamenáva, že ekonómovia daný “úspech merajú často skrz hrubý domáci produkt”. Podľa jeho slov táto veličina vyjadrí v peniazoch všetku pridanú hodnotu, ktorá počas daného obdobia na istom území vznikla.
“Všetko sa potom meria vo vzťahu k HDP, ktorý je vnímaný ako meradlo ekonomiky. Čím viac, tým lepšie. A zrejme tu vzniklo ono nepochopenie a zhubné pohŕdanie rastom,” dodal.
Hon za rastom
Podľa jeho názoru sa teraz neuvažuje nad tým či je nová produkcia k niečomu dobrá, či zlepšila niečí život, ale naopak, či sa za ňu zaplatilo, aby sa mohla štatisticky vykázať. Pripomenul, že ekonómia bola pôvodne vedou o človeku a čísla slúžili na opis, teraz je však podľa neho snaha urobiť z ekonómie prírodnú vedu, preto sa “všetci hlúpo ženú za (skutočne často nezmyselným) rastom”.
Ekonóm však vysvetľuje, že takýto rast nie je rast. Uviedol, že jeho samotného viac zaujíma šťastie a spokojnosť ľudí, ktorí žijú v krajine.
“A bojím sa, že súčasný pseudorast nie je pre ľudí pozitívny. HDP na papieri rastie, priemysel na papieri rastie, výstavba na papieri rastie, ale ľudia nie sú šťastnejší,” dodal.
Napísal, že nejde o rast, ako ho chápe ekonóm. Vysvetlil, že ide o stav, ktorý na papieri vykazuje vyššie čísla, na druhej strane nám však neprináša spokojnosť.
O aktivistoch
“Presne to totiž zodpovedá požiadavkám súčasných ekoteroristov, ktorí sa nám snažia nabulíkovať, že… – pretože klíma …,” dodal.
K téme ďalej napísal, že na pozadí takejto úvahy stojí presvedčenie, že každý má nárok na toľko, koľko on sám potrebuje.
“Nie na toľko, koľko si zaslúži svojou prácou. Ak schopnému, ktorý je schopný vyprodukovať a zarobiť si, vezmeme túto možnosť posunúť sa ďalej a mať vyšší zisk, budeme tým trestať schopného v prospech neschopného. Ak vezmeme hybateľom pokroku, firmám, ktoré vedia zarábať a vyrábať, možnosť vyrábať stále viac, teda rast, odrežeme tým evolúciu. Zadusíme trhový mechanizmus a jedinú známu ekonomickú motiváciu, totiž motiváciou zvyšovať zisk,” napísal v texte.
Vysvetlil, že ak si povieme, že nesmie žiadna firma vyrobiť viac, a teda mať vyšší zisk ako vlani, automaticky povieme aj to, že ten, ktorý nepodnikal v minulom roku, tento rok nesmie začínať podnikať.
“Keď zničíme jedinú známu fungujúcu ekonomickú motiváciu, ekonomika sa nezastaví – ona sa zrúti. Zrúti sa skôr či neskôr tak, ako sa zrútila povojnová ruská ekonomika. Rast a túžba po raste je to jediné, čo ženie ekonomiku vpred,” dodal.