Irán by po zrušení sankcií mohol zvýšiť ťažbu ropy na 3,8 milióna barelov denne

Prípadné zrušenie alebo zmiernenie sankcií voči Iránu by neviedlo k okamžitému prudkému zvýšeniu ťažby ropy. Teheránu sa totiž aj počas platnosti sankcií darilo časť produkcie vyvážať, najmä na čínsky trh. Irán pred vypuknutím konfliktu ťažil približne 3,3 milióna barelov ropy denne a exportoval rádovo dva milióny barelov denne. Po uvoľnení sankcií by sa jeho produkcia mohla postupne zvýšiť na 3,7 až 3,8 milióna barelov denne.

„Napriek sankciám sa Iránu darilo predávať ropu na svetových trhoch, najmä do Číny. Ich zrušenie neprinesie okamžitý rast ťažby,“ uviedol Pánis pre SITA Energetika. Úroveň okolo 3,8 milióna barelov denne dosahoval Irán pred zavedením sankčných obmedzení. Návrat k nej by bol podľa analytika možný bezprostrednejšie než rast nad túto hranicu, ktorý by si už vyžadoval rozsiahlejšie investície do ropných polí a exportnej infraštruktúry.

„Zrušenie sankcií môže priniesť rast ťažby možno na 3,7 až 3,8 milióna barelov, ako tomu bolo pred ich uvalením. Následne pri raste investícií do ropných polí by sa ťažba mohla zvýšiť na vyššie úrovne. To však potrvá niekoľko rokov,“ dodal Pánis. Tempo rastu by záviselo od technického stavu iránskych ložísk, dostupnosti zahraničných technológií, návratu medzinárodných energetických spoločností a schopnosti krajiny financovať nové projekty.

Uvoľnenie sankcií by Iránu zároveň umožnilo predávať ropu širšiemu okruhu zákazníkov, využívať štandardné platobné a poisťovacie mechanizmy a znižovať zľavy, ktoré musel poskytovať odberateľom pre sankčné riziká. Dodatočných približne 400-tisíc až 500-tisíc barelov denne by samo osebe nemuselo spôsobiť prudký prepad cien ropy. V kombinácii so slabším dopytom alebo rastom produkcie v ďalších krajinách by však mohlo zvýšiť tlak na svetové ceny.

Výraznejší návrat iránskej ropy by mohol ovplyvniť aj rozhodovanie skupiny OPEC+. Producenti by mohli prehodnotiť tempo uvoľňovania ťažobných obmedzení alebo odložiť plánované zvyšovanie produkcie, aby zabránili vzniku výraznejšieho prebytku ponuky. Nie je však automatické, že by ostatní členovia skupiny rast iránskej ťažby úplne vykompenzovali vlastným obmedzením produkcie. Rozhodnutie by záviselo od vývoja svetového dopytu, cien ropy a od toho, ako rýchlo by sa iránske barely reálne dostávali na trh.

V krátkodobom horizonte by preto na ceny pôsobilo najmä očakávanie vyššej ponuky. Skutočný vplyv Iránu na svetový ropný trh by sa prejavoval postupne podľa rýchlosti obnovy ťažby, exportu a investícií do ropného sektora.