Londýn/Bratislava 22. marca 2019 (TASR/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Frank Augstein)

Podstatné z hľadiska dosahu, ktorý bude mať brexit na Britániu a Európsku úniu, nie je to, či sa dátum odchodu Spojeného kráľovstva z Únie odloží na 12. máj, 30. jún alebo koniec roka. Dôležité je, či pôjde o odchod s dohodou, ktorej súčasťou bude aj prechodné obdobie, alebo nie. V rozhovore pre TASR to uviedol analytik pražského výskumného centra Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO) Kryštof Kruliš

Ak bude Británia opúšťať EÚ na základe dohody s prechodným obdobím, tak “deň po brexite sa pre obyvateľov ani pre firmy nič zásadné nezmení”. V praxi by to podľa Kruliša znamenalo, že krajina by zostala ešte rok a pol či rok a trištvrte členom vnútorného trhu, takže aj voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb by bol zachovaný tak, ako aj doteraz”.

Zmenilo by sa jedine to, že Británia by už nebola členom EÚ, nehlasovala by v orgánoch Únie a jej poslanci by nehlasovali v Európskom parlamente (EP). Londýn by teda “prestal byť súčasťou rozhodovacieho mechanizmu”, tvrdí Kruliš.

Ako v tejto súvislosti analytik zdôrazňuje, počas prechodného obdobia by Británia získala čas na to, aby s Bruselom vyrokovala podmienky budúcich vzájomných vzťahov. Výsledkom by podľa jeho názoru mohla byť “zóna voľného obchodu s určitými dohodami o hlbšej spolupráci, alebo len spoločný trh, prípadne colná únia”.

Hoci Kruliš pripúšťa, že samotný dátum brexitu môže mať určité politické dôsledky napríklad vo vzťahu k voľbám do EP, na bežných občanov a biznis bude však reálnejší dosah mať už spomínaný charakter brexitu.

Ten však bude závisieť od toho, či britská premiérka Theresa Mayová dokáže získať pre dohodu s EÚ podporu aspoň 320 poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu. Kľúčom k úspechu je pre Mayovú presvedčiť o podpore vyrokovaného návrhu poslancov severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP). Na desať hlasov DUP je totiž podľa analytika AMO “závislých približne 200 hlasov konzervatívnych poslancov, ktorí nechcú premiérke ustúpiť, skôr než tá presvedčí severoírskych unionistov”.

Odpor k tzv. írskej poistke v prípade DUP pramení z toho, že tento mechanizmus môže “Severné Írsko… poškodiť, a to aj ekonomicky tým, že bude mať regulačný systém, ktorý bude bližší Európskej únii a Írskej republike než Spojenému kráľovstvu”. Kruliš v tejto súvislosti poukazuje na to, že Severné Írsko má “väčší hospodársky styk so zvyškom Británie než s Írskou republikou.

Možnosť, ako presvedčiť DUP, aby podporila dohodu o brexite, by preto podľa analytika mohla spočívať vo “finančnej kompenzácii”, ktorá by aspoň čiastočne zmiernila negatívne ekonomické následky írskej poistky.

Kruliš však predpokladá, že aj za takejto situácie budú protestantskí unionisti požadovať ešte dodatočné garancie – napríklad “právo veta v otázke, ako v budúcnosti naložiť s írskou poistkou”.

Možnú snahu Theresy Mayovej ponúknuť unionistom finančnú kompenzáciu naznačuje aj fakt, že s nimi v poslednom čase vedie rokovania najmä britský minister financií Philip Hammond, tvrdí Kruliš.

Mayová mala podľa jeho predpokladu predstavu, že sa jej takýmto spôsobom podarí “unionistov na poslednú chvíľu presvedčiť”. To však prekazil verdikt predsedu Dolnej snemovne britského parlamentu Johna Bercowa, ktorý v pondelok vyhlásil, že vláda nemôže žiadať zákonodarcov, aby v rámci jedného zasadania parlamentu znovu hlasovali o dvakrát odmietnutej dohode, ak jej znenie nebude zásadne zmenené.

Podľa Krulišovho názoru Mayová tento stav “spôsobila čiastočne sama” tým, že vedome odkladala riešenie írskej poistky tak, aby “spôsobila práve takúto krízovú situáciu”. Mylne však predpokladala, že tým vyvolá tlak na nerozhodných poslancov do takej miery, že tí nebudú mať na výber a nakoniec zahlasujú za jej návrh. “Mayová sa však chytila do svojej vlastnej pasce,” dodáva na margo taktizovania britskej premiérky Kruliš.

Z hľadiska budúceho vývoja Kruliš zdôraznil, že následky tvrdého brexitu bez dohody nechce niesť ani EÚ27 – a preto je dvadsaťsedmička ochotná pristupovať na kompromisy a neustále posúvať jeho dátum.

Brusel i Londýn zatiaľ uskutočnili len základné, minimálne, prípravné opatrenia. Únia napríklad schválila legislatívu, ktorá by sa v prípade tvrdého brexitu aktivovala a zaručila by napríklad licencie pre letecké spoločnosti, ale “iba na obmedzenú dobu s tým, aby bola prekonaná najväčšia diskontinuita z oblasti dopravy, prípadne aby mohli byť dokončené stáže v rámci programu Erasmus Plus”.

Expert z AMO v tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že obe strany začali prijímať opatrenia pre brexit bez dohody oneskorene, pretože sa “spoliehali na to, že takáto situácia nenastane”.

Určitá zdržanlivosť z hľadiska príprav na tvrdý brexit podľa neho panovala aj preto, lebo tieto opatrenia sú do určitej miery finančne a administratívne nákladné a štáty sa snažili takýmto spôsobom držať výdavky na uzde.

Preto je na oboch stranách vôľa vyhnúť sa takémuto scenáru vývoja. Analytik v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existujú aj možnosti, ako obísť Bercowovo rozhodnutie o nemožnosti znova hlasovať o tej istej dohode v rámci jedného zasadania parlamentu. Britská kráľovná by napríklad mohla ukončiť prebiehajúce zasadnutie parlamentu a vyhlásiť nové.

“Po brexite bez dohody by sa museli tak či tak začať rokovania o budúcich vzťahoch. Nastalo by obdobie diskontinuity, ktoré by malo svoje neblahé následky, pričom však v priebehu dvoch alebo troch rokov by sa obe strany mohli dohodnúť na zóne voľného obchodu, alebo ‘nórskom scenári’,” zhodnotil na záver Kruliš.

Lídri EÚ sa v noci na piatok dohodli na možnosti odložiť brexit do 22. mája, ak britská Dolná snemovňa na budúci týždeň – ešte pred doteraz platným dátumom brexitu, ktorým bol 29. marec – schváli už dvakrát odmietnutú dohodu o vystúpení.

Ak by sa tak nestalo, mohol by byť brexit odložený do 12. apríla s tým, že dovtedy by mal Londýn informovať svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup.

Britská premiérka pôvodne žiadala o možnosť odkladu brexitu do 30. júna.